Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229222
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112229222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu P.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, XXX XX X. X., právne zastúpeného Mgr. Františkom Popperom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 10, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ Y.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX X. X., 2/ O. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/
X, XXX XX X. X., v konaní o zaplatenie 2 706,- Eur s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 2 000,- Eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
17C/14/2013-41 zo dňa 01. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
2 000,- Eur (druhý výrok), p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v súvisiacom výroku, ktorým žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 327,66 Eur, pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 144,- Eur zo sumy 2 400,- Eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 183,66 Eur (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBanskáBystrica(ďalejlen„okresnýsúd“,resp.„prvostupňovýsúd“)odvolanímnapadnutým

rozsudkom zo dňa 01. 10. 2013 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi poplatok z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne zo sumy 300,- Eur od 15. 04. 2011 do 29. 06.
2013, zo sumy 300,- Eur od 15. 05. 2011 do 29. 06. 2013, zo sumy 300,- Eur od 15. 06. 2011 do 29.
06. 2013, zo sumy 300,- Eur od 15. 07. 2011 do 29. 06. 2013, zo sumy 300,- Eur od 15. 08. 2011 do
29. 06. 2013, zo sumy 300,- Eur od 15. 09. 2011 do 29. 06. 2013, zo sumy 300,- Eur od 15. 10. 2011 do
29. 06. 2013, zo sumy 300,- Eur od 15. 11. 2011 do 29. 06. 2013, v lehote troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Okresný súd návrh žalobcu vo zvyšku zamietol (druhý výrok).

Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
327,66 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 144,- Eur zo
sumy 2 400,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 183,66 Eur (tretí výrok).
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca (prenajímateľ) so žalovanými 1/, 2/
(nájomcovia) uzavrel dňa 15. 10. 2010 Zmluvu o nájme bytu č. XX, nachádzajúceho sa v X. X., na
L. ulici č. XX (ďalej aj „Zmluva o nájme“). Účastníci sa v článku V. bod 1 nájomnej zmluvy dohodli na
nájomnom vo výške 300,- Eur mesačne. V článku V. bod 4 nájomnej zmluvy pre prípad omeškania

bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 10,- Eur za každý deň omeškania. Žalovaní 1/, 2/ neuhradili
žalobcovi za obdobie od marca r. 2011 do októbra r. 2011 nájomné v súhrnnej výške 2 400,- Eur (8 x
300,- Eur). V priebehu konania (dňa 29. 06. 2013) žalovaní 1/, 2/ zaplatili žalobcovi sumu 2 400,- Eur.
I napriek tejto skutočnosti žalobca nezobral späť žalobu v časti o zaplatenie 2 400,- Eur, preto okresnýsúd žalobu v tejto časti zamietol. Zároveň okresný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy vo
výške 306,- Eur, pretože dohodnutá cena nájmu bola vo výške 300,- Eur mesačne. Ďalej okresný súd
zamietol žalobcom uplatnenú zníženú zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- Eur (podľa nájomnej zmluvy

za 520 dní omeškania a s nájomným vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5 200,- Eur).
Okresný súd konštatoval, že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, preto jej výška
musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by mohla byť dohoda o zmluvnej pokute neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi, eventuálne neprimerane vysoká zmluvná pokuta môže byť dôvodom moderačného
oprávnenia súdu na jej zníženie. Okresný súd považoval zmluvnú pokutu za neprimeranú a v rozpore s

dobrými mravmi, pretože obchádza zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku a
nezodpovedá ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Žalobca taktiež nesprávne
uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, keďže žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
poplatku z omeškania (§ 4 NV SR č. 87/1995 Z. z.). Poukázal na to, že žalovaní 1/, 2/ sa dostali do
omeškania s jednotlivými mesačnými platbami nájomného, a teda k splatnosti sumy vo výške 2 400,-
Eur nedošlo ku dňu 15. 04. 2011.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Podľa názoru okresného súdu bola žaloba podaná dôvodne v časti o
zaplatenie sumy 2 400,- Eur, ktorú následne žalovaní 1/, 2/ v priebehu konania zaplatili. Trovy konania
vo výške 327,66 Eur preto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 144,- Eur (zo sumy
2 400,- Eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 183,66 Eur - za dva úkony po 71,37 Eur (príprava a

prevzatie, podanie žaloby na súd) a účasť na pojednávaní dňa 25. 06. 2013, kedy sa nepojednávalo, t.
j. 17,85 Eur, vrátane režijného paušálu v r. 2012 2 x vo výške 7,63 Eur a v r. 2013 1 x 7,81 Eur.

Proti časti výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu žalobcu ohľadne zmluvnej pokuty (druhý výrok)
a do súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania (tretí výrok), podal žalobca odvolanie.

Poukázal na to, že žalovaní 1/, 2/ mu nezaplatili nájomné za osem mesiacov na základe zmluvy o
nájme, a to ani podľa splátkového kalendára uzatvoreného s ním dňa 15. 11. 2011, v ktorej im znížil
výšku pôvodne dohodnutej zmluvnej pokuty na výšku 10 % mesačne z dlžnej sumy. Na základe uznania
dlhu bola nahradená pôvodne dohodnutá neprimeraná výška zmluvnej pokuty 10,- Eur za každý deň
omeškania. Podľa jeho názoru okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 3 OZ. Boli to práve

žalovaní 1/, 2/, ktorí v rozpore s dobrými mravmi neplatili dohodnuté nájomné vrátane zníženej zmluvnej
pokuty. Žalovaný 1/, ako zamestnanec polície, vedel, aké právne dôsledky malo neplatenie nájomného a
neplatenie služieb súvisiacich s užívaním bytu. Okresný súd nevzal do úvahy skutočnosť, že k zaplateniu
nájomného vo výške 2 400,- Eur došlo až po podaní žaloby. Zároveň okresný súd nesprávne rozhodol
aj o trovách konania, keďže zaplatil súdny poplatok vo výške 282,- Eur zo žaloby na základe písomnej

výzvy okresného súdu. Preto mu mal okresný súd priznať právo na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 282,- Eur. Pred otvorením pojednávania konaného dňa 01. 10. 2013 účastníci oboznámili
súd s tým, že dospeli k Dohode o urovnaní dňa 30. 09. 2013. Okresný súd túto dohodu odmietol s
odôvodnením, že žalovaní 1/, 2/ všetko zaplatili žalobcovi. Tieto okolnosti však okresný súd vo svojom
rozhodnutí neuvádza. Podľa jeho názoru mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2

000,- Eur, ktorý si uplatnil v súlade so zákonom a v súlade s dobrými mravmi. Zároveň okresný súd
nesprávne vyčíslil trovy právneho zastúpenia, ktoré mali byť vo výške 267,39 Eur. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch zmenil, eventuálne aby rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol žalobu ohľadne zmluvnej

pokuty(druhývýrok)akovecnesprávnypodľaustanovenia§219ods.1,2O.s.p.potvrdilavsúvisiacom
výroku o trovách prvostupňového konania (tretí výrok) zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a v tomto
rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) z nasledovných dôvodov:

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci ohľadne zmluvnej pokuty zistil skutkový stav v
dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne

právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo
účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v
celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.
Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku týkajúce sa zmluvnej pokuty je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa
ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne

odkazuje. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité
najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom a

ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 205a O.s.p.
Preštudovaním spisového materiálu odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako okresný
súd, t.j. že v konaní neboli preukázané zákonné dôvody, ktoré by umožňovali prijať záver, že žaloba
žalobcu ohľadne zmluvnej pokuty je dôvodná.

Odvolací súd konštatuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi(contrabonosmores).Dobrýmimravmisarozumiesúhrnspoločenských,kultúrnychamravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú presadzované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Výkon práv musí

byť v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej
spoločnosti (so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnou úctou, toleranciou, dôverou atď. ).

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosť právneho úkonu založená jeho
nedovolenosťou, ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom (nielen s

Občianskym zákonníkom) alebo s dobrými mravmi. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem)
ide vo všeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď právny úkon je v rozpore
so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon
smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo
zmyslu a účelu zákonnej úpravy.

Na rozdiel od toho v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám,
prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a
vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za
poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám
správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.

9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 62/2009)

Je nesporné, že článok IV. ods. 4 Zmluvy o nájme zo 15.10. 2010 obsahuje dojednanie o zmluvnej
pokute. Podľa názoru odvolacieho súdu výška zmluvnej pokuty 10,- Eur za každý deň omeškania je
neprimeraná k výške dohodnutého nájomného (300,- Eur mesačne), ktorá dosahuje výšku samotnej

zabezpečovanej pohľadávky, resp. v kalendárnych mesiacoch, ktoré majú 31 dní, ju dokonca prevyšuje.

Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že v posudzovanej veci dojednanie
o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi, teda je v rozpore so základnými a všeobecne
rešpektovanými zásadami mravného poriadku a v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 OZ mu nie je možné

priznať právnu ochranu. Z uvedeného dôvodu výšku zmluvnej pokuty v danej veci nie je možné súdom
modifikovať podľa § 545a OZ, keďže moderačné právo je možné aplikovať iba pri zmluvnej pokute platne
dojednanej, čo v danej veci absentuje.V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd uvádza, že uznaním dlhu zo dňa 15.
11. 2011 (č.l. 8 spisu), ktorú nepodpísal žalovaný 1/, nedošlo k novácii obsahu záväzku ohľadne
zmluvnej pokuty. Dôsledkom uznávacieho prejavu totiž nie je vznik nového záväzkového vzťahu, ale

dochádza ním k zastaveniu plynutia premlčacej doby a namiesto nej, dňom uznania začína plynúť
nová desaťročná premlčacia doba (§110 ods. 1 OZ). Odvolací súd zdôrazňuje, že uznaním dlhu nie
je možné konvalidovať neplatný právny úkon. V posudzovanej veci taktiež nebolo preukázané, že
medzi účastníkmi došlo k uzavretiu Dohody o urovnaní dňa 30. 09. 2013. Táto skutočnosť nevyplýva
ani z vykonaného dokazovania (z výsluchu žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní dňa 01. 10. 2013), ani zo

samotnej žaloby žalobcu.

Na základe uvedených skutočností považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby ohľadne zmluvnej pokuty (druhý výrok) za vecne správny,
a preto ho podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd súvisiaci výrok rozsudku o trovách konania (tretí výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ako už bolo uvedené, okresný súd sa ohľadne trov konania obmedzil len na konštatovanie, že o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pričom neuviedol žiadne relevantné dôvody, na základe

ktorých aplikoval predmetné ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodnutí súdu o trovách konania v zmysle § 142 O.s.p. platia dve
základné zásady: a) hradia sa len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, b) právo
na náhradu trov konania sa riadi mierou procesného úspechu (§ 142 ods. 1 a 2 O.s.p.). Ustanovenie

§ 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.
Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustnovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci
mal vo veci len čiastočný úspech v troch prípadoch: 1/ ak účastník mal neúspech v pomerne nepatrnej
časti, 2/ ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, 3/ ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha

súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia.

Odvolacísúdzdôrazňuje,žeokresnýsúdzamietolžalobužalobcu,pretožežalobcapostupovalprocesne
nesprávnym postupom, keď i napriek zaplateniu istiny (nájomného) žalovanými 1/, 2/ počas konania
nevykonal dispozitívny úkon (späťvzatie návrhu sčasti o zaplatenie sumy 2 400,- Eur) v zmysle

ustanovenia § 96 O.s.p., žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia istiny vo výške 306,-
Eur a nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty a príslušenstva pohľadávky (úrok z omeškania) uplatnil v
rozpore s právnymi predpismi. Na uvedené okolnosti však okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania neprihliadal, hoci mali podstatný vplyv na aplikáciu ustanovenia § 142 O.s.p.

V ďalšom konaní bude preto úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania v zmysle
vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.