Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 11, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203913
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615203913.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov
senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advokátskou kanceláriou
Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Grösslingová č. 4, Bratislava, proti povinnému: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. X/X, X. E.,

o vymoženie pohľadávky 1.026,69 € s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na exekútorskom úrade
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom L. č. XX, G. pod EX 25599/15, na základe
odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Er/1902/2015-12 zo
dňa 08.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a účastníkom náhradu
trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhala vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči

tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6Er/1303/2014. Toto
konanie bolo uznesením č. k. 6Er/1303/2014-7 zo dňa 22.09.2014 z dôvodu prekážky rozhodnutej veci
právoplatne zastavené. Ešte predtým domáhal sa povinný na základe toho istého exekučného titulu
exekúcie, ktorá sa viedla na OS Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/893/2007, ktorá bola uznesením
č. k. 6Er/893/2007-17 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/184/2012 zo dňa
03.12.2012 zastavená z dôvodu, že súd vyhodnotil exekučný titul ako nulitný akt. Prekážka res iudicata

je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená
na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje
prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnená nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si
novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnila akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako
nespôsobilý exekučný titul. Preto podľa § 104 ods. 1 O.s.p. za použitia § 159 ods. 3 O.s.p. a § 251 ods.
4 O.s.p. exekučné konanie súd zastavil.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom
právneho zástupcu. Ako odvolacie námietky uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
a súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia

o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd
oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu sozákonom. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia
rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.

3. Ďalej v odvolaní uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods.
1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol,

že vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach
účastníkovkonania.Navytvorenieprekážkyrozhodnutejvecinestačí,aksavkonanínevyslovímeritórny
záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie
žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne
prejednaná a by bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“,
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom

je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek skončenie exekučného
konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v
Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila
ďalšiemu postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím
ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj

CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a 380 CSP a toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Vzhľadom na to, že vec bola krajským súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu platného

od 01.07.2016 (Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať úpravu
účinnú od 01.07.2016 (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Zo súdneho spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6Er/893/2007, ktorý si odvolací súd pripojil,

vyplýva, že predmetom exekúcie v tejto právnej veci bol rovnaký exekučný titul ako vo veci, ktorá je
predmetom tohto súdneho konania pod sp. zn. prvostupňového súdu 1Er/1902/2015, a to konkrétne
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so
sídlom v Bratislave, č. k. SR 5638/07 zo dňa 20.08.2007. Táto exekúcia bola právoplatne vyhlásená za
neprípustnú a zastavená uznesením č. k. 6Er/893/2007-17 zo dňa 10.08.2012 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. 1CoE/184/2012-48 zo dňa 03. decembra 2012.

8. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) ak sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na

to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Odvolací súd konštatuje, že na základe toho istého exekučného titulu bola vedená exekúcia vedená

v prospech toho istého oprávneného a proti tomu istému povinnému, ktorá bola zastavená uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, a to z dôvodu jej neprípustnosti. Zastavením exekúcie sa pritom
rozumie procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie
vydaný po zistení jej neprípustnosti.

10.PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSRč.k.4Cdo/311/2012zodňa28.03.2013prekážkaprávoplatne
rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže
Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata),
bolo potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré bolo účinnév čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré je v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu
transformované v § 230 Civilného sporového poriadku, ktoré výslovne upravuje zásadu, že len čo sa o
veciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávaťznova.ZuvedenéhouzneseniaNajvyššiehosúduSR

vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej
veci,jepotrebnéajnaexekučnékonaniesubsidiárneaplikovaťO.s.p.,ktoréupravujeinštitútresiudicata.
Za súčasnej právnej úpravy je to Civilný sporový poriadok, ktorý sa v exekučných konaniach subsidiárne
aplikuje v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku.

11. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, čo sa týka
jeho právneho posúdenia, že v danej veci je potrebné prihliadať v každom štádiu konania, či sú
splnené procesné podmienky konania, ktorou nepochybne je aj podmienka, aby o veci už nebolo skôr
právoplatne rozhodnuté. Odvolací súd má za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď
zastavil exekučné konanie, pretože ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.
Exekučný súd vo svojom uznesení správne konštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou,

ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade
predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná (t.j. rozhodol meritórne posudzujúc podmienky
vedenia exekučného konania, v danom prípade vykonateľnosť exekučného titulu), čoho dôsledkom bolo
zastavenie tejto exekúcie a toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

12. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa
23.01.2013 a namieta, že v rámci exekučného konania pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie príslušný exekučný súd je povinný len vydať poverenie na vykonanie
exekúcie alebo vydať uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, súd konštatuje, že poukaz
na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/108/2012 je nenáležitý v tom, že skutkový stav v danej

právnej veci je odlišný od skutkového stavu, ktorý bol vo veci 7Cdo/108/2012, keďže v tejto veci
prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebola zistená. Podľa § 161 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1
Exekučného poriadku exekučný súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Teda aj v štádiu pred vydaním poverenia musí
súd prihliadnuť na neodstrániteľný nedostatok podmienky vedenia exekučného konania, ktorý v danom

prípade predstavuje prekážka res iudicata. Ak sa táto prekážka konania vyskytuje, musí súd na ňu
prihliadnuť a exekučné konania zastaviť v ktoromkoľvek jeho štádiu, t.j. aj v štádiu pred vydaním
poverenia exekútorovi.

13. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396

ods. 1 CSP. Rozhodoval len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle zásad uvedených v
§ 255 CSP. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania mal povinný a exekútor, pretože oprávnený ako
odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný. Keďže však žiadne trovy povinného a exekútora neboli
preukázané v zmysle § 251 CSP, nemohli byť priznané ani v rámci náhrady trov konania. Súd preto
povinnému a exekútorovi nárok na náhradu trov nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V Žiline, dňa 11. augusta 2016
JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková