Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513204923
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513204923.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu Z. so sídlom v T., IČO: 26
429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému T., nar. XX.X.XXXX, bytom H., o zaplatenie 355 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 10C/272/2013-94 z 29.10.2015 Okresného súdu Košice- okolie

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok
10C/272/2013-94 z 29.10.2015 vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh na uplatnenie pohľadávky
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal
zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 355 € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 355 € od
22.3.2010dozaplatenia,s6%ročnýmúrokomzosumy355€od7.6.2010dozaplateniaatrovykonania.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine
o predloženú zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecné dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti
svojho nároku a nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd preto vyzval žalobcu vzorovým tlačivom „B“ - žiadosť
o doplnenie alebo opravu návrhu, vydaným podľa článku 4 ods. 4 nariadenia 9.12.2014 tak, aby predložil
zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, splátkový kalendár a prehľad uhradených splátok
žalovaného.

3. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním z 23.2.2015 s odôvodením, že poskytol súdu dostatočne
jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové informácie boli
prenesené do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu netreba nič opraviť alebo doplniť. Uviedol
že disponuje len zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré by
mohol predložiť súdu. Žiadne iné listinné dôkazy preto súdu prvej inštancie nepredložil.

4. Za takejto situácie súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, na základe ktorých
mal preukázané, že žalovaný vystavil v prospech spoločnosti T. L. 18.6.2009 v Y. W. F. zmenku na rad
na sumu 355 € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 22.3.2010. Na zmenke je uvedené bez protestua na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom)
na žalobcu.

5. K skutočnosti, že žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to,
že predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom vo veci je predloženie
originálu zmenky, súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanom prípade nejde o zmenkové konanie,
ale o konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv, nakoľko súdu je z rozhodovacej činnosti známe,
že spoločnosť T., E., IČO: 35 807 598, so sídlom T. poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a

na základe toho vedie na súdoch na území Slovenskej republike spotrebiteľské spory na vymáhanie
pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských úverov, pričom na základe takto poskytnutých úverov
vystavovala a prijímala zmenky, ktoré v tomto prípade mali zabezpečovaciu funkciu k takto poskytnutým
úverom a to tak, aby si zabezpečil tento úver pred porušením platobnej disciplíny zo strany žalovaného.
Predmetná zmenka bola vystavená 18.6.2009 v Y. W. F., a to za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, kde podľa jeho § 4 ods. 6 bolo možné zmenkou zabezpečiť nároky zo

spotrebiteľských úverov.

6. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia,
preto súd prejednával vec podľa tohto Nariadenia a nie podľa zákona 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a
šekový), pretože žalobca vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz.

7. Na základe uvedeného konštatoval, že súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhoduje len na
základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a sám tak nemá pátrať po dôkazoch,
ak ich strany nepredložia, s prihliadnutím na to, že európske konanie s nízkou hodnotou sporu je
postavenénapísomnomstykustránsporusosúdom.Žalobcasianineuplatnilvtomtokonanípredmetnú

pohľadávku zo zmluvy o úvere, ale iba zo zmenky, a len žalobca je v tomto konaní oprávnený uviesť
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Vzhľadom na to,
že žalobca v konaní na základe výzvy súdom, ktorá bola riadne odoslaná podľa príslušného Nariadenia
na tlačive B reagoval tak, že nepredložil súdu požadované listiny- zmluvu, na základe ktorej bola zmenka
vystavená, splátkový kalendár a prehľad uhradených splátok žalovaného, súd tak v zmysle čl. 4 ods.

4 Nariadenia návrh v celom rozsahu zamietol, pretože zmenka ako taká, nie je postačujúcim dôkazom
na rozhodnutie podľa Nariadenia.

8. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli resp. nepodal návrh na ich
náhradu, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p. a
navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu
trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, keď zamietol žalobu v dôsledku

toho, že žalobca neoznámil skutočnosti odôvodňujúce podanie návrhu a nepredložil listiny. Uviedol,
že nepovažuje za prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je
pre prejednávanú vec relevantná a aby splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní.
Ďalej uviedol, že žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a
vystaviteľom zmenky a nemá žiadne iné informácie, či dokumenty, ktoré ani podľa názoru žalobcu

nepotrebuje na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Domnieva sa, že
súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Trval na tom, aby súd konal v
zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny

poriadok neumožňuje. Zdôraznil, že žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena, teda súd
si sám vytvoril pochybnosť o inom vzťahu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným.
Uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval § 17 zákona č. 191/1950 Sb. (ďalej len „ZŠZ“), z ktorého
jednoznačne vyplýva že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči

majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Je síce prípustné za
určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení, že splnil svoju povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť tak, ako mu to ukladá zákon.Predložil súdu originál platnej a riadne vystavenej zmenky, žiadnymi inými dôkazmi nedisponoval a
nedisponuje. Mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo

žalobcu. Uviedol, že žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak neurobil, podľa žalobcu musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, z dôvodu
koncentračnej zásady. Mal za to, že súdom požadované doplnenie návrhu a údajná povinnosť žalobcu
mať dokumenty, na základe ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho
poriadku. Poznamenal, že súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov.

Citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 a poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp zn. 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo
a právne zhodnej veci žalobcu, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo takisto vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a
potvrdzuje závery žalobcu.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný sa k
čiastočnému späťvzatiu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 370 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016
(ďalejlen„CSP“)rozhodolopripusteníčiastočnéhospäťvzatiažalobyozaplateniezmenkovéhoúrokuvo
výške 0,19 % denne zo sumy 355 € od 22.3.2010 do zaplatenia, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby v tejto časti a konanie zastavil.

13. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, výrok o zamietnutí
žaloby a súvisiaci výrok o trovách konania.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,

ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís.
a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.11.2016 o 13.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolizverejnenédňa27.10.2016naúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvKošiciachvzmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

16. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, h/, t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby je záver

súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tento záver súdu vychádza z ustanovení O.s.p.,
účinného v čase rozhodovania súdu, upravujúcich tzv. dôkaznú povinnosť účastníka konania (strany
sporu).19. Odvolací súd sa týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere
poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

20. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich
tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej
neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto
sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.

účinného v čase rozhodovania súdu).

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu a k odvolacím námietkám žalobcu
odvolací súd uvádza:

22. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Účastníci (strany sporu)
sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú
v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj
listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný

listinný dôkaz prvopis zmenky, súd podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré
poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v
lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré je uvedené v
prílohe II tohto Nariadenia. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu je síce písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán.

23. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno, ale je aj
nevyhnutne potrebné posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke. Žalobca, pokiaľ chce byť

úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z
dôvodu,ženiesúsplnenépodmienkyprerozhodnutievecivrozkaznomkonaní,jehonávrhsúdprejednal
v konaní sporovom, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre
absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok žalobcu. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna
zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie

svojho nároku predložiť listinné dôkazy.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak uložil žalobcovi
doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a predložiť súdu doplňujúce informácie a
dokumenty a za tým účelom správne podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia zaslal žalobcovi tlačivo „B“.

25. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na základe
ním predloženej zmenky, nie je dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal
vydať rozsudok, preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má

preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

26. Keďže žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci
rozhodnúťnazákladepredloženejzmenky,akojedinéhopredloženéhodôkazu.Správnepretosúdnávrh
žalobcu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v zmysle ust. § 101 ods.1

a § 120 ods. 1 O.s.p. Takáto možnosť zároveň vyplýva aj z ust. čl. 4 bod 4 Nariadenia.

27. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú rozhodnutí
okresných súdov v iných veciach a nevzťahujú sa na prejednávaný spor. K námietke žalobcu, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom

a ďalšími listinnými dôkazmi odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v posudzovanom
spore nevykonával žiadne dokazovanie a to ani ohľadne otázky preukazujúcej charakter žalovanej
ako spotrebiteľa. Zmenka bola jediným predloženým dôkazom. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru o neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, nezaoberal sakauzálnymi námietkami, ako na to poukázal žalobca v odvolaní a neskúmal ani platnosť zmenky. Žalobu
zamietol výlučne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, keďže zmenka ako jediný dôkaz
nepreukazuje v tomto konaní tvrdenia žalobcu.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú preto odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené,
nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a to aj v
časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania, keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, nemá
preto nárok na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací
súd stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).