Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/241/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224887
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813224887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: F. R., narodená XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX/XX, Q., zastúpenej advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom Dobrovičova 13,

Bratislava, za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, zastúpené advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom,
so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 3.571,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. decembra 2015, č. k. 18C/80/2015-211, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúd,akosúdprvejinštancie, vbodeI.zamietol žalobužalobcu,ktorouuplatnil protižalovanej
nárok na zaplatenie 3.571,70 eur s príslušenstvom, v bode II. žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej
a občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, náhradu trov konania,
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, vo výške 1.449,02 eur, na označený účet ich spoločného
právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku konštatoval skutkové zistenia, podľa ktorých Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ako veriteľ a žalovaná, ako dlžníčka (spolu s X. ako dlžníkom), uzavreli dňa 14.04.2005 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0372378127. Veriteľ na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške
3.319,39 eur (100.000 Sk). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,10% ročne, so splatnosťou
prvej splátky dňa 01.05.2005, a splatnosťou splátok k 1. dňu v kalendárnom mesiaci a konečnou
splatnosťou úveru k 01.04.2015. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne, v posledný deň
kalendárneho mesiaca. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 47,73 eur (1.438 Sk). Dňa

22.09.2009 bol medzi zmluvnými stranami uzavretý Dodatok č. 1 k predmetnej úverovej zmluve, ktorou
zmluvné strany zmenili výšku mesačných splátok. Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 27.02.2013,
označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, oznámil žalovanej mimoriadnu
splatnosť úveru a vyzval žalovanú, spolu s pôvodne označeným X., na úhradu dlžnej sumy vo výške
3.763,91 eur, najneskôr do 10 dní od prevzatia tohto oznámenia. Žalobca uplatnil nárok proti žalovanej
ako svoju pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 28.03.2013.

Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie
podmienok podľa§92ods.7zákonač.483/2001Z.z.obankách, t.j. písomnúvýzvubanky, omeškanie
trvajúce viac ako 90 dní. Z listín, predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia, nebolo preukázané,že žalovaná bola písomne vyzvaná veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s., a že by po tejto výzve
bola v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho záväzku.

3. Na základe uvedených zistení dospel k právnemu záveru, že obrana žalovanej a vedľajšieho
účastníka na jej strane, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, je správna. Postúpenie pohľadávky
pre nesplnenie zákonných predpokladov podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z., je absolútne
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalobcu bolo v konaní preukázať svoje
tvrdenie o nadobudnutí pohľadávky, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom

dôsledku nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno.

4. Vzhľadom na to, že žalovaná uplatnila aj námietku premlčania nároku žalobcu, okresný súd
posudzoval námietku v zmysle § 565, § 53 ods. 9 a § 101 a 103 Občianskeho zákonníka. V zmluve
bolo dohodnuté že banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov ktoré trvá viac ako 10 dní. Veriteľ však musí pri zosplatnení

dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka
začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou
nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou k 01.07.2010 ( č.l.81 prehľad
z obratov na úverovej zmluve ) a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením
odporcovi (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia

preto uplynula splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie
a pokiaľ navrhovateľ podal návrh 26.11.2013, je zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej
doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď
pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch
mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné

prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však
nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína
plynúť zročnosťou nesplnenej splátky, v danej veci splatnej 01.07.2010. Vzhľadom k uvedenému, súd
považoval nárok navrhovateľa za premlčaný a aj preto ho zamietol.

5. V konaní úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí boli zastúpení jedným advokátom,
priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorej výšku špecifikoval podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.

6. V závere okresný súd dodal, že po vyhlásení rozsudku žalobca doručil súdu ospravedlnenie z

neúčasti na pojednávaní aj ďalšie listinné dôkazy, na tieto listiny už nemohol prihliadať.

7. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Namietal záver okresného súdu, že nepreukázal

splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky ich právnym predchodcom,
stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Touto zákonnou podmienkou postúpenia, podľa názoru
okresného súdu, je písomná výzva banky dlžníkovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorým je ten
v omeškaní viac ako 90 dní. Splnenie tejto povinnosti nepreukázali, preto súd určil, že postúpenie je
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca v odvolaní uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu preukázal predložením oznámenia o
postúpení pohľadávky, ktorým si postupca, Slovenská sporiteľňa, a.s. splnil povinnosť podľa § 526
Občianskeho zákonníka. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenia pohľadávky, podporne

poukazuje na rozhodnutie NS SR 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003. Účelom § 92 zákona o
bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť
pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým

tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené
stanovené podmienky a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové
tajomstvo. Účel ustanovení je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu zákona o
bankách, podľa ktorej v ustanoveniach odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípadyprelomenia bankového tajomstva. Nejde však o zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky
bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia.

9. Žalovaná v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a naďalej
trvá na absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, ako dôvodu, pre ktorý okresný súd
žalobu zamietol. Akcentovala, že aj v prípade, že žalobca doloží v konaní samotnú výzvu, je súčasne
povinný doložiť aj doklad, preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade žalobca

neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti. Rovnako tak je potrebné, aby právny
predchodca, ak chce postúpiť úver na tretiu osobu, zosplatnil tento úver pred postúpením, pričom je
povinný dodržať postup podľa § 5b ods. 9 Občianskeho zákonníka Uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 139,71 eur. Na podporu svojho právneho názoru citoval z viacerých
rozhodnutí vyšších súdov (KS v Prešove, KS v Trenčíne, KS v Žiline, KS v Bratislave).

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov, a to
podľa predchádzajúcej procesnej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), i
keď od 1. júla 2016 je účinný Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým sa rekodifikoval doterajší
procesný predpis - OSP. Vzhľadom na intertemporálnu úpravu v ustanovení § 470 odsek 2 prvá veta
CSP, v zmysle ktorej právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované, bolo potrebné odvolanie žalobcu, podané 29.02.2016 posudzovať podľa
ustanovení § 212 odsek 1 OSP z hľadiska spôsobilosti odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil v odvolaní
(§ 205 odsek 2 písmeno d/ a f/ OSP). Odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. V prejednávanej veci žalobca uplatnil proti žalovaným (X.) nárok na zaplatenie 3.571,70 eur s
príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril s
pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s., nadobudol od pôvodného veriteľa pohľadávku
proti žalovaným z úverovej zmluvy, uzavretej pôvodným veriteľom a žalovanými dňa 14.04.2005.

12. Okresný súd žalobu zamietol, keď na základe skutkových zistení dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že došlo k postúpeniu pohľadávky v zmysle zákonných kritérií
v zákone o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac ako 90 dní), preto je postúpenie
neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú

legitimáciu.

13. S uvedeným právnym posúdením veci okresným súdom sa odvolací súd identifikoval. Žalobca síce
až v deň pojednávania (ako to napokon uviedol aj okresný súd vo svojom rozsudku) doručil konajúcemu
súdu listiny o postúpení pohľadávky, ako aj výzvu sporiteľne, a.s., zo dňa 12.09.2011 (ftc. čl. 183 spisu),

avšak uvedená listina ešte nepreukazuje, že predmetná listina bola doručená dlžníkovi, aby bolo možné
konštatovať, že je právne účinná. Za tejto situácie, keď záver o neplatnosti postúpenia pohľadávky a v
dôsledku toho nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu korešponduje s doterajšou interpretáciou
príslušného ustanovenia zákona o bankách v súdnej praxi (§ 92 ods. 8), ako to napokon uviedla aj
žalovaná a nebol rozumný dôvod odchýliť sa od takejto justičnej praxe, preto bolo potrebné rozsudok

okresného súdu potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O jeho výške rozhodne okresný súd v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 CSP.

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).