Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114204160
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114204160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne R. N., bytom A., W. XXXX/X,
proti žalovanej F. D., bytom A., W. XXXX/XX, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. októbra 2015, č. k. 21C/33/2014 - 109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroky I., II. a IV.p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zdržať sa
neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalobkyne, konkrétne práv na ochranu občianskej cti

a dôstojnosti, a to písaním urážlivých, nepravdivých a pravdu skresľujúcich SMS -správ žalobkyni;
výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 500 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Výrokom III. v zostávajúcej časti žalobu zamietol a výrokom IV. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 597,73 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. Jozefa Bičana.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať

sa neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv, konkrétne práv na ochranu občianskej cti
a dôstojnosti, a to písaním urážlivých, nepravdivých a pravdu skresľujúcich SMS-správ. Ďalej sa
domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej 10.000 Eur, ako náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalovaná so žalobou zásadne nesúhlasila. Poukázala na to, že nie ona obťažuje žalobkyňu, ale naopak,
žalobkyňa už roky obťažuje ju. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedkyne
P.V., prečítal podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníčkami a zadovážených súdom.
Žalobkyňa súdu predložila kópie 60 SMS-správ, ktoré obdržala od žalovanej. Podľa dostupných dátumov

na týchto kópiách, prvé správy dostala v decembri 2013, podstatnú väčšinu z nich v priebehu roka 2014,
posledné predložené správy boli zaslané 29. 5. a 2. 6. 2015, teda aj potom, čo sa vo veci konalo 21.
5. 2015 prvé pojednávanie. Obsahom zaslaných SMS- správ boli poznámky, adresované žalobkyni,
smerujúce k tomu, že žalobkyňa je lenivá, nepracuje, kradne, neoprávnene berie sociálne dávky a
pod. Žalovaná potvrdila, že všetky SMS-správy poslala žalobkyni ona, s výnimkou jednej správy s
nasledujúcim obsahom: " Nebo LEZBA vypada tak". Odoslanie tejto správy poprela, mala za to, že došlo
k akejsi manipulácii, súd preto pri rozhodovaní vo veci túto správu do úvahy nebral, obsah ostatných

správ bol dostačujúcim podkladom pre rozhodnutie. Žalobkyňa iniciovala viacero priestupkových konaní,
podala trestné oznámenia, obsahom jej podaní boli slovné potýčky so žalovanou na verejnosti a
urážlivý obsah správ, jej zo strany žalovanej adresovaných. Vo viacerých priestupkových konaniach
bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49ods. 1, písm. d) zákona č. 372/90 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom jej boli uložené sankcie
- pokuty. Niekedy vo februári 2013 vložila žalovaná žalobkyni do schránky list pomerne rozsiahleho
obsahu, v ktorom bolo okrem iného uvedené nasledovné: "ste sprostá prúvodčí...ste mangalica - líná stát

u číňana...vy sa válate, podvádzate celý život...tvoj bývalý chlap je šťastný bez teba...nikdy nedržalas
rodinu ani deti len cvakala lístky a držela s eisboňákama...pretože ste kradla to som si istá...chceli ste
podnikať - kradnúť...jak maďarská cigaňa...ste sedeli pred stánkom a fúkala malbora...celý deň pozeráš
monacké boháče - jak ubohé...kravu L. volí - stejnú podvodníčku...choď do roboty a nesymuluj...". V
súvislosti s týmto listom bola žalovaná odstíhaná v priestupkovom konaní 176/2013.

3. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Aktivitou žalovanej,
jej písomným prejavom formou SMS - správ a listu nepochybne došlo k zásahu do osobnostných
práv žalobkyne. Do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka
patrí ako integrálna súčasť všeobecného práva na ochranu osobnosti tiež právo na súkromie, ktoré
zahŕňa širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry,
vnútorného myšlienkového a citového života. Súkromie je považované za najvlastnejšiu, najvnútornejšiu

anajintímnejšiusféručloveka.Taktochápanéprávonaochranusúkromiabrániosobnosťpredvonkajším
neoprávneným zasahovaním, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj jej fyzickej, ale aj psychickej, morálnej
a sociálnej integrity. Vnútorná sféra človeka nie je izolovaná od vonkajšieho sveta, dianie vo vonkajšom
svete bezpochyby dopadá aj na vnútro človeka, sféru jeho emócií, myšlienok, predstáv, postojov,
názorov a vyvoláva v ňom pozitívne i negatívne reakcie. Negatívny zásah do tejto sféry pôsobí neraz

zraňujúco, znevažujúco, človeka zbavuje istoty a spôsobuje mu rozličné ujmy. Potreba diskrétnosti a
intimity je univerzálnou vlastnosťou každej ľudskej bytosti. Táto potreba vyžaduje účinnú ochranu, normy
občianskeho práva v rámci ochrany osobnosti poskytujú teda ochranu aj takto chápaného súkromia
fyzickej osoby. Posielanie správ a listov z urážlivým, hanlivým obsahom, ako je vyššie uvedené nemožno
považovať za dovolené konanie. Pri jednotlivých aktoch môže napĺňať a v tomto prípade aj opakovane

naplnilo znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaná aj napriek
niekoľkým postihom v priestupkovom konaní úmyselne a opakovane útočí na žalobkyňu. Z jej strany
možno hovoriť o schválnosti, ktorá je definovaná ako zámerná a cielená činnosť subjektu, ktorý zo
zlomyseľnosti, pomsty a lebo iných racionálne nevysvetliteľných príčin a pohnútok vedome strpčuje
a sťažuje život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami Hoci žalovaná v priebehu konania

opakovane tvrdila, že všetko, čo do správ píše, je pravda, teda že je pravda, že žalobkyňa zneužíva
sociálny systém a nebola ochotná pracovať, takéto správanie nie je možné akceptovať. Podľa názoru
súdu nebolo potrebné skúmať podrobne, či správy obsahujú pravdivé fakty, či hodnotiace úsudky
vychádzajúce z pravdivých skutočností. Podstatné bolo, že správy boli zámerne formulované urážlivo, s
cieľom dotknúť sa žalobkyne, znepríjemniť jej život. Správanie žalovanej možno tiež považovať za určitú

formu tzv. stalkingu, ktorý možno definovať ako neželané, koncentrované správanie, ktoré vykonáva
jedna osoba voči druhej osobe, čím u nej vyvoláva negatívne emócie, pocity strachu a znepokojenia, čo
vedie k zníženiu kvality života obete. Ide o systematické a excesívne obťažovanie a prenasledovanie
konkrétnej osoby nevyžiadanými prejavmi záujmu či pozornosti. Je to séria incidentov, ktoré okrem iného
môžu spočívať v neželaných nevyžiadaných kontaktoch, vrátane listov a textových správ, v slovnom

napádaní alebo ponižovaní osoby na verejnosti, v neustálom pozorovaní. Žalobkyňa tvrdila, že okrem
neželaných textových správ vyvolala žalovaná viacero slovných incidentov na verejnosti, tieto sa jej
nepodarilo preukázať, čo sa jej napokon nepodarilo ani v žiadnom z ňou vyvolaných priestupkových
konaní. Ku konštatovaniu., že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, stačilo 60 textových
správ a list od žalovanej s obsahom už citovaným v krátkom časovom období. Ak určité konanie vykazuje

zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická právo domáhať sa, aby sa od
neoprávnených zásahov upustilo. Žalovaná, ako bolo preukázané, posielala textové správy žalobkyni
ešte aj v priebehu konania. Súd jej preto zasielanie urážlivých textových správ, zasahujúcich česť a
dôstojnosť žalobkyne zakázal.

4. Dotknutá fyzická osoba má tiež právo domáhať sa poskytnutia primeraného zadosťučinenia.
Žalobkyňa žiadala materiálnu satisfakciu 10.000 Eur. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je existencia závažnej ujmy. Za takúto treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba
vzhľadom na okolnosti, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu
značnú. Nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu

takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Berúc do úvahy obsah zasielaných
textových správ, ich počet, časové obdobie, v ktorom boli zasielané, súd dospel k záveru, že nárok na
poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôvodný. Nebolo pri tom podstatné, že nedošlo
k zníženiu dôstojnosti žalobkyne v spoločnosti, keďže textové správy boli zasielané výlučne jej osobe.Narušenie súkromnej sféry žalobkyne bolo zjavné, nevyžiadané, obťažujúce a urážajúce textové správy
jednoznačne narušili pohodu a pokoj v jej živote, bezmocnosť vychádzajúcu z bezvýslednej snahy
domôcť sa odstránenia nežiaducej aktivity žalovanej, rovnako mala podiel na zhoršení kvality života

žalobkyne. Možno konštatovať, že rovnakým spôsobom by reagoval každý, kto by sa ocitol v obdobnej
situácii. Pri určovaní primeranej výšky náhrady súd vychádzal z toho, že zákonom č. 215/2006 Z.Z.
o odškodňovaní osôb poškodených trestnými činmi je upravené jednorazové finančné odškodnenie
osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na zdraví. Zákon
rieši najzávažnejšie následky násilnej trestnej činnosti, vrátane smrti, a uvádza, že celková suma

odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Podľa nar. vl. SR č. 297/2014
Z.z. je minimálna mzda na rok 2015 380 Eur. Maximálna suma teda je 19.800 Eur. Pri posudzovaní
závažnosti,ktorúžalobkyňautrpelavosvojejsúkromnejsfére,napsychikeacelkovejpohodesúddospel
k záveru, že 500 Eur náhrady nemajetkovej ujmy zodpovedá závažnosti následku, ktorý u žalobkyne
nastal.

5. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p., žalobkyňa nebola úspešná v celom
rozsahu výšky náhrady, ktorú žiadala, výška plnenia ale závisela od úvahy súdu, v základe nároku bola
žalobkyňa úspešná. Trovy jej vznikli právnym zastúpením nasledovne: prevzatie a príprava právneho
zastúpenia 91,29 Eur, náhrada výdavkov 8,04 Eur, účasť na pojednávaní 4 x 91,29 Eur, náhrada
výdavkov 5 x 8,39 Eur, písomné vyjadrenie 91,29, spolku 597,73 Eur.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie ( nazvané ako odpor proti
platobnému rozsahu), v ktorom opätovne popísala skutočnosti, ktoré uvádzala pred súdom prvej
inštancie, týkajúce sa jej a žalobkyne.
7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že rozsudok okresného súdu
považuje za vecne správny a úplne sa s ním stotožňuje. Odvolanie žalovanej označené ako ,,odpor"

je bez akýchkoľvek náležitosti, ktoré odvolanie musí obligatórne obsahovať a taktiež absentuje dôvod
odvolania. Z uvedeného odvolania nie je zrejmé v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa žalovaná domáha, nakoľko žalovaná vo svojom
odvolaní zhrnula len celý priebeh pojednávaní a napísala len to, čo sa preberalo aj na ústnych
pojednávaniach. Odkaz žalovanej na obsah podaní urobených v konaní pred súdom prvej inštancie

nemožno považovať za uvedenie dôvodov, z akých sa napáda prvostupňové rozhodnutie. V odvolaní
sú zhrnuté len subjektívne domnienky žalovanej, ktoré na predmetnú vec nemajú žiadny vplyv, a tak
nie je možné dôvodiť, že odvolaním žalovanej, by sa mal súd zaoberať. Poukázala na ustanovenie §
205 O.s.p.. V predmetnom odvolaní chýba, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa žalovaná domáha predmetným odvolaním. Odôvodnenie

žalovanej nemožno priradiť pod žiadny dôvod odvolania. Týmto považuje odvolanie za bezpredmetné
a bez podstatných náležitostí, nakoľko nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. a týmto žiadala
súd, aby odvolanie žalovanej odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d), nakoľko nemá náležitosti podľa §
205 ods. 1 a 2 O.s.p. a zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti ( výroky I., II. a IV. ) ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne
správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol, napadnutý

nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci
rozhodol, keď výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do osobnostných

práv žalobkyne, konkrétne práv na ochranu občianskej cti a dôstojnosti, a to písaním urážlivých,
nepravdivých a pravdu skresľujúcich SMS-správ žalobkyni a výrokom II. žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 500 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
11. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z

vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žaloba bola
podaná dôvodne. Aktivitou žalovanej, jej písomným prejavom formou SMS - správ a listu nepochybne
došlo aj podľa odvolacieho súdu k zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Súd prvej inštancie
správne uviedol, že do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až § 13 Občianskeho zákonníkapatrí ako integrálna súčasť všeobecného práva na ochranu osobnosti tiež právo na súkromie, ktoré
zahŕňa širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry,
vnútorného myšlienkového a citového života. Súkromie je považované za najvlastnejšiu, najvnútornejšiu

anajintímnejšiusféručloveka.Taktochápanéprávonaochranusúkromiabrániosobnosťpredvonkajším
neoprávneným zasahovaním, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj jej fyzickej, ale aj psychickej, morálnej
a sociálnej integrity. Vnútorná sféra človeka nie je izolovaná od vonkajšieho sveta, dianie vo vonkajšom
svete bezpochyby dopadá aj na vnútro človeka, sféru jeho emócií, myšlienok, predstáv, postojov,
názorov a vyvoláva v ňom pozitívne i negatívne reakcie. Negatívny zásah do tejto sféry pôsobí neraz

zraňujúco, znevažujúco, človeka zbavuje istoty a spôsobuje mu rozličné ujmy. Potreba diskrétnosti a
intimity je univerzálnou vlastnosťou každej ľudskej bytosti. Táto potreba vyžaduje účinnú ochranu, normy
občianskeho práva v rámci ochrany osobnosti poskytujú teda ochranu aj takto chápaného súkromia
fyzickej osoby. Posielanie správ a listov s urážlivým, hanlivým obsahom, nemožno ani podľa odvolacieho
súdu považovať za dovolené konanie. Pri jednotlivých aktoch môže napĺňať a v tomto prípade aj
opakovane naplnilo znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaná

aj napriek niekoľkým postihom v priestupkovom konaní úmyselne a opakovane útočí na žalobkyňu. Z
jej strany aj podľa odvolacieho súdu možno hovoriť o schválnosti, ktorá je definovaná ako zámerná
a cielená činnosť subjektu, ktorý zo zlomyseľnosti, pomsty a lebo iných racionálne nevysvetliteľných
príčin a pohnútok vedome strpčuje a sťažuje život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami Hoci
žalovaná v priebehu konania opakovane tvrdila, že všetko, čo do správ píše, je pravda, teda že je

pravda, že žalobkyňa zneužíva sociálny systém a nebola ochotná pracovať, takéto správanie nie je ani
podľa odvolacieho súdu možné akceptovať. Súd prvej inštancie správne neskúmal podrobne, či správy
obsahujú pravdivé fakty, či hodnotiace úsudky vychádzajú z pravdivých skutočností, nakoľko podstatné
bolo, že správy boli zámerne formulované urážlivo, s cieľom dotknúť sa žalobkyne, znepríjemniť jej život.
Súd prvej inštancie ďalej správne konštatoval, že správanie žalovanej možno tiež považovať za určitú

formu tzv. stalkingu, ktorý možno definovať ako neželané, koncentrované správanie, ktoré vykonáva
jedna osoba voči druhej osobe, čím u nej vyvoláva negatívne emócie, pocity strachu a znepokojenia, čo
vedie k zníženiu kvality života obete. Ide o systematické a excesívne obťažovanie a prenasledovanie
konkrétnej osoby nevyžiadanými prejavmi záujmu či pozornosti. Je to séria incidentov, ktoré okrem
iného môžu spočívať v neželaných nevyžiadaných kontaktoch, vrátane listov a textových správ, v

slovnom napádaní alebo ponižovaní osoby na verejnosti, v neustálom pozorovaní. Žalobkyňa tvrdila,
že okrem neželaných textových správ vyvolala žalovaná viacero slovných incidentov na verejnosti,
tieto sa jej nepodarilo preukázať, čo sa jej napokon nepodarilo ani v žiadnom z ňou vyvolaných
priestupkových konaní. Ku konštatovaniu, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, stačilo
aj podľa odvolacieho súdu 60 textových správ a list od žalovanej s obsahom už citovaným v krátkom

časovom období. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv,
má fyzická právo domáhať sa, aby sa od neoprávnených zásahov upustilo. Žalovaná, ako bolo pred
súdom prvej inštancie preukázané, posielala textové správy žalobkyni ešte aj v priebehu konania, preto
súd prvej inštancie správne rozhodol, keď jej zasielanie urážlivých textových správ, zasahujúcich česť
a dôstojnosť žalobkyne zakázal.

12. Žalobkyňa ďalej žiadala materiálnu satisfakciu 10.000 Eur. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, tak
ako už správne konštatoval i súd prvej inštancie, že podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch je existencia závažnej ujmy. Za takúto treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom
na okolnosti, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Nie sú
rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom

mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Berúc do úvahy obsah zasielaných textových správ,
ich počet, časové obdobie, v ktorom boli zasielané, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
nárok na poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôvodný. Nebolo pri tom ani podľa
odvolacieho súdu podstatné, že nedošlo k zníženiu dôstojnosti žalobkyne v spoločnosti, keďže textové
správy boli zasielané výlučne jej osobe. Narušenie súkromnej sféry žalobkyne bolo aj podľa odvolacieho

súdu zjavné, nevyžiadané, obťažujúce a urážajúce textové správy jednoznačne narušili pohodu a pokoj
v jej živote, bezmocnosť vychádzajúcu z bezvýslednej snahy domôcť sa odstránenia nežiaducej aktivity
žalovanej, rovnako mala podiel na zhoršení kvality života žalobkyne. Pri posudzovaní závažnosti, ktorú
žalobkyňa utrpela vo svojej súkromnej sfére, na psychike a celkovej pohode súd prvej inštancie správne
dospel k záveru, že 500 Eur náhrady nemajetkovej ujmy zodpovedá závažnosti následku, ktorý u

žalobkyne nastal.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyne odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).