Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205906
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8716205906.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XX, M., právne zastúpeného Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., Legionárska
7158/5, Trenčín proti žalovanému PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464,
právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. Martinčekova 13,

Bratislava, IČO: 50 361 368, v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 7C 171/2016 - 14 zo dňa 30.06.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach, ktorá je súčasťou

Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2010 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Národnému
ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy 1, 059 84 Vyšné Hágy, IČO: 00
227 811 súd uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2010 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobcovi uložil povinnosť do 30 dní od

nariadenia predbežného opatrenia podať na súd žalobu vo veci samej. Vyslovil, že o trovách konania
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia (s účinnosťou od
01.07.2016 neodkladného opatrenia) na tom skutkovom základe, že žalobca s právnym predchodcom
žalovaného Poštová banka, a. s. uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2010, v zmysle
ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 400 eur. Celková

výška nákladov bola stanovená na sumu 354,82 eura, úverová sadzba vo výške 29,5 % a RPMN v
zmluve uvedená nie je. Žalovaný v súčasnosti žiada od žalobcu zaplatenie sumy 600,17 eura, pričom
žalobca nemá vedomosť, z čoho sa daná suma skladá, o aké časti pohľadávky má ísť. Žalobca ďalej
uviedol, že pohľadávka zo zmluvy o úvere zo dňa 15.02.2010 bola postúpená na spoločnosť BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED, Cyprus, a to dňa 25.06.2015 a následne na žalovaného zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.06.2015. Žalobca je zamestnancom Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych

chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy a právny predchodca žalovaného predložil zamestnávateľovi
dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zrážania zrážok. Podľa názoru žalobcu je dohoda o zrážkach
zo mzdy neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán.
Vzhľadom na to, že ide o právny vzťah, kde žalobca je spotrebiteľom, považuje dohodu o zrážkach zo
mzdy za neplatnú.
Súd prvej inštancie rozhodnutie právne posúdil v zmysle ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f), § 76

ods. 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). Dospel pritom
k záveru, že je v súlade so zákonom nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovaný doprávoplatného skončenia veci zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o
úvere zo dňa 15.02.2010.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Uviedol, že na
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity teda nie je ho možné aplikovať
na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.05.2014. Preto na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.05.2014
je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou od

01.05.2014 určil, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Žalovaný ďalej vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať. V zmysle čl. 10
bod 10.2.2 je na prejednanie sporu príslušný rozhodcovský súd ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. Ďalej žalovaný namietal nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže podľa žalovaného spolu s pôvodným veriteľom
tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Vzhľadom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je

zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa
- bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa. Žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu,
ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ by
žalovaný nevyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, žalobca by bol
povinný plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky anuity

v rovnakej výške, ako boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd žalobe vo veci samej
vyhovel a určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na
platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Okrem
toho žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok
neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach

na jeho strane. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno nesie žalobca, je jeho povinnosťou preukázať,
že zmluvu, resp. dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase
podpisu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. ak by jeho spôsobilosť bola obmedzená.
Žalovaný poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, lebo ide
o zabezpečovaní inštitút uzatvorený v súlade s Občianskym zákonníkom a nejde o prejav nerovnováhy

zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. V závere poukázal na
to, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať
takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýchto
prípadochzbavenýakejkoľvekzodpovednostipreduzatvorenímzmluvnejpovinnostidôkladnenavzájom
zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh

zamietnuť, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa

§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len
„CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Neodkladné opatrenie v danom prípade má len dočasný charakter. Jeho účelom je zamedziť
výkonu zrážok zo mzdy žalobcu do doby, než bude rozhodnuté vo veci samej. Preto pri rozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku, a to z dôvodu, že neodkladné opatrenie má dočasný (predbežný)
charakter. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred

vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej alebo musia byť aspoň osvedčené okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo 104/2010, sp. zn. 2Cdo 105/2010).

6. Z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo
mzdy vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného dňa 15.02.2010.7. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný (jeho právny predchodca) požiadal listom zo dňa
31.03.2015 (čl. 9) zamestnávateľa žalobcu o realizáciu výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o

zrážkach zo mzdy obsiahnutej v čl. 2 bod 3, resp. v čl. 3 bod 4, resp. 5, resp. 9 Zmluvy o úvere (čl.
11) za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe Zmluvy o úvere a to až do
úplného uspokojenia jeho pohľadávky. Na základe Zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobcovi úver vo
výške 400 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť formou mesačných splátok (60x) vo výške 16,82 eura
s dátumom prvej splátky 15.03.2010. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej

zmluvy - Zmluvy o úvere.; ide o zmluvu spotrebiteľskú, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na
zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy o úvere.

8. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide

okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

9. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné dodať, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje

obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné
podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy,
zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na

ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

10. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., rozsudok
Krajského súdu v Prešov vo veci sp. zn. 18Co 108/2011).

11. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok

Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo
svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto

súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.
Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj

bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

12. Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca
v dostatočnej miere osvedčil svoj nárok. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Preukázal dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery.
Odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok z jej mzdy, pričom však platnosť Dohody o

zrážkach a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola žalobcom spochybnená a namietaná. Zrážky
musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobca nemá iné prostriedky do
právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti konkrétnej dohody o zrážkach tento proces
zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie otom, či bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a
zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami konania sporná.

13. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody
a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého
by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej Dohody
o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo
vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

14. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu
v podobe dočasnej úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi stranami sporu a treťou osobou, t. j. uloženie
povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania, v danom prípade zamestnávateľovi žalobcu (v zmysle
ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie),
pretože pokiaľ súd prvej inštancie predbežne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva zo

spornej Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu za stavu, že už žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu
o výkon zrážok zo mzdy, by bez súčasného uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa
vykonávania zrážok, bolo neodkladné opatrenie nerealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie.

15. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie prejednať

predmetnú vec vzhľadom na uzavretú rozhodcovskú doložku, odvolací súd uvádza, že žalovaný
nijakým spôsobom nepreukázal jej uzavretie. Z tvrdení žalovaného vyplýva, že rozhodcovská doložka
mala byť súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, čo by malo za následok jej absolútnu
neplatnosť. Absolútne neplatná rozhodcovská doložka by nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Vzhľadom na uvedené je preto táto námietka nedôvodná.

16. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane odvolací
súd uvádza, že okruh strán sporu určuje žalobca vychádzajúc z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna

vecnálegitimácia),oktorýchsavkonanírozhoduje.Vkonaníovydanieneodkladnéhoopatreniažalobca
osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, čo vyplýva z predloženej zmluvy o úvere
v spojení s podaním žalovaného zo dňa 30.05.2016 (čl. 12) ohľadom vykonávania zrážok zo mzdy
žalobcu adresovanej jeho zamestnávateľovi, v zmysle ktorého v dôsledku viacnásobného postúpenia
pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou a.s.

žalovaný vstúpil do všetkých práv Poštovej banky, a.s. ako pôvodného veriteľa žalobcu, tzn. aj do
práv spojených s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá je obsiahnutá v predmetnej zmluve o úvere.
Neodkladným opatrením sa žalobca voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zdržať sa výkonu
práv z dohody o zrážkach zo mzdy, pričom v zmysle vyššie uvedeného je v súčasnosti nositeľom týchto
práv žalovaný ako právny nástupca Poštovej banky a.s.. Z tohto dôvodu, pre účely rozhodnutia o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia považuje odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného za
nedôvodnú.

17. Vo vzťahu k zvyšným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd mal za to, že to, či
zmluva o úvere je (ne)platná a či Dohoda o zrážkach zo mzdy nespôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude predmetom dokazovania
vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa nerieši dôvodnosť nároku vo veci samej. Bez
vykonania dokazovania vo veci samej v tomto štádiu konania ani odvolací súd nemôže zaujať právny
názor o (ne)platnosti spornej zmluvy o úvere, plnenie z ktorej je zabezpečené dohodou o zrážkach zo
mzdy. V tomto štádiu konania nejde o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom je návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov námietka
o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bude predmetom posudzovania
vo veci samej.

18. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.