Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Iveta Martináková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoPr/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200189
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114200189.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v právnej veci žalobkyne T. zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Y. proti žalovanému P., o určenie, že pracovný pomer trvá a iné, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. júla 2015 č.k. 15Cpr 1/2014-108, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol dňa 05.11.2013, že
pracovný pomer stále trvá a zaplatenia mzdy a náhrady mzdy. Vo výroku II. uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 196,- Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 100% náhrady trov konania. Súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní vyhodnotil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú. Žalobkyňa, na ktorej spočívalo dôkazné
bremeno, nepreukázala, že medzi ňou a žalobcom vznikol pracovný pomer. V zmysle § 42 ods. 1
Zákonníka práce sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom
a zamestnancom. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by účastníci dojednali podstatné náležitosti
pracovnej zmluvy a nepreukázala danosť vôle žalovaného založiť so žalobkyňou pracovný pomer.
V konaní bola do spisu založená písomná zmluva, a to zmluva o telemarketingových službách zo
dňa 08.11.2013, z obsahu ktorej je zrejmé, že sa nejedná o pracovnú zmluvu. Tento právny úkon
súd právne kvalifikoval ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne ako dodávateľa - fyzickej osoby podnikateľa pre žalovaného
podnikateľa označeného ako objednávateľa, zaisťovať služby v oblasti aktívneho telemarketingu
- oslovovanie potenciálnych zákazníkov objednávateľa a pozvaní na predvádzacie predajné akcie
a záväzok objednávateľa za bezchybne realizované činnosti platiť dodávateľovi zmluvnú odmenu.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa jej zdalo zvláštne, že žalovaný od nej vyžadoval na výkon
dohodnutej činnosti živnostenské oprávnenie, pretože živnosť a pracovný pomer sa nezlučuje, čím len
potvrdilavedomosť oustanovení§1ods.3Zákonníkapráce,vzmyslektoréhozávisláprácanemôžebyť
vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa
osobitných predpisov. Nebol preukázaný vznik pracovného pomeru ani na základe ústnej pracovnej
zmluvy, prípadne konkludentne. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že so žalobkyňou ako aj inými
záujemkyňami mal záujem o spoluprácu na báze obchodného vzťahu, obsahom ktorého bol záväzok
žalobkyne poskytovať žalovanému služby v oblasti aktívneho telemarketingu, a záväzok žalovaného
vyplatiť žalobkyni za túto činnosť dohodnutú odmenu s tým, že žalobkyňa od začiatku vedela, že medzi
účastníkmi sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Svedkyne Y. R. a V. H., ktoré viedli so žalobkyňoukoncom októbra 2013 pohovor, potvrdili síce, že žalovaný mal zverejnený inzerát o pracovnej ponuke
na uvedenej internetovej stránke, a zrejme na základe neho prišla žalobkyňa na pobočku žalovaného
do Trenčína, no obe svedkyne zhodne vypovedali, že záujemkyniam o spoluprácu so žalovaným
vysvetľovali, že sa jedná o prácu telefonistky na základe živnostenského listu, a záujemkyňa musela
mať potrebné živnostenské oprávnenie, inak s ňou žalovaný zmluvu o telemarketingových službách
neuzavrel. Svedkyňa V. H. vysvetlila na pohovore žalobkyni spôsob odmeňovania za vykonanú činnosť,
že odmena bude závisieť od výkonnosti žalobkyne, a po splnení stanovených kvót bude žalobkyni
vyplatená odmena a to na základe faktúry žalobkyne. S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej
inštancie dospel k záveru, že medzi účastníkmi nevznikol pracovný pomer, ale obchodno-právny vzťah
na základe zmluvy o telemarketingových službách zo dňa 08.11.2013. Obe zmluvné strany vstúpili do
zmluvného vzťahu v postavení podnikateľov, zaviazali sa na zmluvné povinnosti, a zmluvu uzavreli za
účelomdosiahnutiazisku,žalovanývpodobetržbyzpredajatovarunapredajnýchakciáchažalobkyňav
podobe dojednanej odmeny odstupňovanej od účasti telefonicky pozývaných zákazníkov na predajných
akciách žalovaného a podielu na zisku z obratu z predaja na týchto akciách. Činnosť telefonistky, ktorú
žalobkyňa vykonávala, presne zodpovedá službe, na plnenie ktorej sa zaviazala v uvedenej zmluve
s tým, že žalobkyňa si rozšírila živnostenské oprávnenie na daný predmet podnikateľskej činnosti,
čo potvrdzuje jej vôľu vstúpiť do obchodného vzťahu so žalovaným. Z výsluchu svedkýň zároveň
vyplynulo, že všetky spolupracujúce osoby vykonávali pre žalovaného činnosti na základe obchodných
zmlúv o spolupráci a mali živnostenské oprávnenia na tieto činnosti. Nebolo teda preukázané, žeby
žalobkyni vznikol nárok na peňažné plnenie v podobe odmeny na základe ustanovení čl. II zmluvy o
telemarketingových službách. Z dokazovania napokon vyplynulo to, že žalovaný v súlade s
čl. V bod 5.4. zmluvy o telemarketingových službách túto zmluvu vypovedal listom zo dňa 18.12.2013,
ktorý odoslal rovnaký deň na adresu bydliska žalobkyne uvedenej v zmluve. Z uvedených dôvodov súd
žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný uplatnil proti žalobkyni nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 196,- Eur. Zmluvnú pokutu uplatnil na základe čl. 1 zmluvy
o zapožičaní uzavretej medzi účastníkmi dňa 05.11.2013. Uvedenou zmluvou prenechal žalovaný
žalobkyni do bezplatného užívania mobilný telefón zn. Nokia 1616 s príslušenstvom, pričom nedošlo
k zmene vlastníckeho práva k predmetu zmluvy. Dôvodom uplatnenia zmluvnej pokuty bolo porušenie
povinnosti žalobkyne, ktorá sa v zmluve o zapožičaní zaviazala na požiadanie žalovaného mu predmet
zmluvy vrátiť, inak je povinná zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 196,- Eur. Bola dodržaná obligatórna
písomná forma tejto zmluvy v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a sú splnené aj obsahové
náležitosti dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pretože je v nej
určené splnenie akej zmluvnej povinnosti zabezpečuje zmluvná pokuta a je uvedená aj konkrétna
výška zmluvnej pokuty. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť, pretože na
žiadosť žalovaného, učinenú e-mailom dňa 15.11.2013, mobilný telefón a jeho príslušenstvo nevrátila
žalovanému, a to ani napriek viacerým nasledujúcim elektronickým výzvam zo strany žalovaného, a
písomnej výpovede zo dňa 18.12.2013. Žalobkyňa uviedla, že mobilný telefón má naďalej vo svojej
dispozícii, žalovanému ho nevrátila. Preto súd zaviazal žalobkyňu, aby žalovanému zaplatila zmluvnú
pokutu v dohodnutej výške 196,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie podľa §
151 ods. 7 O.s.p. priznal úspešnému žalovanému 100% náhrady trov konania, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhala sa jeho zmeny tak,
že jej žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/
O.s.p.. Mala za to, že v konaní presvedčivo preukázala, že účastníci dojednali ústne všetky podstatné
náležitosti pracovnej zmluvy, na základe čoho tak vykonávala pre žalovaného závislú prácu a teda medzi
účastníkmi konania vznikol pracovný pomer. Od samého začiatku tu totiž išlo o prácu uverejnenú na
webovom sídle www.profesia.sk . Ide o internetovú stránku, kde sa registrujú
zamestnávatelia za poplatok a ponúkajú prácu ľuďom, vždy na základe pracovného pomeru alebo
obdobného pracovného vzťahu. Náplňou jej práce bolo telefonovať potencionálnym zákazníkom a
pozývať ich na reklamné akcie. Miestom výkonu práce boli priestory pobočky žalovaného v Trenčíne
na Kasárenskej ulici XXXX a potom jej trvalé bydlisko, keďže sa jednalo o prácu z domu. Poukázala
na to, že najskôr si so žalovaným dohodli osobné stretnutie, kde jej boli so strany žalovaného ústne
predložené pracovné podmienky, na základe ktorých následne mala byť, podľa dohody strán, dodatočne
uzatvorená pracovná zmluva. Na základe osobného stretnutia mala za to, že bude vykonávať prácu
telefonistky pre žalovaného za podmienok stanovených žalovaným. Predmetom dohody medzi ňou ažalovaným bola závislá práca, ktorá vykazuje v zmysle Zákonníka práce nasledujúce znaky: ide o
vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Uviedla, že vykonávala prácu podľa
pokynov a nariadení žalovaného s použitím poskytnutého materiálu žalovaným, ktorý bola povinná pri
telefonickom rozhovore s klientom čítať. Žalovaný jej poskytol na telefonovanie mobilný telefón v jeho
vlastníctve a hovorné platil žalovaný. Ďalej dôvodila, že pre žalovaného uskutočňovala osobný výkon
práce, kedy samotný pracovný výkon závisel na jej osobe. Pracovný pomer je viazaný výlučne na
osobu zamestnanca, ktorý je nezastupiteľný v právnej pozícii účastníka právneho vzťahu závislej práce.
Rovnako aj náplň práce, ktorú vykonávala pre žalovaného bola závislá výlučne na jej osobe. Uvedené
potvrdzuje aj výpoveď svedkyne R.j, ktorá uviedla, že predmetnú činnosť, na ktorej vykonávanie sa
zaviazala žalobkyňa, mohla vykonávať len žalobkyňa. Ďalej poukázala na to, že práca bola vykonávaná
podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene. Uviedla, že v úvode každého telefonátu sa predstavovala
ako zamestnanec žalovaného a rovnako konala v jeho mene a podľa pokynov žalovaného. Zásadne
nepracovala vo vlastnom mene, ale v mene žalovaného. Keďže riziko výkonu práce znášal žalovaný
a rozhodoval aj o zhodnotení jej pracovného výkonu, čo znamená, že pracovala na jeho účet a
zodpovednosť. Ďalej uviedla, že medzi ňou a žalovaným bola uzavretá dohoda o mzde za výkon práce
vo výške 800,- Eur mesačne, pričom práca bola vykonávaná v pracovnom čase, ktorý bol dohodnutý
medzi účastníkmi konania ústne, v deň osobného pohovoru na štyri pracovné dni v týždni vo fixne
stanovenom 8-hodinovom pracovnom čase. Poukázala na to, že prejavila vôľu uzatvoriť pracovný
pomer so žalovaným a s týmto úmyslom sa aj zúčastnila samotného pohovoru a výkonu práce v
sídle žalovaného. Práca, ktorú žalovaný ponúkal, spĺňa znaky závislej práce, aj napriek argumentom
žalovaného, ktoré skonštruoval dodatočne pre účely výsluchu na pojednávaní. Súd prvej inštancie
teda nesprávne právne posúdil vzťah medzi ňou a žalovaným, ktorý kvalifikoval ako obchodno-právny
aj napriek tomu, že jednoznačne vykonávala pre žalovaného závislú prácu, v mene, na účet a na
zodpovednosť žalovaného, podľa pokynov žalovaného, prostredníctvom výrobných prostriedkov vo
vlastníctve žalovaného, výsledkom čoho bolo dosiahnutie zisku žalovaného. Na základe toho mala za to,
že pracovný pomer medzi ňou a žalovaným vznikol dňa 05.11.2013, stále trvá a má právo na zaplatenie
mzdy za prácu ňou vykonanú odo dňa 05.11.2013 do 15.11.2013, ako aj nárok na náhradu priemernej
mesačnej mzdy za obdobie, kedy nemohla z dôvodu zo strany žalovaného pracovať.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že bolo preukázané ústne
dojednanie pracovného pomeru. Vzťah podriadenosti a nadriadenosti nemôže byť v tomto prípade
uplatňovaný. Žalobkyňa musela prejsť školením z dôvodu nedostatočnej skúsenosti s touto službou.
V danom prípade sa jednalo o prácu na živnostenský list, čo bolo preukázané zriadením daného
živnostenského oprávnenia žalobkyňou. Poukazoval na to, že žalobkyňa ako živnostník niesla riziká
hospodárskeho charakteru v zmysle § 2 živnostenského zákona. Tvrdenia žalobkyne, že portál
www.profesia.sk je len pre zamestnanecké pomery, považoval za nepravdivé a
účelové. Právne povedomie žalobkyne je nesporné z dôvodu ukončenia právnického štúdia a tvrdenie,
že nevedela čo podpisuje je účelové a zavádzajúce.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok účinný od 1.7.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa 24.07.2015, odvolanie žalobkyne
bolo podané dňa 06.08.2015, preto všetky procesné úkony účastníkov konania a procesný postup
súdu odvolací súd posudzoval podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že medzi
účastníkmi konania nevznikol pracovný pomer, ale obchodno-právny vzťah na základe zmluvy o
telemarketingových službách zo dňa 08.11.2013. Konštatoval, že v konaní žalobkyňa nepreukázala, žeby si účastníci dojednali podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a nepreukázala danosť vôle žalovaného
založiť so žalobkyňou pracovný pomer. V konaní bola do spisu založená písomná zmluva a to zmluva
o telemarketingových službách zo dňa 8.11.2013, z obsahu ktorej je zrejmé, že sa nejedná o pracovnú
zmluvu, ale ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom
ktorej bol záväzok žalobkyne ako dodávateľa - fyzickej osoby podnikateľa pre žalovaného, podnikateľa
označeného ako objednávateľa, zaisťovať služby v oblasti aktívneho telemarketingu - oslovovanie
potencionálnych zákazníkov objednávateľa a pozvaní na predvádzacie predajné akcie a záväzok
objednávateľa za bezchybne realizované činnosti platiť dodávateľovi zmluvnú odmenu. Obe zmluvné
strany vstúpili do zmluvného vzťahu v postavení podnikateľov, zaviazali sa na zmluvné povinnosti a
zmluvu uzavreli za účelom dosiahnutia zisku. Činnosť telefonistky, ktorú žalobkyňa vykonávala, presne
zodpovedá službe, na plnenie ktorej sa zaviazala v zmluve o telemarketingových službách
s tým, že žalobkyňa si rozšírila živnostenské oprávnenie na daný predmet podnikateľskej činnosti, čo
potvrdzuje jej vôľu vstúpiť do obchodného vzťahu so žalovaným. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v
konaní nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným vznikol pracovný pomer, súd prvej inštancie žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol. O vzájomnej žalobe žalovaného proti žalobkyni, ktorou si uplatnil
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 196,- Eur, rozhodol tak, že tejto vzájomnej žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Zo zmluvy o zapožičaní zo dňa 5.11.2013 mal za preukázané, že žalovaný
prenechal žalobkyni do bezplatného užívania mobilný telefón zn. Nokia 1616 s príslušenstvom, ktorý
mala žalobkyňa žalovanému na požiadanie bezodkladne vrátiť alebo zaplatiť pokutu vo výške 196,-
Eur za nevrátenie alebo nepredloženie predmetu zmluvy. Konštatoval, že žalobkyňa porušila zmluvnú
povinnosť, pretože na žiadosť žalovaného mobilný telefón s príslušenstvom nevrátila, a to napriek
viacerým výzvam, preto zaviazal žalobkyňu, aby zaplatila žalovanému zmluvnú pokutu v dohodnutej
výške 196,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
9. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie i s odôvodnením napadnutého
rozsudku stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:
10. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a
zamestnancom (§ 42 ods. 1 Zákonníka práce). Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nemá za
následok neplatnosť tohto právneho úkonu, čo znamená, že pracovnú zmluvu možno platne uzavrieť aj
ústnealebokonkludentnýmprejavomvôle.Požiadavkou,abypracovnázmluvabolauzavretávpísomnej
forme, sa na jednej strane vyjadruje princíp ochrany zamestnanca pre prípad vzniku pochybností o
vzniku pracovného pomeru a na strane druhej sa súčasne zakladá povinnosť zamestnávateľa dbať
o splnenie tejto požiadavky v záujme právnej istoty a preukázateľnosti rozhodujúcich skutočností pre
prípad sporu o vzniku pracovného pomeru a o náležitostiach pracovnej zmluvy.
11. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný v pracovnej zmluve so
zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec
prijíma, a jeho stručná charakteristika, b/ miesto výkonu práce, c/ deň nástupu do práce, d/ mzdové
podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
12. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31.10.2013 sa žalobkyňa dostavila do
pobočky žalovaného v Trenčíne na základe inzerátu pracovnej ponuky. Z vyjadrení
svedkýň Y. R. a V. H., ktoré viedli so žalobkyňou pohovor na tomto stretnutí vyplýva, že žalobkyni bolo
oznámené,žesajednáoprácutelefonistky nazákladeživnostenskéholistustým,žezáujemkyňaotúto
prácu musí mať potrebné živnostenské oprávnenie, inak s ňou žalovaný zmluvu o telemarketingových
službách neuzatvorí. Svedkyne v konaní jednoznačne uviedli, že žalovaný mal záujem o spoluprácu
na báze obchodného vzťahu, obsahom ktorého mal byť záväzok žalobkyne poskytovať žalovanému
služby v oblasti aktívneho telemarketingu a záväzok žalovaného vyplatiť žalobkyni za túto činnosť
dohodnutú odmenu. Na základe tohto pohovoru následne žalobkyňa absolvovala trojdňové školenie
od 05.11.2013 do 08.11.2013, rozšírila si živnostenské oprávnenie na daný predmet podnikateľskej
činnosti (reklamné a marketingové služby), čo potvrdilo jej vôľu vstúpiť do obchodného vzťahu so
žalovaným. Dňa 08.11.2013 bola uzavretá medzi účastníkmi konania zmluva o telemarketingových
službách, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne ako dodávateľa - fyzickej osoby podnikateľa
pre žalovaného, podnikateľa označeného ako objednávateľa, zaisťovať služby v oblasti aktívneho
telemarketingu - oslovovanie potencionálnych zákazníkov objednávateľa a pozvaní na predvádzacie
predajné akcie a záväzok objednávateľa zaplatiť za bezchybne realizované činnosti zmluvnú odmenu.Súd prvej inštancie tento právny úkon správne právne kvalifikoval ako nepomenovanú zmluvu podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že medzi účastníkmi nevznikol pracovno-
právny vzťah, ale obchodno-právny vzťah na základe zmluvy o telemarketingových službách zo dňa
08.11.2013, pričom výkon dohodnutej činnosti v zmysle predmetnej zmluvy mala vykonávať žalobkyňa
pre žalovaného na základe živnostenského oprávnenia. Odvolací súd na základe uvedeného uzatvára,
že medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzavretá pracovná zmluva. Pre vznik pracovnej zmluvy,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom, sa vyžaduje návrh na uzatvorenie zmluvy a jeho včasná a
bezvýhradná akceptácia osobou, ktorej bol právny úkon určený. Žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že si účastníci dojednali podstatné náležitosti pracovnej zmluvy (druh práce, deň nástupu do práce,
miesto výkonu práce, mzdové podmienky) a taktiež nepreukázala danosť vôle žalovaného založiť
so žalobkyňou pracovný pomer. Činnosť telefonistky, ktorú žalobkyňa vykonávala, zodpovedá službe,
na plnenie ktorej sa zaviazala v zmluve o telemarketingových službách, pričom tým, že si rozšírila
živnostenské oprávnenie na daný predmet podnikateľskej činnosti, potvrdzuje jej vôľu vstúpiť do
obchodného vzťahu so žalovaným. Za tohto stavu boli odvolacie námietky žalobkyne neopodstatnené.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vecne správne aj v časti uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť
žalovanému sumu 196,- Eur z titulu zmluvnej pokuty za nevrátenie mobilného telefónu, keď z
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť, na
ktorú sa zaviazala v zmluve o zapožičaní telefónu tým, že na požiadanie žalovaného mu predmet zmluvy
nevrátila a preto je povinná zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu.
13. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná,
nakoľko mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.