Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Júlia Henteková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/488/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214665
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215214665.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104,
Košice, IČO: 47243368, v konaní zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej : X. M.Z., W.. XX.X.XXXX, M. F. A. X/XX, V., T. R. XX, V., o
zaplatenie 327,21 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
r o z h o d o l :
1/ Súd konanie v časti o zaplatenie 65,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne od 6.4.2013
do zaplatenia z a s t a v u je .
2/ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 200,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 %
ročne od 6.4.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
3/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
4/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 22,24% zo všetkých odôvodnene vynaložených
trov.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 12.8.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 327,21
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne od 6.4.2013 do zaplatenia a trov konania, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku 19,50Eur a z trov právneho zastúpenia 79,90 Eur. V žalobe uviedol,
že medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo dňa 5.3.2013 k uzatvoreniu
Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb (ďalej len Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len
Zmluva) a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy v súlade s článkom III. bod
3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých poskytol jej krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške
200,-Eur. Predpokladom uzavretia Zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese jeho
internetového sídla ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy,
o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Zmluva a jej
prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami z
ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho
informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej
pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade so Zákonom 266/2005 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaná sa zaviazala mu vrátiť celkovú čiastku
262,21 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,-Eur a individuálne dohodnutej odplaty za
poskytnutieúveruvovýške62,21Eurpodľa§497Obchodnéhozákonníka.Úverspríslušenstvomsastal
platnýdňa5.4.2013.Nakoľkožalovanánevrátiladlžnúsumuvlehotesplatnosti,vzmyslečlánkuIV.bod4
Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády 87/95 Z.z. si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania zo sumy 262,21 Eur vo výške 5,75% ročne
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Písomnými výzvami pripojenými k žalobevyzval žalovanú na úhradu jej záväzku, za ktoré v zmysle článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy si uplatňuje
voči žalovanej aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-Eur, pričom žalovaná
bola pred uzavretím zmluvy riadne oboznámeným s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti
splniťriadneavčassvojzáväzok.Celkovýjehonárokpredstavujesumuvovýške327,21Eur,ktorúsumu
žiada uhradiť žalovanou spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalobu v časti o zaplatenie skutočne
vynaložených nákladov vo výške 65,-Eur prípisom zo dňa 14.6.2016 vzal späť a v tejto časti navrhol
konanie zastaviť. Zároveň upravil žalobný petit tak, že žalovanú navrhol zaviazať na zaplatenie sumy
262,21 Eur a úroku zo meškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 262,21 Eur od 6.4.2013 do zaplatenia.
2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako
aj žalovanej, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, písomné vyjadrenie k žalobe i napriek výzve súdu
nepodala. Nevyjadrila sa ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby.
3/ Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
4/ Podľa § 145 ods. 1-3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.
5/ Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaný je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
6/ Vzhľadom na upresnenie žalobného petitu prípisom žalobcu zo dňa 14.6.2016 súd mal za to, že
žalobca vzal žalobu späť nie len z časti o zaplatenie sumy 65,-Eur, ale aj úrokov z omeškania z tejto
sumy od 6.4.2013 do zaplatenia. Žalovaná na výzvu súdu či má námietky proti čiastočnému späťvzatiu
žaloby nereagovala. Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie čiastočne
zastavil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
7/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výpisom žalobcu z obchodného registra, návrhom žalovanej
o uzavretie Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 5.3.2013, dôkazom
o poukázaní požičanej sumy žalovanej, upomienkami o nezaplatení pohľadávky zo dňa 10.4.2013,
14.4.2013, 21.4.2013, 28.4.2013, výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN).
Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8/ Účastníci konania uzavreli dňa 5.3.2013 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe
Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho
zákonníka č. 40/64 Zb. Na základe tejto Zmluvy žalobca poskytol žalovanej krátkodobý, bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 200,-Eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke
veriteľa na bankový účet spotrebiteľa v deň uzatvorenia Zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú,
so splatnosťou dňa 5.4.2013. Zo zmluvy vyplýva, že celkové náklady predstavovali RPMN vo výške :
% a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru sumou 62,21 Eur, priemerná výška RPMN 418%,
celkové náklady spotrebiteľa 262,21 Eur. Účastníci konania k zmluvnému konsenzu dospeli na základe
Rámcovej zmluvy a Žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Náležitosti Zmluvy sú
obsiahnuté v Rámcovej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Zmluva obsahuje prehlásenie spotrebiteľa, že pred jej uzavretím mu veriteľ poskytol informácie
podľa § 4 ods. 1 Zákona prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere
v podobe zápisu na inom trvalom médiu v samostatnom dokumente a riadne a zrozumiteľne veriteľ
odpovedal na všetky jeho otázky spojené s poskytnutím úveru. Zmluvu prečítal, porozumel jej obsahu
a na znak súhlasu s ňou slobodne, vážne, nie v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok súhlasí s
textom zmluvy. Skutočnosť, že suma 200,- Eur bola na účet žalovanej žalobcom poukázaná, ani to, že
žalovaná v lehote splatnosti požičanú sumu neuhradila, žalovanou namietaná nebol. Poskytnutie úveru
je preukázané aj príkazom žalobcu na úhradu zo dňa 6.3.2013. Pre nedodržanie zmluvných podmienokžalobca upomienkami zo dňa 10.4.2013. 14.4.2013, 21.4.2013 a 28.4.2013 vyzval žalovanú na úhradu
dlžnej sumy. Za jednotlivé upomienky jej účtoval administratívne náklady, ktoré však po čiastočnom
späťvzatí žaloby netvoria predmet konania.
9/ Z bodu III.3 Rámcovej zmluvy, na ktorú žalovaná reagovala registráciou, vyplýva, že Rámcová zmluva
a Zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy,
Zmluvy a jej príloh Klientom elektronickou poštou. Uzavretím Zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol
oboznámený s informáciami a podmienkach spotrebiteľského úveru.
10/ Podľa bodu IV.1. Rámcovej zmluvy klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru,
doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred
vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením Zmluvy.
11/ Podľa bodu IV.3 Rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.
12/ Podľa § 1 ods.1,2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013
(1)Tentozákonupravujeprávaapovinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazáklade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
13/ Podľa § 1 ods.3 písm. f) citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorého výška je
menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12
mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere
sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
14/ Podľa § 1 ods.3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods.1 citovaného zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere
alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 , a , § 6 až 8 , § 9 ods. 1, 2 , 9 a 10 , § 11 , 12 , 14 , 16 , 17 , 19 , 23 a 25 a tohto paragrafu.
15/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16/ Podľa § 53 ods.1-3 citovaného zákona (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17/ Podľa § 53 ods.6 citovaného zákona ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
18/ Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19/ Podľa § 2 písm. a), b), d) Zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku v znení účinnom do 12.6.2014 (a) zmluvou na diaľku je zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie, poskytovanej podľa písm. b) bod 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania. (d) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu
poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci
svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,
20/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
21/ Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
22/Vykonanýmdokazovanímsúdmalzapreukázané,žežalovanánazákladepredzmluvnéhoformulára
nazvaného Rámcovou zmluvou uverejnenou žalobcom na adrese internetového sídla veriteľa sa dala
zaregistrovať ako spotrebiteľ, ktorý má záujem o poskytnutie spotrebiteľského úveru, iného úveru,
pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Po jej registrácii na internetovej stránke žalobcu dňa
5.3.2013 žalobca vyhotovil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a dňa 6.3.2013 poukázal na
účet žalovanej bezhotovostnú platbu 200,- Eur. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhotovil bez toho,
aby vedel o aký ním ponúkaný produkt má žalovaná záujem (o pôžičku, úver alebo ďalšie služby)
a za akých zmluvných podmienok. V rámcovej zmluve uvedený vzorec výpočtu RPMN je pre laika
nezrozumiteľný. Presný údaj o RPMN neobsahuje ani Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V
danom prípade žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 200,- Eur, ktorý bol splatný do 29 dní, preto
tento právny vzťah podľa § 1 ods.3 písm. 1) Zákona č. 129/2010 Z.z. nie je spotrebiteľským úverom,
ale spravuje sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spory týkajúce
sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného
poskytnutímspotrebiteľskéhoúverujeobčianskoprávna. Zmluvnývzťahúčastníkovkonaniasúdposúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko zmluvnými stranami sú dodávateľ, ktorý konal pri uzatváraní zmluvy
v rámci premetu svojej činnosti a spotrebiteľ, ktorému úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Do tohto zmluvného vzťahu spotrebiteľ vstúpil za podmienok, ktoré si
vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Celkové
náklady spotrebiteľa tvorené poplatkom za poskytnutie úveru sú stanovené v Zmluve sumou 62,21
Eur za úver poskytnutý v sume 200,- Eur na dobu 29 dní (od 6.3.2013 do 5.4.2013). Podľa názoru
súdu poplatok za poskytnutie úveru v takejto výške je neprimerane vysoký, prieči sa dobrým mravom
a preto v tejto časti Zmluva účastníkov je neplatná. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že táto zmluvnápodmienka nebola účastníkmi individuálne dojednaná, bola určená jednostranne žalobcom a žalovaná
ju nemala možnosť ovplyvniť. Mohla zmluvu v celom rozsahu prijať, alebo ju odmietnuť. Ustanovenie
§ 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktorá dáva súdu
možnosť posúdiť, či je výkon subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi a ak to tak nie je,
požadovanú ochranu odoprieť. Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Právny úkon sa
prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem. Toto posúdenie je teda založené na úvahe súdu, ktoré musí byť podložené
vždy konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci výkon práv a povinností, ktoré
už inak vyplývajú z daných právnych predpisov, alebo záväzkového vzťahu, alebo z inej obdobnej
právnej skutočnosti by bol v takom rozpore a to a s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so
zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Pri dojednávaní úrokov alebo odplaty koná
v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný odplatu bez ohľadu na to, že
dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že
dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o celkových nákladoch veriteľa často práve z dôvodov svojej inak
neriešiteľnej finančnej situácie (dôkazom čoho v predmetnej veci je nízka suma poskytnutého úveru).
Nezodpovedápretovšeobecneuznávanýmvzťahommedziľuďmi,abydlžníkvtakejtosituácii jepovinný
poskytnúť veriteľovi neprimeranú odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká
výška odplaty, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. I keď zo Zmluvy účastníkov vyplýva, že úver je bezúročný, teda žalobca nemá nárok na úroky,
ale na náklady spojené s poskytnutím úveru, súd na porovnanie uvádza, že priemerná ročná úroková
sadzba na takýto druh spotrebiteľského úveru bola v čase uzavretia zmluvy s dohodnutou splatnosťou
do 1 roka najviac vo výške 13,07%. V danom prípade finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté na
krátku dobu (29 dní) a predstavujú navýšenie viac ako o 1/3-nu (31,10 %). Túto zmluvnú podmienku
žalovaná nemala možnosť ovplyvniť, stanovená výška odplaty je v rozpore s dobrými mravmi, preto toto
zmluvné dojednanie nepožíva právnu ochranu. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel iba v časti
o zaplatenie poskytnutého úveru v sume 200,- Eur a právny nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za
poskytnutie úveru v sume 62,21 Eur zamietol s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.
23/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškana z dlžnej sumy od 6.4.2013 do zaplatenia
vo výške 5,75% ročne.
24/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov
z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95
Z.z.) .
25/ Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s pnením peňažného dlhu.
26/ Žalovaná poskytnuté finančné prostriedky mala vrátiť do 5.4.2013. Pretože takto neučinila, dostala
sa do omeškania s plnením peňažného dlhu od nasledujúceho dňa, t.j. od 6.4.2013. Od tohto dňa vznikol
žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Základná úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75%, teda žalobcovi prináležia úroky
z omeškania vo výške 5,75% ročne.
27/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konaniapodľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 61,12%-
ný úspech, žalovaná 38,88%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi
prináleží náhrada trov konania vo výške 22,24% (61,12% - 38,88% = 22,24%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku - Zákon č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.