Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216834
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116216834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
žalovanému: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX D., o zaplatenie 962 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 657,05 € ako sumu za neuhradené služby spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 30.01.2015 až do zaplatenia, a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti týkajúcej sa náhrady škody vo výške 304,95 € spolu s príslušenstvom zamieta.

III. Žalovaný má proti žalobcovi v časti konania týkajúceho sa náhrady škody právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalobca má voči žalovanému v časti konania týkajúcej sa zaplatenia sumy za neuhradené služby
právo na náhradu trov konania s výnimkou trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2015 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 962

€ spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od
30.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval zo zmluvy o
pripojení uzavretej so žalovanou a špecifikoval ho takto:
- suma 304,95 € predstavuje náhradu škody,
- suma 657,05 € predstavuje nezaplatené služby.

2. Žalovaný sa k predmetu konania nevyjadril.

3. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 C.s.p. (Súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkovétvrdeniastránniesúspornéahodnotasporubezpríslušenstvaneprevyšuje1000eur.),pričom
z listín tvoriacich súdny spis zistil nasledujúce:
3.1. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 22.07.2013 Zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. Z., ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 07.01.2014 Dodatok k tejto zmluve.
3.2. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 25.06.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Z., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 25.06.2014 Dodatok k tejto zmluve.3.3. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 25.06.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Z., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 25.06.2014 Dodatok k tejto zmluve.
3.4. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 25.06.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Z., ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky.

3.5. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.07.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Z., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a dňa 22.07.2013 Dodatok k tejto zmluve.
3.6. Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytovanie služieb vo výške 737,05 (z ktorej

bola neskôr odpísaná suma 80 €), čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedených Zmlúv.
Žalobcapretopokusomopokonávkuzodňa20.01.2015oznámilžalovanémusumuneuhradenýchfaktúr
za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku
nereagoval ani čiastočnou úhradou.

4. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 304,95 € zamietol

z dôvodov nižšie uvedených:
4.1. Žalobca po tom ako mu boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť,
b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho

zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút,

c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú,

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 304,95 € (98,56 € + 146,06 € + 60,33 €) a tento
rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného.
4.2. Žalobca ďalej poukazuje na Čl. 2 bod 2.5 Dodatkov k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb,

podľa ktorého - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl.
1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v
zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v

článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny MT).

5. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha

z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu dohodnutej
viazanosti, minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

5.1. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

5.2. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.5.3. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

5.4. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku
4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
5.5. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

5.6. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa
Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje
Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je
uzatvorená dňom jej podpísania.
5.7. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

5.8. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení
nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda
žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo
faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku
zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

5.9. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
5.10. OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a

je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151).
5.11. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo
k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s.
153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
5.12. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telefónu a jeho akciovou

cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno
považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom

(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT
obdržal dojednanú kúpnu cenu.

5.13. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

6. Cena za poskytnuté služby. Pokiaľ ide o žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 657,05 € za
služby poskytnuté žalobcom žalovanému (vrátane úrokov z omeškania ako sankcie za nezaplatenie
tejto sumy v lehote jej splatnosti), tu súd žalobcovi vyhovel v celom vzhľadom na preukázanie tohto
nároku predloženými faktúrami a podľa nasledovných právnych predpisov:6.1. Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

6.2.Podľa§43ods.12písm.b)zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,účastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
6.3. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
6.4. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

6.5. Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.02.2013 - Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
6.6. Ku dňu 30.01.2015 bola základná úroková sadzba ECB 0,05% p.a. a úroky z omeškania tak

predstavujú výšku 5,25% ročne.

7. Náhrada trov konania.

Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7.1. V konaní išlo o spojenie 2 vecí a to 1. zaplatenie za poskytnuté služby - 657,05 €, 2. náhrada škody
- 304,95 €. Žalobca mal plný úspech v časti konania pod bodom 1. a preto mu patrí náhrada trov konania
a žalovaný mal plný v časti konania pod bodom 2., preto má právo na náhradu trov konania.
7.2. Trovy konania žalobcu účelne vynaložené spočívajú iba v súdnom poplatku, nie však v trovách
právneho zastúpenia.

7.3. Pokiaľ ide o požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia k tejto súd uvádza - NS SR vo veci
sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že: „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje

ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby,
štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.
Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako
celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov
treba posudzovať samostatne.“

7.4. Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom

na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnostinákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc. Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje
za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke,

pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba
identifikačné údaje žalovanej strany a výška dlhu. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou,
nevyžadujúcou odborné znalosti.
7.5. V rámci argumentácie poukazuje súd ďalej na
- nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob

uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej
pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do
nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na
zastúpenieadvokátom,resp.dokoncaprocesnoušikanou,apretotakétotrovykonanianemožnopriznať,
hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
- nález Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. III. ÚS 2985/14, podľa ktorého: „Právo žalující strany

domáhat se svého nároku u soudu a využít k tomu služeb advokáta nezbavují obecný soud povinnosti
brát na zřetel všechny relevantní okolnosti pro posouzení výše účelně vynaložených nákladů žalobce
při vymáhání bagatelní pohledávky.
Relevantní okolnosti je třeba vyhodnotit ústavně konformním způsobem, tedy racionálně a srozumitelně,
s respektem k výkladu provedeným Ústavním soudem ohledně posuzování výše nákladů v tzv.

formulářových žalobách, kdy je vedle obecně použitelných obratů prováděna jen konkretizace osobních
údajů žalované strany, čísla linky prostředku hromadné dopravy, data jízdy, variabilního symbolu tzv.
hlášenky revizora a kopie této listiny.
Pokud by obecný soud nepřihlédl ke specifickým okolnostem případu, které mohly mít vliv na výši účelně
vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní pohledávky, porušil by svým postupem právo na

spravedlivý proces zaručené čl. 36 odst. 1 Listiny, a to tím spíše pokud takové okolnosti neúspěšná
strana namítala (srov. nález Ústavního soudu ze dne 15. 5. 2012 sp. zn. II. ÚS 3011/11). Relevantní
okolnosti však nelze toliko slovně zohlednit, nýbrž je třeba je rovněž vyhodnotit ústavně konformním
způsobem, tedy racionálně a srozumitelně.
Právě této povinnosti krajský soud v napadeném rozhodnutí nedostál. Jeho závěru, že žalující stranou

podaný návrh nelze hodnotit jako tzv. formulářovou žalobu, neboť obsahuje konkrétní žalobní tvrzení,
nemůže Ústavní soud přisvědčit ani při maximální zdrženlivosti stran prosazování svého vlastního
hodnocení dílčích skutečností posuzovaného řízení. Jak vyplývá ze spisového materiálu, lze z obsahu
původního návrhu považovat, vedle osobních údajů stěžovatelky, za konkrétní žalobní tvrzení pouze
uvedení linky hromadné dopravy, kterou stěžovatelka měla cestovat bez platného dokladu, datum, kdy

se tak mělo stát, variabilní symbol tzv. hlášenky revizora a kopii této listiny. Všechny ostatní údaje a
tvrzení lze považovat za obecně uplatnitelná ve všech obdobných sporech, kterých žalující strana musí
jako provozovatel hromadné dopravy v krajském městě vést dlouhou řadu. Tak je v judikatuře Ústavního
soudu chápána formulářová žaloba (srov. např. bod 28 nálezu Ústavního soudu ze dne 29. 3. 2012
sp. zn. I. ÚS 3923/11). Uvedený skutkový závěr krajského soudu lze proto považovat za tzv. extrémně

rozporný s provedenými důkazy, neboť jej při žádné rozumné interpretaci nelze považovat za správný.
Toto hodnocení je přitom v zásadě jediným konkrétním tvrzením, o nějž krajský soud opírá svůj závěr o
účelnosti nákladů vynaložených žalující stranou za právní zastoupení. Zbytek odůvodnění představuje
toliko argumentace obecnými právními principy, dle nichž "žalující má právo domáhat se svého nároku u
soudu a využít k tomu služeb advokáta". Taková tvrzení nelze nijak zpochybnit, nejsou však bez dalšího

dle Ústavního soudu jakkoliv relevantní pro posouzení účelnosti účastníkem vynaložených nákladů
řízení. Kritérium účelnosti je přitom pro přiznání náhrady nákladů řízení zcela klíčové, přičemž Ústavní
soud ve výše zmíněné ustálené judikatuře opakuje názor, že soudní vymáhání bagatelních pohledávek
nenímožnébrátjakovpodstatěbezpracnýzpůsobgenerovánínepřiměřenéhozisku,aťužspolečnostmi
zabývajícími se skupováním pohledávek, či právních zástupců napojených na společnosti, které se

vymáháním bagatelních pohledávek zabývají v podstatě denně.“
- nález Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 3372/11, podľa ktorého: „Právní řád a jeho interpretace
Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti
průběhuřízení,aleipřípadnéchováníúčastníkůajejichpoměrykonstituovanéještěpředjehozahájením
(viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě

nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických
případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o
přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb
informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační
poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých

souvisejících zákonů).“

7.6. Aktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v
rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu
tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy

nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci,
ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré
vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať

sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší

účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto
súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto
záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú
správne.“
Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

7.7. Súd ešte dodáva, že mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca disponuje zamestnancami s
právnickým vzdelaním a aj preto s prihliadnutím na predmet konania možno uzavrieť, že zastúpenie
advokátom v prejednávanej veci nebolo z hľadiska trov konania účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.