Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116208062
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116208062.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti o maloletú V. P. K., nar. XX.
XX. XXXX, toho času bytom Y. XX, A. A., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky neb. J.. Q. K., rod. M., zomrelej XX. XX. XXXX a otca V.
W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX T., V. F., B., W. Z. XXXX, Q. republika, štátneho občana Q.
republiky, o návrhu navrhovateľov 1/ (starých rodičov maloletej) V.. P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom

Y. XX, A. A. a V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, A. A. a navrhovateľov 2/ (tety a uja maloletej)
V.. V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. S. K. XX, A. A. a J.. V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. S. K.
XX, A. A., všetci navrhovatelia zastúpení Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou so sídlom Trenčianska
17, Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/142/2016-39 zo dňa 06. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu mení tak, že maloletú V. P. K., nar. XX. XX. XXXX dočasne zveruje do

starostlivosti starých rodičov V.. P. M., nar. XX. XX. XXXX a V. M., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Y.
XX, A. A..
Otcovi maloletej V. P. K. ukladá povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej V. P. K. výživným vo
výške 300 € mesačne vopred, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám starých rodičov maloletej.
Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol: „Navrhovatelia 1/, 2 sa podaným návrhom
domáhali vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľom 1/, alternatívne navrhovateľom 2/, otcovi maloletej by určil prispievať na
výživu maloletej sumou 300 € mesačne a zakázal by vycestovanie maloletej z územia Slovenskej

republiky bez písomného súhlasu navrhovateľov 1/ alternatívne navrhovateľov 2/. V návrhu na vydanie
predbežného opatrenia uviedli, že otec maloletej žije trvalo na území Q. republiky a na Slovensku sa
zdržiava len nepravidelne, na výživu maloletej neprispieva. Maloletá žije na území Slovenskej republiky
nepretržite od svojich 5 rokov vo výlučnej starostlivosti jej matky. Otec maloletej začal v roku 2013
konanieonávrat,ktoréjevedenénaOkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.31P/157/2013.Vtomto
konaní krajský súd uviedol právny názor, že nariadenie návratu maloletej by pre dieťa predstavovalo

hrozbu závažnej psychickej ujmy. Rovnako bolo zistené z výpovede, že maloletá si neželá žiť v Q.
republike a že z odchodu z územia Slovenskej republiky má strach. Otec maloletej nevykonáva svoje
rodičovské práva počas doby jej života na území Slovenskej republiky riadne, keď si neplní svoju
vyživovaciupovinnosťadcérunavštevujevždylenvsúvislostisjehoinýmipovinnosťami,najmäsúdnymi
konaniami, či pracovnými cestami, čo bolo za obdobie 3,5 roka celkovo 4 krát. Potom, ako otec zistil, že
matka je vážne chorá, je dcéra s otcom v intenzívnejšom skypeovom a telefonickom kontakte, ozýva sa

jej pomerne často a maloletá sama aj kontakt iniciuje. Podstata ich spoločného kontaktu je založená na
krátkych rozhovoroch o bežných veciach. Maloletá s otcom nežila v spoločnej domácnosti od jej 5 rokov,a keď aj rodičia žili v Q. republike, starala sa o maloletú matka. Otec nemá žiadnu reálnu predstavu o
dennom režime maloletej, o jej návykoch, potrebách, nemajú spoločné rituály, vlastne sa nepoznajú a
nie sú na seba zvyknutý. Otec uvádzal, že na starostlivosť o maloletú si najme staršiu pani. Maloletá

s otcom hovorí po slovensky, otcova znalosť slovenčiny je obmedzená. Maloletá bola na matku citovo
naviazaná, netrávila bez nej mimo domova dlhší čas. Na prvej dovolenke v zahraničí plakala za mamou.
Maloletá je vo vnútri veľmi zraniteľná a svoje prežívanie nedáva najavo. Na akúkoľvek zmenu reaguje
citlivo. Stratu matky si ešte neuvedomuje a nepripúšťa. Zakazuje ostatným, aby plakali a kŕčovito sa v
živote drží všetkého, čo do jej života patrilo. Chce sa stretávať s kamarátkami, rodinou. V súčasnosti

sa kontaktu s otcom vyhýba. Dôvodom môže byť aj otcova reakcia na smrť matky, kedy otec uviedol,
že si pre maloletú príde a keď to odmietla, povedal, že príde aj s políciou. Bezprostredne potom, čo sa
V. dozvedela, že mama zomrela, povedala, že mal zomrieť jej otec a nie mama. Uvedené ilustruje, že
maloletá prežíva nielen smútok, ale aj hnev na svojho otca. Zdravotný stav matky maloletej sa zhoršil
potom, ako súd druhý krát nariadil návrat maloletej. Matka maloletej zostala odkázaná na ich rodinu a
otec jej nijako nepomohol. Ani na pohrebe nestál pri maloletej, po maloletú chcel prísť ešte skôr. Maloletá

vnímala napäté vzťahy v rodine, bola svedkom rôznych skratových situácií. Otec maloletej želal matke
maloletej smrť, celej rodine vypisoval, že neskončí, kým všetkých nedostane do basy. Celé štyri roky sa
vedú súdne spory, otec matku očiernil v médiách, čo jej komplikovalo možnosť pracovného uplatnenia,
neplatil jej výživné a snažil sa jej strpčovať život. Ona sama sa s sním rozprávala slušne. Aktuálne otec
komunikuje s nimi prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý autoritatívne stanovil termíny na stretnutie

ihneď po pohrebe, kde mala byť uzatvorená dohoda o podmienkach stretávania maloletej na Slovensku
s rodinou maloletej. Podľa ich vyjadrenia nie sú presvedčení, že maloletá je pripravená okamžite svoj
život na Slovensku opustiť a odísť do neznámej krajiny s jej otcom, ktorý síce je jej jediným rodičom,
ale ktorého tiež vlastne nepozná. Uvedomujú si, že to nie je trvalý stav a je viac pravdepodobné, že
maloletá sa raz rozhodne a bude pripravená žiť s otcom. Pokiaľ by však k zmene prišlo náhle, v čase,

kedy zažila traumatizujúcu stratu matky, mohlo by to definitívne ohroziť jej psychický vývoj. Otec chce
vlastne maloletú zo dňa na deň pripraviť nielen o matku, ale aj o všetko čím žila. Maloletá má množstvo
krúžkov, veľa záujmov, plní si povinnú školskú dochádzku. Odchod do neznámej krajiny s jej otcom, s
ktorým za 3,5 roky strávila ani 2 týždne nie je pre ňu najlepšie. Otca ženie len nenávisť a pomsta. S
ohľadom, že odchodom zo Slovenska by bol zdravý psychický vývoj dieťa ohrozený žiadajú o dočasné

zverenie maloletej do svojej starostlivosti. Poukázali na odbornú literatúru o trúchlení dieťaťa, v ktorej je
uvedené, že náhle prerušenie tohto procesu môže viesť až k hospitalizácii a rozvinutiu duševnej choroby.
Podľa odborníkov je základným predpokladom zvládnutia traumy zachovanie života a rituálov, ktorý
bol smrťou narušený, treba zachovať všetky zvyky, o ktoré sa dieťa opiera. Otec by si mal uvedomiť,
že maloletá musí spracovať novú, traumatizujúcu životnú situáciu a potrebuje k tomu pokoj, pohodu a

podporu všetkých blízkych.

Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75a OSP, ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život,
zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov predbežným opatrením
nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby,

ktorú v uznesení určí.

Podľa § 76 ods. 1 písm.b) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v časetrvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

Účelom predbežného opatrenia je poskytnúť účastníkovi dočasnú ochranu a zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jeho právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený stav veci.
Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia, prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti,skutkovýchzisteníatozdôvodu,ženariadeniepredbežnéhoopatreniamádočasný(predbežný
charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené

pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. V prípade vydania predbežného opatrenia v konaní o starostlivosti o
maloleté deti je potrebná nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme.

Súd v danej veci zistil, že maloletá sa narodila počas manželstva jej rodičov, pričom v súčasnosti je

jediným žijúcim rodičom jej otec. Na tunajšom súde sa ohľadom maloletej vedie návratové konanie,
v ktorom otec maloletej podal návrh na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu,
Q. republiky. Uznesením č.k. 31P/157/2013-679 zo dňa 23. 11. 2015 okresný súd nariadil matke, aby
navrátila maloletú do miesta jej obvyklého pobytu Q. republiky pod jurisdikciu príslušného súdu pre
Q. republiku v lehote 20 dní od právoplatnosti uznesenia. V prípade, že matka v súlade s výrokom,

tak neurobí je povinná odovzdať maloletú v súlade s výrokom rozhodnutia po uplynutí uvedenej lehoty
otcovi, ktorý je oprávnený maloletú prevziať a zabezpečiť návrat maloletej do miesta jej obvyklého
pobytu jurisdikciu súdu príslušného pre Q. republiku. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
15CoP/7/2016-727 zo dňa 02. 03. 2016 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec bola okresnému
súdu vrátená na ďalšie konanie. Termín pojednávania je v danej veci nariadený na 27. 05. 2016.

V rámci návratového konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom súd mal za preukázané,
že obaja rodičia mali opatrovnícke právo k maloletej. Otec maloletej si opatrovnícke právo, z dôvodu,
že matka sa s maloletou od konca roka 2013 nachádzala na území Slovenskej republiky nemohol
uplatňovať. V priebehu návratového konania súd upravil styk maloletej s otcom formou počítačovej

služby skype (uznesenie č.k. 31P/157/2013-522 zo dňa 17. 12. 2014) a to na každý týždeň v pondelok v
čase od 19:00 hod. do 20:00 hod. slovenského času, každý týždeň vo štvrtok od 19:00 hod. do 20:00
hod. slovenského času a každý týždeň v sobotu od 19:00 hod. do 20:00 hod. slovenského času, pričom
z dôvodu, že matka maloletej rozhodnutie nerešpektovala, otec maloletej podal na tunajší súd návrh na
výkon predmetného rozhodnutia (konanie je vedené pod sp. zn. 32Em/1/2015). Súd opakovane upravil

predbežným opatrením styk maloletej s otcom (uznesenie č.k. 31P/157/2013-601 zo dňa 22. 06. 2015,
uznesenie č.k. 31P/157/2013-660 zo dňa 03. 11. 2015, č.k. 36P/7/2014-31 zo dňa 18. 07. 2014).

V priebehu návratového konania matka maloletej zomrela. Otec maloletej sa predbežným opatrením
domáhal zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, súd jeho návrh uznesením č.k.

31P/157/2013-788 zo dňa 28. 04. 2016 zamietol. Uznesenie doposiaľ nie je právoplatné.

V danom prípade sa starí rodičia, alternatívne príbuzní maloletej domáhajú zverenia maloletej do
náhradnej osobnej starostlivosti s poukazom na znenie § 75a ods. 1 OSP. Súd podľa obsahu posúdil
návrh ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 OSP. Súd mal v danej

veci preukázané, že na tunajšom súde je vedené konanie o návrat maloletej, ktoré doposiaľ nie je
právoplatne ukončené. Matka maloletej zomrela a v súčasnosti je jediným žijúcim rodičom maloletej
jej otec. Maloletá sa po smrti matky nachádza naďalej v domácnosti starých rodičov, u ktorých žila aj
so svojou matkou. Účelom náhradnej osobnej starostlivosti je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov v
prípade, ak rodičia starostlivosť o maloleté dieťa nezabezpečujú alebo ju nemôžu zabezpečiť. Konanie

o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti je však výnimkou zo zásady, že výchova maloletého
dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov a zverenie, i keď dočasné musí byť v záujme maloletého dieťaťa
a musí byť opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že
žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. V danom
prípade súd z obsahu návrhu a z obsahu rozsiahleho spisového materiálu nemal osvedčené také

závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletej do
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, alternatívne príbuzných. Súd nemal osvedčené, že by
otec maloletej nevedel alebo nemohol ako zákonný zástupca poskytnúť starostlivosť maloletej. To, že
otec nezabezpečoval doteraz výchovu a starostlivosť o maloletú bolo dané tým, že ohľadom maloletej jevedené návratové konanie, otec svoje opatrovnícke právo nemohol uplatňovať a v súčasnosti vzhľadom
na narušené vzťahy s rodinou matky nemôže naďalej dobrovoľne vykonávať svoje rodičovské práva
a povinnosti. Súd si je vedomý skutočnosti, že smrť matky musí byť pre maloletú veľkou stratou a

vážnym zásahom do psychiky maloletej. Zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti je však
tiež veľkým zásahom do zdravého psychického vývoja maloletého dieťaťa. V danom prípade je podľa
názoru súdu, v prvoradom záujme maloletej potrebné predovšetkým urobiť vo veci samej dokazovanie
v takom rozsahu, aby súd mohol na základe vykonaného dokazovania vo veci správne rozhodnúť. Súd
nedisponuje v konaní zatiaľ takými dôkazmi, že by bolo nevyhnutné pristúpiť k dočasnej úprave pomerov

maloletej zverením do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, resp. príbuzným maloletej a
preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Záverom súd uvádza, že aj keď posúdil návrh na vydanie predbežného opatrenia s poukazom na § 76
ods.1 OSP,vdanomprípadenebolisplnenépodmienkyaninavydaniepredbežnéhoopatreniavzmysle
§ 75a ods. 1 OSP. Na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 75a ods. 1 OSP

je aktívne legitimovaný len orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných
predpisov. V danom prípade návrh na nariadenie predbežného opatrenia podali starí rodičia a príbuzní
maloletej, ktorí nie sú aktívne legitimovaní na podanie takéhoto návrhu. Súd dospel taktiež k názoru, že
v danej veci nie sú splnené ani podmienky na vydanie predbežného opatrenia z úradnej moci, nakoľko
súd nemal osvedčené, že by sa maloletá ocitla bez akejkoľvek starostlivosti alebo by jej život, zdravie a

priaznivý vývoj bol bez nariadenia predbežného opatrenia vážne ohrozený alebo narušený.“

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovatelia odvolali a v odvolaní uviedli, že
prvostupňový súd vo veci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletej V. P. K.
do náhradnej starostlivosti starých rodičov alebo uja a tety maloletej rozhodol tak, že návrh zamietol,

pričom poukázal na to, že neexistujú žiadne dôvody na dočasnú úpravu pomerov maloletej a je potrebné
vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, ak má byť dieťa zverené starým rodičom resp. iným príbuzným.
Uvedené rozhodnutie okresného súdu označili navrhovatelia v odvolaní za nesprávne, pretože podľa
názoru navrhovateľov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z toho dôvodu, že
okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše podľa navrhovateľov existujú ďalšie

dôkazy a skutočnosti, ktoré potvrdzujú dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia a to podľa ust. §
205 ods. 1 písm. d/, e/ a f/ OSP. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa názoru navrhovateľov
najmä v tom, že prvostupňový súd nepovažoval súčasný stav dieťaťa za taký, ktorý by si vyžadoval čo
i len dočasnú úpravu jeho pomerov, napriek tomu, že sa oň preukázateľne nestará jeho jediný zákonný
zástupca. Ten sa ani nenachádza na území Slovenskej republiky, odišiel zo Slovenska s tým, že dieťaťu

04. 05. 2016 SMS správou oznámil, že odchádza. Maloletá podľa tvrdenia navrhovateľov odmieta odísť
z územia Slovenskej republiky, trvá na tom, že zostane žiť na Slovensku u starých rodičov a uja a jeho
manželky, s ktorými predtým prežívala väčšinu svojho života. Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že v
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia argumentovali tým, že takáto dočasná úprava pomerov
je nevyhnutná minimálne do času, kým u maloletej V. prejde aspoň prvá fáza vyrovnávania sa zo

stratou svojej matky a stabilizuje sa. Zdôraznili, že otec dieťaťa odmietol zotrvať na území Slovenska,
sprevádzať svoju dcéru touto životnou fázou a rešpektovať jej spôsob vyrovnávania sa s traumou.
Autoritatívne oznámil, že má s ním odísť do P. a potom čo to dcéra odmietla odišiel spôsobom, ktorý
evokoval, že dieťa opustil. Otec sa o dcéru nikdy nestaral, nežili spolu, neplatil na ňu výživné a aj
samotnú matku dieťaťa ponechal bez potrebnej pomoci. Uvedené skutočnosti vyplývajú „zo spisov“ a

nie je ich možné interpretovať inak ako hrubé a závažné porušovanie zákona a morálky. Ďalej uviedli, že
v rámci návratového konania sa otec maloletej V. P. domáhal návratu dieťaťa bez toho, aby zabezpečil
primerané opatrenia, ktorými bol návrat podmienený a ktoré mali umožniť matke dieťaťa vrátiť sa na
územie Q. spolu s dcérou. Otec dieťaťa prichádza na územie SR len v súvislosti s konaniami a nie
preto, aby sa pravidelne s dcérou stretával. Jeho kontakty s dcérou sú krátke a občasné. Nie je tiež

pravdivé tvrdenie, že by otec nemohol zabezpečovať starostlivosť o maloletú V. z dôvodu sporov s
matkou. Samotný otec v posledných podaniach adresovaných súdu uvádzal, že je v pravidelnom a oveľa
frekventovanejšom styku s dcérou, než ako vyplýva z rozhodnutia súdu. Maloletá V. odmieta čo i len
uvažovať o návrate do P. a absolútne vylučuje, že by s otcom odišla. Jej postoj voči otcovi osciluje
medzi ráznym odmietaním otca v telefonáte až po veľmi neisté odmietnutie, keď otec príde osobne.

Navrhovatelia vodvolaníďalejuviedli,žeDr.S.saužvsúvislostiskonanímonávratvyjadrila,žeodchod
maloletej V. do Q. by mohol u dieťaťa vyvolať až zmenu osobnosti. Naposledy Dr. S. navštívili v súvislosti
s výsluchom a interpretáciou názoru maloletej V. na pojednávaní vo veci návratu. Z vyšetrenia vyplývajú
vzťahové preferencie maloletej, ako aj dôsledky pre prípad návratu maloletej do Q. a jej vytrhnutia zoznámeho prostredia., Uviedli, že rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je rozhodnutím, ktorým by
boli otcovi odňaté jeho rodičovské práva definitívnym spôsobom. Uznesenie malo slúžiť výlučne na
dočasnú úpravu pomerov v extrémnej situácii, v ktorej sa nachádza dieťa a jeho príbuzní a ktorá si

nevyhnutne vyžaduje úpravu pomerov, keďže zo strany zákonného zástupcu dieťaťa neexistuje žiadna
ochota rešpektovať názor a potreby dieťaťa. Na druhej strane, ani podanie návrhu vo veci zverenia do
náhradnej starostlivosti nerieši súčasný stav, ktorý je z hľadiska postavenia dieťaťa neakceptovateľný.
Do vydania rozhodnutia vo veci samej, čo môže trvať aj značný čas, vzhľadom na rozsah dokazovania je
právnepostaveniemaloletejaosôb,ktorésaoňustarajúneisté.Dieťanemávmiestekdežijezákonného

zástupcu a aj keď sa o dieťa starajú starí rodičia, nemôžu o ničom rozhodovať, čo má dopad na všetky
oblasti života maloletej. Z uvedených dôvodov podľa názoru navrhovateľov vyhodnotenie veci vykonané
súdom prvého stupňa nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý vyplýva zo spisov. Odchod dieťaťa do Q.
republiky je vo výlučnom záujme otca dieťaťa a žiadnym spôsobom nereaguje na potreby maloletej.
Z tohto dôvodu je podľa názoru navrhovateľov potrebný zásah zo strany súdu tak, aby práva dieťaťa
boli vo všetkých smeroch rešpektované a aby prijal potrebné opatrenia na jeho ochranu. V tomto štádiu

je najmä nevyhnutná dočasná úprava pomerov maloletej a to do času, kým sa rozhodne veci návrhu
na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, kde sa vykoná rozsiahlejšie dokazovanie. V
závere odvolania navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa ust. § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je

potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Z ust. § 76 ods. 1 OSP vyplýva, že predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal alebo niečoho sa zdržal, tak ako je to demonštratívne nie taxatívne vymedzené pod

písmenom a) až h) ust. § 76 ods. 1 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovatelia
domáhajú, aby súd dočasne zveril maloletú XXXP. K. do náhradnej starostlivosti starých rodičov alebo
do náhradnej starostlivosti uja a tety maloletej, ďalej aby vo forme predbežného opatrenia zaviazal otca

maloletej prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300 € mesačne vopred, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci k rukám navrhovateľov a aby zakázal vycestovanie maloletej V. P. K. z územia Slovenskej
republiky bez písomného súhlasu navrhovateľov („osôb, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti“).Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu
vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože

nemal osvedčené také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia
zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, alternatívne príbuzných (uja a
tety maloletej). V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že nemal osvedčené, že by otec maloletej
nevedel alebo nemohol ako zákonný zástupca poskytnúť starostlivosť maloletej. Konštatoval že to,
že otec maloletej doteraz nezabezpečoval výchovu a starostlivosť o maloletú bolo zapríčinené tým,

že ohľadom maloletej je vedené návratové konanie. Zdôraznil, že zverenie maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti je takým zásahom do zdravého psychického vývoja maloletého dieťaťa,
že je potrebné urobiť predovšetkým vo veci samej dokazovanie v takom rozsahu, aby súd mohol na
základe vykonaného dokazovania vo veci správne rozhodnúť. V štádiu konania o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nedisponoval okresný súd podľa obsahu odôvodnenia takými dôkazmi, ktoré

by odôvodňovali nevyhnutnosť dočasného zverenia maloletej do náhradnej starostlivosti navrhovateľov,
preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích
inštitútov v civilnom procese. Z dikcie ust. § 74 ods. 1 OSP vyplýva, že pred začatím konania súd nariadi

predbežné opatrenie ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak existuje
obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z uvedeného vyplýva, že zákon alternatívne
vymedzuje podmienky na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. 74 ods. 1 OSP a) potrebou
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, b) obavou, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. Prvýz uvedených prípadov (čo je aj tento prípad) nastáva vtedy ak existuje potreba dočasne regulovať
právne vzťahy medzi účastníkmi. Občiansky súdny poriadok rozlišuje niekoľko druhov predbežných
opatrení, ktoré sa odlišujú svojim obsahom a spôsobom nariadenia. V každom prípade však základným

znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a provizórnosť (čo vyplýva zo samotného označenia
uvedeného procesného inštitútu - „predbežné opatrenie“) v tom slova zmysle, že nejde o konečnú
a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi konkrétnych právnych vzťahov, ale o úpravu dočasnú,
provizórnu. Tomu zodpovedá aj rozsah preukazovania skutočností tvrdených v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré nie je potrebné dokazovať do takej hĺbky ako v konaní vo veci samej,

stačí keď sú skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčené. V
zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ je za momentálneho stavu veci maloletá V. P. K. na
území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, tak je potreba dočasne upraviť pomery týkajúce
sa maloletej tak, aby osoby, v ktorých faktickej starostlivosti maloletá V. P. v súčasnosti je (starí rodičia
maloletej) mohli maloletú pre potreby každodenného života zastupovať, preto odvolací súd uznesenie
okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že maloletú V. P. K. zveril v zmysle ust. § 76

ods. 1 OSP do dočasnej starostlivosti starých rodičov, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Vychádzal pritom zo skutočnosti, že ust. § 76 ods. 1 OSP demonštratívne t. j. neohraničene vymenúva
situácie, ktoré je možné predbežným opatrením riešiť. Najbližšie je situácii upravenej týmto predbežným
opatrením situácia upravená v ust. § 76 ods. 1 písm. b) OSP, ale keďže maloletá V. P. K. už vo
faktickej starostlivosti starých rodičov je, nemožno otrocky vychádzať z doslovného znenia ust. § 76

ods. 1 písm. b) OSP, pretože týmto predbežným opatrením sa nerieši situácia, keď maloleté dieťa je
potrebné odovzdať zo starostlivosti rodiča do starostlivosti tretích osôb (v tomto prípade starých rodičov).
V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že nariadením tohto predbežného opatrenia nedochádza
v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 61/2011 zo dňa 11. 05. 2011 k obmedzeniu
rodičovských práv otca dieťaťa, pretože rodičovské práva a povinnosti otca dieťaťa podľa ust. § 28 ods. 1

Zákona o rodine zostávajú zachované aj po nariadení tohto predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne
zveril maloletú V. P. do starostlivosti starých rodičov. Starým rodičom maloletej toto rozhodnutie uľahčí
bežný život v spojení so starostlivosťou o maloletú v tom, že počas trvania predbežného opatrenia budú
môcť aj oni (rovnako ako by toto právo patrilo matke maloletej) zastupovať maloletú, pretože maloleté
dieťaťa nemôže zostať na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, tak ako správne v

odvolaní uviedli navrhovatelia. V nadväznosti na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu,
tak že dočasne zveril maloletú V. P. K. do starostlivosti starých rodičov maloletej, uložil v zmysle ust. §
76 ods. 1 písm. a) OSP otcovi maloletej V. P. povinnosť, aby dočasne na maloletú V. P. platil výživné vo
výške 300 € mesačne, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia; vo zvyšku návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, pretože všetky argumenty týkajúce sa návratového konania musia byť

riešené v konaní o návrat dieťaťa a netýkajú sa tohto konania o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti starých rodičov, ktoré je samostatným konaním.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že významným prvkom uplatňovaným v súvislosti s nariadením
predbežného opatrenia je zásada proporcionality, ktorá sa prejavuje v tom, že pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia musí súd posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré

by mohli byť nariadením resp. nenariadením predbežného opatrenia dotknuté. V prípade rozhodovania
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré sa týka starostlivosti o maloletých, musí súd vždy
brať na zreteľ najlepší záujem maloletého dieťaťa, tak ako to vyplýva z článku 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, ktorý dňa 20. 11. 1989 prijalo Valné zhromaždenie OSN a ktorým je Slovenská republika
viazaná. Najlepším záujmom maloletého dieťaťa je v prípade tohto konania to, aby dieťa malo na území

Slovenskej republiky zákonné zastúpenie a aby bola zabezpečená jeho výchova a výživa, preto odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil, tak ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.