Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222006
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115222006.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletého: B. Q.,

H.. X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, dieťa rodičov matky: Z. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. V. Z.. E. XXXX/XX, F., a otca: A. Q., H..
XX.X.XXXX, C. Z.. Q.. Š. XXX/XX, D., o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Maloletý B. Q., H.. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná s účinnosťou od 27.8.2015 prispievať na výživu maloletého B. sumou 80,-eur mesačne

a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Dlžné výživné za obdobie od 27.8.2015 do 22.6.2016 vo výške 810,32 eur súd povoľuje matke splácať
v mesačných splátkach vo výške 25,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého B. sa návrhom vo veci samej doručeným súdu dňa 27.8.2015 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým súd zverí maloletého do jeho starostlivosti a matke uloží povinnosť prispievať na
jeho výživu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, keď konal v neprítomnosti matky a kolízneho
opatrovníka v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný
skutkový stav:
Otec uviedol, že žiada zveriť maloletého do svojej starostlivosti, výživné od matky žiada vo výške

200-250 eur mesačne. Styk matky s dieťaťom nežiada upraviť, nakoľko sa o dieťa nezaujíma. Matka
odišla zo spoločnej domácnosti dňa 20.8.2015, vtedy povedala, že ide do mesta a že sa hneď vráti,
odvtedy ju nevidel. Pátral po nej i prostredníctvom polície, oznámil, že odišla a že je nezvestná, od polície
sa potom dozvedel, že bola zadržaná v Dánsku za krádež, matka sa o maloletého vôbec nezaujíma, ani
telefonicky, neprispieva na jeho výživu. S matkou maloletého žili len ako druh a družka, majú rovnaké
priezviská, lebo sú vzdialená rodina.
Otec ďalej uviedol, že nikdy nerobil na základe pracovnej zmluvy, zarába si len na fuškách, robí

pomocného murára na stavbách, za týždeň zarobí asi 100 eur, takto robí asi rok a pol, hľadá si však
prácu na trvalú zmluvu.
S maloletým býva u rodičov v ich dome, na domácnosť im neprispieva, skôr oni mu ešte pomáhajú.
Bývajú siedmi a to jeho rodičia, stará matka a sestra.Maloletý nastúpi teraz od septembra na ZŠ lebo mal odklad, maloletý doteraz do škôlky nechodil, bol
doma. Je zdravý, sú s ním len bežné výdavky. Keď je v práci o maloletého sa stará jeho mama a otec,
ktorí sú doma. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Nemá vedomosť aké má matka maloletého príjmy,

pokiaľ s ním žila nemala žiadny príjem, bola doma, starala sa o domácnosť. Pokiaľ boli spolu, bola
zdravá, nemala žiadne problémy zdravotné, ktoré by jej bránili pracovať, matka nemá iné vyživovacie
povinnosti.

Matka sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila.

Kolízna opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila, žiadala aby súd konal v jej neprítomnosti.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(ods.3).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že na strane oprávneného

zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných
nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti.
Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno
za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady
spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so

vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ďalej sú odôvodnené potreby
ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu
výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so
zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky

náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,
duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od
formy prípravy na budúce povolanie. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletého B. spolu nežijú
od augusta 2015, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, odvtedy otec nemá o nej žiadne informácie.Vzhľadom na skutočnosť, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti je maloletý v starostlivosti
otca a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd mu zveril maloletého B. do osobnej
starostlivosti.

Pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec je nezamestnaný, zarába si brigádnicky,
týždenne má príjem približne 100,- eur, iné vyživovacie povinnosti nemá.
Matka podľa vyjadrenia otca nikdy nepracovala, súd zohľadnil pri určení výšky výživného skutočnosť,
že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bránili matke zamestnať sa, preto súd pri určení
výživného vychádzal zo skutočnosti, že príjem matky by mohol byť minimálne vo výške minimálnej mzdy,

ktorá v roku 2015 bola vo výške 380,- eur a od 1.1.2016 je vo výške 405,- eur, ktorú by matka dosahovala
v prípade ak by sa zamestnala, v čom jej nič nebráni.

Výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam.

Nakoľko výživné bolo v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine určené spätne odo dňa

začatia konania (návrhu podaného otcom dňa 27.8.2015), matke vniklo dlžné výživné voči maloletému
vo výške 810,32 eur ( pomerná časť za mesiac august 2015, t.j. 80,- eur deleno 31 dní v mesiaci krát
4 dni = 10,32 eur + september 2015 až jún 2016 80,-eur krát 10 mesiacov = 800,- eur). Vzhľadom na
výšku dlžného výživného, výšku určeného bežného výživného, súd matke v súlade s ustanovením § 160
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povolil dlžné výživné splácať v splátkach tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku, keď predmetné konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.