Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 15, 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010200
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415010200.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 15.04.2016 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodzuje

obžalovaného V. E., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom K. č. XXXX

spod obžaloby

Okresnej prokuratúry Žilina č. XPv XXX/XXXX zo dňa 29.12.2011, podľa ktorej mal spáchať prečin „K.
vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. tým, že dňa 13.07.2010 v čase asi o XX:XX hod. v K., okr. S. K.
Q. pred rodinným domom č. XXX povedal V. Q. po vzájomnom slovnom konflikte „pán policajt, vyjadri
sa k tej base“, ďalej pokračoval slovami, že má už toho dosť na rováši a že by nemal robiť to čo robí, a
následne mu začal nadávať do balónov a kričať, že ho zabije, čo zopakoval viackrát a následne povedal,
že už z dvora nevyjde, z čoho vzbudil v V. Q. strach o svoj život a svojím konaním poškodenému V. Q.

nespôsobil žiadne zranenia,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

V. Okresnej prokuratúry Žilina podal dňa 30.12.2011 na Okresnom súde Žilina obžalobu voči
obžalovanému pre skutok uvedený vo výroku rozsudku (č.l. 113). Po viacerých úkonoch konajúceho
sudcu bola vec z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Žilina tomuto súdu dňa 12.08.2015
odňatá a prikázaná Okresnému súdu Dolný Kubín (č.l. 389).

Okresný súd Dolný Kubín o podanej obžalobe rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom dňa
15.04.2016 (č.l. 460), kedy zároveň vykonal dokazovanie od začiatku v nasledovnom rozsahu:
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento svoju neúčasť vopred
riadne neospravedlnil. Pred hlavným pojednávaním obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu e-
mailom síce avizoval, že sa hlavného pojednávania nebude môcť zúčastniť a pripojil aj vyjadrenie

všeobecného lekára, ktorý neodporučil účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že by
mohlo (ale nemuselo) dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu (č.l. 410-411). Súd však obžalovanému
obratom oznámil (č.l. 413), že také ospravedlnenie nespĺňa náležitosti uvedené v § 120 ods. 2 Tr. por., v
zmysle ktorého sa vyžaduje jasná formulácia vyjadrenia lekára o tom, že zdravotný stav obžalovanéhoneumožňuje jeho účasť na nariadenom úkone bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu. Nestačí vyjadrenie lekára, že takú účasť mu neodporúča. Tento nedostatok pritom
nebol odstránený ani na hlavnom pojednávaní kde obhajca obžalovaného predložil súdu opäť len tzv.

odporúčacie lekárske vyjadrenie, aj to len jeho kópiu (č.l. 416), tvrdiac, že ide o originál (č.l. 460).
Odhliadnuc od toho, že ospravedlnenie obžalovaného nebolo riadne, súd v súvislosti s tvrdeniami
obžalovaného poukazuje na skutočnosť, že žiadne trestné stíhanie (vo všeobecnosti) neprospieva
zdravotnému stavu žiadneho obvineného, keďže každé trestné stíhanie vyvoláva stres, ktorý v
konečnom dôsledku zasahuje do zdravia stíhanej osoby. Tieto všeobecné okolnosti však nemôžu

byť dôvodom nestíhania trestných činov. Spravodlivé trestné stíhanie zavinených trestných činov
nebezpečných pre spoločnosť je jedným z kľúčových prvkov právneho štátu a jedným z dôvodov jeho
existencie (rozh. ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 113/2003 zo dňa 18.03.2003).
Súd teda vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento bol v priebehu
trestného konania (po vznesení obvinenia) riadne vypočutý a vzhľadom na odstup času odo dňa
spáchania skutku, ani nebol predpoklad poskytnutia nových informácií. Všetci volaní svedkovia boli v

prípravnom konaní kontradiktórne vypočutí.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi obžalovaného z prípravného konania (č.l.
24), kedy tento uviedol, že je nevinný a nie si je vedomý toho, že by sa poškodenému vyhrážal. Ďalej k
veci odmietol vypovedať. Ohľadom svojho zdravotného stavu už vtedy uviedol, že síce trpí tzv. Kronovou
chorobou a v súvislosti s tým užíva lieky, ale po psychickej stránke sa cíti dobre a nikdy nebol liečený

u psychiatra.
Poškodený V. Q. na hlavnom pojednávaní (č.l. 461) v zhode s prípravným konaním (č.l. 30, 46) uviedol,
že dňa 13.07.2010 mali rodinnú návštevu. Keď za nimi okolo XX:XX hod. zatváral vchodovú bránu
do dvora, videl na susednom pozemku obžalovaného, aj jeho matku, ktorá obďaleč komunikovala s
policajtmi. Vtom začal obžalovaný smerom k nemu vykrikovať „rôzne blbosti“, ale on si ho nevšímal.

Len mu povedal, aby sa takto ukazoval vtedy, keď bude mať on doma návštevu. V dôsledku tejto jeho
slovnej reakcie začal obžalovaný zúriť a vyhrážať sa mu zabitím s tým, že nevyjde z dvora. Obžalovaný
pritom stál za plotom, do ktorého kopal a trhal ním. Podľa neho plot nepreskočil len preto, že poškodený
mal v dvore pusteného psa. Počas tohto konania zasiahla voči obžalovanému policajná hliadka, ktorá
sa predtým nachádzala neďaleko. Poškodený ešte pred incidentom zapol videokameru, keďže z rodiny

obžalovaného mali už predtým rôzne „podpichovačné reči“. Poškodený preto už vopred predpokladal,
že keď návšteva od nich odíde, budú E.a nich slovne útočiť. Policajnú hliadku privolala rodina E. už
predtým, keďže chceli podať nejaké oznámenie voči manželke poškodeného, hoci predtým sa nič medzi
nimi nestalo.

Na hlavnom pojednávaní poškodený doplnil, že problémy s členmi rodiny obžalovaného pretrvávajú
už od r. 2007, kedy poškodený kúpil susedný rodinný dom a stal sa bezprostredným susedom
obžalovaného. Obžalovaný je síce oproti nemu zjavne nižší a štíhlejší, t.j. menej fyzicky zdatný, ale

vzhľadom na jeho povahu poškodený usudzuje, že tento by bol schopný ho fyzicky napadnúť zákerným
spôsobom, napr. odzadu alebo za použitia zbrane. Poškodený potvrdil, že slovné napádania a vyhrážky
usmrtením boli voči nemu zo strany obžalovaného veľmi časté, aj 2x denne. Neboli to len vulgárnosti,
ale aj vyhrážky usmrtením. Situácia sa upokojila až cca pred dvomi rokmi, keď poškodený nainštaloval
v okolí svojho domu kamerový systém, a tak rodina obžalovaného upustila od slovného napádania,

ale naďalej voči nemu podávajú rôzne podnety. Pred incidentom z júla 2010 (ani potom) obžalovaný
poškodeného nikdy fyzicky nenapadol. Poškodený uviedol, že zo svojich policajných skúseností by
možnonadtakýmincidentomuinéhomávolrukou,alejehoprípadjeinývtom,žekonanieobžalovaného
saopakuje.Počulodnehotakétovyhrážkyužajvminulosti,alevtendeňnadobudolpocit,žeobžalovaný
by už mohol svoje hrozby aj naplniť, preto podal nasledujúci deň trestné oznámenie (č.l. 1). Od tohto

incidentu už konanie obžalovaného nikdy nedosiahlo takú intenzitu ako v ten deň, hoci vzťahy medzi nimi
naďalej neboli dobré. Keďže žijú v bezprostrednom susedstve, ba dokonca na prístup k svojim domom
užívajú spoločný dvor (ohľadom čoho vedú už roky súdny spor), a tak poškodený nemá možnosť vyhnúť
sa každodennému kontaktu s obžalovaným.
Poškodený v prípravnom konaní predložil orgánom činným v trestnom konaní video-záznam priebehu

incidentu na nosiči DVD (č.l. 57), ktorý zhotovil vlastnou kamerou v priestoroch svojho dvora pred
rodinným domom. Súd napriek námietke obžalovaného taký dôkaz akceptoval ako zákonný, keďže
verejný záujem na odhaľovaní trestnej, či inej spoločensky nežiaducej činnosti, je nadradený právu
páchateľa na ochranu jeho súkromia.Súd pri zvažovaní zákonnosti a použiteľnosti tohto dôkazu vychádzal z týchto úvah:
Vzmyslečl.8ods.1Dohovorumákaždýprávonarešpektovaniesvojhosúkromnéhoarodinnéhoživota,
obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru nemôže štátny orgán do výkonu tohto práva

zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Súkromie každého človeka je hodné ochrany pred neoprávnenými zásahmi. Prelom tejto ochrany
je prípustný len v prípade záujmu ochrany demokratickej spoločnosti alebo ochrany ústavne

(medzinárodne) garantovaných základných práv a slobôd iných osôb (kolízia práv). Ochrany svojho
súkromia sa nemôže úspešne dovolávať osoba (páchateľ), ktorá svojím úmyselným konaním narúša
pokojný stav súkromného života inej osoby. Legitímny verejný záujem štátnych orgánov na ochrane
spoločnosti (jednotlivcov) pred trestnými činmi alebo na odhaľovaní, objasnení a potrestaní takej
činnosti, je zásadne nadradený (prioritný) záujmu páchateľa trestnej činnosti na ochrane sfér svojej
osobnosti. Ani prípadná nezákonnosť dôkazu získaného porušením čl. 8 ods. 1 Dohovoru ešte

nespôsobuje jeho nepoužiteľnosť v trestnom konaní a za určitých okolností nie je právo obžalovaného
na spravodlivý súdny proces (čl. 6 Dohovoru) v dôsledku použitia takého dôkazu dotknuté. Je potrebné
skúmať, či boli využité všetky možnosti minimalizácie zásahu do základného práva či slobody inej osoby,
t.j. či jednému právu nebola nedôvodne poskytnutá prednosť pred druhým právom.

Úvahy súdu v tomto smere sú podporené už dlhší čas konštantnou judikatúrou ESĽP (I. de D. vs. V.; U.
vs. W. kráľovstvo; W. vs. B.; S. vs. W. kráľovstvo; Z. vs. E. republika), rozhodnutiami všeobecných súdov
SR (rozh. KS G. sp. zn. XTo/XX/XXXX - Jtk-12/10), ako aj rozhodnutiami súdov tých štátov, ktoré sú tiež

viazané ustanoveniami Dohovoru, keďže tento je súčasťou ich právneho poriadku a majú povinnosť ho
aplikovať (rozh. ÚS ČR sp. zn. I. US 191/2005; NS ČR sp. zn. 5 Tdo 459/2007).
V. Q. dostatočným spôsobom vysvetlil pôvod, spôsob zhotovenia a účel video-záznamu. Bolo
preukázané, že zhotovený videozáznam nebol použitý (zneužitý) na žiadny iný účel, len na odhalenie
nezákonného konania obžalovaného a jeho usvedčenie. Ide teda o legitímny cieľ v zmysle vyššie

uvedených úvah. Poškodený dostatočným spôsobom vysvetlil, ako a prečo priebeh incidentu
zaznamenal. Odhliadnuc od toho treba uviesť, že obžalovaný vedel o nahrávaní, čo je zrejmé z jeho
prejavu v úvode incidentu a túto skutočnosť potvrdila aj matka obžalovaného s tým, že išlo o obvyklý
postup poškodeného v tom období. Rovnako je preukázané, že obžalovaný taktiež priebeh incidentu
zaznamenával technickým zariadením, držiac v ruke mobil. Išlo teda o súbežné, vzájomné nahrávanie

ich činnosti a správania sa.
Po prehraní videozáznamu poškodený Q. potvrdil jeho autentickosť, ako aj čas a miesto zhotovenia.
Identifikoval na videozázname obžalovaného, ako aj jeho brata X. E., vrátane ich matky G. E..
W. U. Q. (manželka poškodeného) na hlavnom pojednávaní (č.l. XXX) vypovedala zhodne ako v
prípravnom konaní (č.l. 33, 49), kedy v zhode s poškodeným potvrdila dlhodobo pretrvávajúce susedské

problémy s rodinou obžalovaného s tým, že v minulosti mali s nimi „nespočetné množstvo“ incidentov.
Slovné útoky zo strany obžalovaného a jeho rodiny pokračovali aj po incidente z júla 2010, ale už
to nedosahovalo takú intenzitu ako v ten deň. Obžalovaný nikdy poškodeného fyzicky nenapadol.
Poškodený začal konanie obžalovaného v ten deň nahrávať videokamerou, pretože (vzhľadom na
predchádzajúce skúsenosti) už tušili, že opäť „budú problémy“. Svedkyňa uviedla, že poškodený sa

obžalovaného bojí a aj ona má z jeho konania strach, keďže obžalovaný vie byť veľmi agresívny a
nevyspytateľný. Po prehraní video-záznamu svedkyňa na záberoch spoznala obžalovaného, jeho matku
a brata X.. V pozadí rozpoznala hlas poškodeného a svoj hlas.
Svedkyňa G. B. na hlavnom pojednávaní (č.l. 465) v zhode s výpoveďou z prípravného konania (č.l.
35) potvrdila, že v deň incidentu vykonávala spolu s kolegom X. službu v rámci policajnej hliadky OO

PZ S. Nové Mesto. Najskôr boli vyslaní na preverenie oznámenia matky obžalovaného, ktorá avizovala
problémy zo strany členov rodiny poškodeného. Po príchode na miesto začali komunikovať s matkou
obžalovaného pri dolnej bráne, ale po chvíli počuli krik v hornej časti dvora. Išli teda bližšie a videli
ako obžalovaný spoza plota vykrikuje na poškodeného v susedstve, pričom počuli aj jeho vyhrážky
zabitím. Po ich príchode sa obžalovaný upokojil. Poškodený oznámil, že príde podať trestné oznámenie

nasledujúci deň s tým, že celý incident má zaznamenaný svojou videokamerou. Svedkyňa uviedla, že
sa zúčastnila už mnohých policajných výjazdov kvôli konfliktom medzi týmito dvomi rodinami. O priebehu
policajného zákroku v tomto prípade spísali aj úradný záznam (č.l. 84), ktorého autentickosť svedkyňa
potvrdila. V priebehu prehrávania videozáznamu svedkyňa na záberoch identifikovala obžalovaného,jeho brata i matku, ako aj seba samu a kolegu Z.. Zároveň potvrdila priebeh incidentu tak, ako je tento
zaznamenaný.

W. X. Z. na hlavnom pojednávaní (č.l. 467) v zhode s prípravným konaním (č.l. 36). V zhode so
svedkyňou B. potvrdil, že bol v predmetný deň ako policajt vyslaný na preverenie oznámenia matky

obžalovaného voči poškodenému na mieste samom. Počas komunikácie s ňou zrazu začuli obďaleč
krik, ktorý neprestával, a preto šli na miesto, kde videli obžalovaného, ako spoza plota vykrikuje a hrozí
zabitím svojmu susedovi. Po ich dohováraní sa obžalovaný upokojil. Poškodený uviedol, že trestné
oznámenieprídepodaťnasledujúcideň,pričomuviedol,žepriebehincidentumázaznamenanýnasvojej
videokamere. Svedok uviedol, že ako policajt bol viackrát vyslaný na zákrok v rodine obžalovaného. Tie
incidenty prebiehali podobne, teda vždy išlo o hádky. Väčšinou to boli schválnosti kvôli vstupnej bráne.

Počas tohto incidentu z júla 2010 však bol obžalovaný agresívnejší než zvyčajne. Na poškodenom bolo
vidieť, že ho hnevá, že sa niečo také stalo. Počas prehrávania videozáznamu svedok identifikoval na
záberoch obžalovaného, jeho matku a jeho brata. Rrovnako identifikoval seba aj svoju kolegyňu počas
zásahu. Napokon potvrdil autentickosť zaznamenaného dejového priebehu.
Svedkyňa G. E. (matka obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 40) uviedla, že obžalovaný sa

poškodenému v ten deň, ani nikdy predtým nevyhrážal. V tom čase bol síce na dvore, ale poškodenému
nič nehovoril, ani žiadne vulgárnosti. Nikto ani policajti nemusel jej syna vtedy upokojovať. V ten deň
ona privolala policajtov, pretože svedkyňa Q. začala slovne urážať. Uviedla, že poškodený si ich často
nahráva videokamerou.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Z odborného vyjadrenia znalkyne Q.. Y. W. vyplýva, že obžalovaný už viac ako 10 rokov trpí chronickým
ochorením zv. Crohnova choroba. Ide o chronické črevné zápalové ochorenie, ktoré je u obžalovaného
liečené len ambulantným spôsobom. Nejde o taký stav, ktorý by obžalovanému znemožňoval osobnú
účasť na súdnom pojednávaní (č.l. 347- 351).
Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že tento bol už mnohokrát preverovaný ako podozrivý v rámci

priestupkových konaní (č.l. 55 - 56, 432 - 434), pričom za konanie z októbra 2010 (susedské schválnosti)
mu bola uložená pokuta vo výške 50,- €.
Z lustrácie v registri priestupkov na meno poškodeného (č.l. 436 - 439) a jeho manželky (č.l. 440 -
444) vyplýva, že obidvaja boli už mnohokrát účastníkmi priestupkového konania pre údajné narúšanie
občianskeho spolunažívania vo vzťahu k členom rodiny obžalovaného. Všetky konania boli zastavené

alebo odložené.
Z lustrácie v registri priestupkov na meno matky obžalovaného (č.l. 445 - 448), jeho otca (č.l. 449 -
452) a brata (č.l. 453 - 458) vyplýva, že títo boli mnohokrát účastníkmi priestupkového konania pre
údajné narúšanie občianskeho spolunažívania voči členom rodiny poškodeného. Viaceré konania boli
zastavené, resp. odložené, avšak za konanie z októbra 2010 im bola uložená pokuta vo výške 50,- €

(susedské schválnosti) a brat obžalovaného bol za konanie z júla 2011 pokarhaný.
Súd neakceptoval návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania (výsluch svedka X. E., osobný
výsluch matky obžalovaného, znalecké dokazovanie ohľadom jeho zdravotného stavu) z nasledovných
dôvodov:
W. X. E. (brat obžalovaného) síce bol tiež prítomný na mieste činu, ale jeho výpoveď nie je

(vzhľadom na existenciu videozáznamu) potrebná. Iná situácia by nastala, ak by priebeh incidentu nebol
zaznamenaný. Vtedy je dôležitá a potrebná výpoveď každého priameho (očitého) svedka. Z rovnakých
dôvodov súd neakceptoval ani návrh obžalovaného na osobný

výsluch svedkyne G. E.. Okrem toho však súd poukazuje na skutočnosť, že táto svedkyňa bola v
prípravnom konaní kontradiktórne vypočutá a na hlavnom pojednávaní boli splnené podmienky na
prečítanie jej výpovede v zmysle § 252 ods. 5 Tr. por. Napokon súd rozhodol, že nevykoná ani obhajcom
navrhované znalecké dokazovanie ohľadom zdravotného stavu obžalovaného pre posúdenie otázky

existencie dôvodu na prerušenie trestného konania podľa § 228 Tr. por. Súd v tomto smere poukazuje
na riadne odborné vyjadrenie vypracované znalkyňou, z ktorého záverov jednoznačne vyplýva, že
obžalovanýjenapriekchorobeschopnýzúčastniťsatakéhoúkonu.Ajsamotnýobžalovanýpočassvojho
výsluchu na polícii potvrdil, že túto chorobu má už dlhší čas a napriek chorobe sa cíti byťzdravotne aj psychicky v poriadku (č.l. 23). Pokiaľ sa niečo v tomto smere zmenilo, mohol obžalovaný
sám predložiť súdu relevantný dôkaz (napr. znalecký posudok). Trestné konanie je kontradiktórnym
konaním, kde majú iniciatívu prioritne prejavovať procesné strany. Súd v tomto smere nie je povinný

vyhľadávať a vykonávať dôkazy. Odhliadnuc od toho súd poukazuje na správu zasahujúcej zdravotnej
služby pri údajných ťažkostiach obžalovaného pred hlavným pojednávaním dňa 15.03.2016, z ktorej
vyplýva, že obžalovaný po objektívnom vyšetrení v budove okresného súdu nemal žiadne klinické
príznaky svedčiace pre brušnú príhodu, a preto bol ponechaný na mieste (č.l. 459).
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal a

spáchal ho obžalovaný, avšak tento skutok nie je trestným činom.
V danom prípade bolo preukázané a medzi procesnými stranami nesporné, že susedské nezhody a
vzájomná nevraživosť sú medzi nimi dlhodobé (od r. 2007). V čase incidentu z júla 2010 teda takýto
stav susedskej disharmónie pretrvával už štvrtý rok. Poškodený aj jeho manželka potvrdili, že takýchto
incidentov medzi nimi bolo množstvo nielen predtým, ale aj po tomto skutku. Obžalovaný však nikdy
poškodeného fyzicky nenapadol. Rovnako zasahujúci policajti potvrdili, že mnohokrát boli vyslaní na

zákroky pri riešení susedských konfliktov medzi nimi. Poškodený potvrdil, že zabitím sa mu obžalovaný
vyhrážalužajvminulosti(č.l.462).Špecifickosťtohtokonkrétnehoincidentuspomedzimnožstvaďalších
mala vyplývať len vo vyššom stupni agresivity obžalovaného, zatiaľ čo obsah slovného prejavu mal byť
obvyklý. Podľa výpovede svedka Z. poškodený nejavil známky vystrašenosti, skôr v ňom prevládal pocit
hnevu, že si obžalovaný také konanie dovolil (č.l. 468).

Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu „K. v zmysle § 360 Tr. zák., je potrebné, aby konanie
páchateľa bolo spôsobilé vzbudiť u konkrétneho poškodeného dôvodnú obavu, či už o svoj život alebo
zdravie, alebo o život a zdravie jemu blízkych osôb. Pri hodnotení závažnosti konania páchateľa treba
vždy vychádzať z konkrétnej situácie.
V zmysle § 10 ods. 2 tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,

okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.
V danom prípade nešlo zo strany obžalovaného o ojedinelý (prekvapujúci) akt voči náhodnému
poškodenému, ale išlo o jeho typický (poškodeným očakávaný) slovný prejav voči svojmu susedovi,
ktorý takéto jeho konanie a správanie zažíval už štvrtý rok. Sám poškodený a jeho manželka potvrdili,

že konanie obžalovaného tušili a očakávali, a práve preto poškodený zapol videokameru.
Rovnako nemožno prehliadať fyzickú disponovanosť poškodeného oproti obžalovanému, ako aj
predpokladanú vyššiu mentálnu vybavenosť (odolnosť) poškodeného, vzhľadom na jeho pracovné
zaradenie a skúsenosti s riešením konfliktov obdobného druhu.

Strachu, či obave poškodeného z možného vyhrotenia slovného konfliktu do fyzického napadnutia zo
strany obžalovaného, nijako nenasvedčuje ani reakcia poškodeného, ktorý (spolu s manželkou) počas
incidentu zotrval v blízkosti poškodeného (na dvore za plotom) a slovne na jeho správanie sa reagoval.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd konštatuje, že stupeň závažnosti konania obžalovaného v
danom prípade nedosiahol úroveň trestného činu. Súd tým nijako neschvaľuje správnosť konania

obžalovaného, ktoré je neakceptovateľné. Pre účely nápravy naštrbených medziľudských vzťahov a
urovnávania susedských sporov však nemožno prioritne využívať prostriedky trestno-právnej úpravy
(Rt-82/2015-II; Rt-96/2014).
Súd skúmal, či obžalovaný svojim konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty iného trestného činu, než
toho, ktorý bol uvedený v podanej obžalobe. Do úvahy by snáď pripadal prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364

ods. 1 písm. a) Tr. zák. (slovné napadnutie), avšak aj v tomto prípade je potrebné skúmať materiálny
korektív takého činu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Vyššie uvedené úvahy ohľadom nedostatočnej
závažnosti takého činu sú aplikovateľné aj pre prípad takejto právnej kvalifikácie.
Obžalovaný teda týmto svojím konaním naplnil len znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
v zmysle § 49 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. v platnom znení. Vzhľadom na márne uplynutie prekluzívnej

lehoty v zmysle § 20 zákona č. 372/1992 Zb. v znení platnom do 31.01.2014 je však pokračovanie
priestupkového konania v tomto smere vylúčené. Spočívanie prekluzívnej lehoty počas trvania trestného
konania sa na tento prípad ešte nevzťahovalo (§ 96b cit. zák.).
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby, keďže takto opísané
konanie obžalovaného nie je trestným činom a nie je už ani možné postúpiť túto vec na prejednanie

inému orgánu.
O nároku poškodeného na náhradu škody súd nerozhodoval, keďže poškodený Q.i voči obžalovanému
v trestnom konaní žiadny nárok v tomto smere neuplatnil.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.