Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/375/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203505
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614203505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu : BL Telecom

collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti
žalovanému : J., nar. XX.X.XXXX, O., o zaplatenie 104,01 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56,21 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 49,32 € od 04.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 6,89 € od 04.05.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.03.2014 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému J. domáha
zaplatenia sumy 104,01 € s príslušenstvom titulom neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe
uviedol, že dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on ako
postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný

prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej
pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom
ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby jeho právnym predchodcom žalovanému. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o pripojení
zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku
podľa zvoleného programu služieb, jeho právny predchodca vystavil žalovanému faktúru č. 7201857418

splatnú dňa 03.03.2012 na sumu 47,80 €, faktúru č. 7102414610 splatnú dňa 03.04.2011 na sumu
49,32 € a faktúru č. 7103737989 na sumu 6,89 € splatnú 03.05.2011. Celková neuhradená suma v
čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 104,01 €. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa
žalovaný dostal do omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka jeho právneho
predchodcu bola predmetom postúpenia.

2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu, ktorú prevzal 21.02.2016 nevyjadril (č.l. 51 spisu).

3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázkujednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 27.06.2016. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď
zistil tento skutkový a právny stav:

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny
predchodca“) a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli postúpil postupník pohľadávky z
neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o.i. predmetom zmluvy bol aj
odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému
vedenej pod referenčným číslom XXXXXXXXXX v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej

istiny.

6. Z faktúry č. 7201857418 splatnej dňa 03.03.2012 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému účtovné položky „zmluvná pokuta“ sumou 47,80 €.

7. Z faktúry č.7102414610 splatnej 03.04.2011 na sumu 49,32 € a faktúry č. 7103737989 splatnej
03.05.2011 na sumu 6,89 € súd zistil, že predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté
telekomunikačné služby za obdobie od 15.02.2011 - 14.04.2011.

8. Zo zmluvy o pripojení súd zistil, že bola uzavretá dňa 14.02.2011 medzi spoločnosťou T-mobile

Slovensko, a.s., ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako užívateľom na druhej strane
podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov. Žalovaný túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe zmluvy sa
poskytovateľ zaviazal pre žalovaného zriadiť a poskytovať službu v ním zvolenom programe a užívateľ
sa zaväzuje platiť poskytovateľovi cenu za zriadenie a poskytovanie Služby podľa platného cenníka

služby a zvoleného programu. Zmluvné strany sa dohodli na poskytovaní služieb v zvolenom programe
s dobou viazanosti 24 mesiacov za mesačný poplatok 11,90 € s DPH.

9. V čl. 2 zmluvy zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a všeobecných
podmienok, najmä riade a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb, po dobu 24 mesiacov

od účinnosti zmluvy nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania
a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany
odporcu (bod 2 dodatku k zmluve); v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka
uvedenej v bode 2. zmluvy alebo v článku 3 bod. 3.6 všeobecných obchodných podmienok alebo v

článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany
podniku strany dojednali povinnosť účastníka uhradiť zmluvnú pokutu v sume 47,80 €, ktorá zmluvná
podmienka je uvedená v bode 3 zmluvy v predtlači.

10. Z predloženej zmluvy o pripojení súd nezistil dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty pre prípad

porušenia zmluvných povinností na strane poskytovateľa služieb.

11. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu poskytnutia služby (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.), zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

12. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.13. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len
v časti nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb. Súd mal preukázané, že právny
predchodca žalobcu so žalovaným prostredníctvom predajcu uzavrel zmluvu o pripojení, na základe
ktorej poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. Súd na právny vzťah zo zmluvy o

pripojení aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinné
od 01.01.2008 a zák.č. 630/2003 Z.z, právny vzťah medzi založený zmluvou o pripojení súd posúdil
ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu,cenu poskytovaných služieb splatných fakturoval právny predchodca žalobcu spolu v sume 56,21 €.
Preto súd žalobe v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
56,21 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby.

25. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd
aj povinnosť zaplatiť i úrok z omeškania z priznanej časti istiny, a to s ohľadom na vznik omeškania
s úhradou jednotlivých faktúr, ktorými boli žalovanému vyúčtované poskytnuté telekomunikačné služby
(deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, s ktorých úhradou je odporca v omeškaní) vo výške

9,25 % a 9 % ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 1,25 % ročne (1,25% + 8 % ),
resp. 1% ( 1%+8%) v okamihu vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúr.

26. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností dojednal právny predchodca žalobcu
a žalovaný zmluvnú pokutu. Z dokazovania však vyplynulo, že žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých

služieb riadne a včas, avšak tento nárok nemožno žalobcovi priznať, nakoľko po právnom posúdení
predloženého dojednania zmluve je nutné konštatovať, že zmluvná pokuta nebola dojednaná medzi
účastníkmi individuálne, nebola dojednaná tak, aby nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná s ohľadom na zásadu
primeranosti.

27. Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení a
dodatkom je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
žespotrebiteľobsahzmluvy,atedaidojednanieozmluvnejpokutepodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával a ani vo
vystavenej faktúre nie je uvedené konkrétne zmluvné dojednanie, za porušenie ktorého by si mal právny

predchodca žalobcu zmluvnú pokutu uplatniť.

28. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve sporné zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty
vo výške 47,80 € považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom
nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu,

obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní
zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy,
a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené

súd dáva do pozornosti preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s
prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s
ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti
alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré
nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i

porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsahspotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

29. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu s
poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí

cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy
aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
toto ukončenie ani nemusí nastať. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, počas trvania zmluvy.

Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje
spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v
tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako
súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách

preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na
základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s jej príslušenstvom z nej považoval za
nedôvodnú a spôsobujúcu značnú disproporciu v postavení účastníkov zmluvného vzťahu zmluvy v
neprospech účastníka na strane spotrebiteľa. Súd s ohľadom na vyššie uvedené preto žalobu v časti

uplatneného nároku 47,80 € s príslušenstvom zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.

33.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2C.s.p.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniasúd
vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 104,01 € s príslušenstvom,
žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 56,21 € s príslušenstvom, t.j. 54,04 %, žalovaný v časti o

zaplatenie sumy 47,80 € s príslušenstvom, t.j. 45,96 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného).
Žalobcovi by tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 8,08 %,
teda pomer úspechu predstavuje len nepatrnú časť, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).