Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/392/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206548
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813206548.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: W.

W. H. H..Z..A.., H. H. D. P. XX, Y., M.: XX XXX XXX, V.. L., L. &. E., H..Z..A.., N. U., D. P. XX, Y., M.:
XX XXX XXX, proti žalovanej: U. Y., P.. X.XX.XXXX, X. Y. XXX XX E. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej: V. P. A. A. H. - L., J. XX, XXX XX E., M.: XX XXX XXX, zast. G.. N. D.,
N., N. P.. H. X, XXX XX H., o zaplatenie sumy 1 738,69 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka: A.Č. V. J. A. E. H., Š. P.. X, Y., V.. G.. Y. G., N., N. I.
XX, XXX XX Y., do konania na strane žalovanej.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 102,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 17,14 eur od 20.6.2010 do 20.11.2010, zo sumy 17,14 eur od 20.7.2010 do 20.11.2010,
zo sumy 17,14 eur od 20.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 17,14 eur od 20.9.2010 do 20.11.2010, zo sumy
17,14 eur od 20.10.2010 do 20.11.2010, zo sumy 102,84 eur od 21.11.2010 do zaplatenia celej dlžnej
sumy a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej V. P. A. A. H. - L.
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 436,89 eur na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka G.. N. D. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.6.2013 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1 738,69 eur spolu s úrokom vo výške 17,30% ročne zo sumy 1 529,40 eur

od 21.11.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 529,40 eur
od 21.11.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná
uzatvorila dňa 28.11.2005 so spoločnosťou H. H., N..H.. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne
účinné od 1.8.2002 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“) a Sadzobník poplatkov Slovenskej
sporiteľne (ďalej len „Sadzobník poplatkov“). Žalovaná sa v zmysle zmluvy oboznámila so Všeobecnými
obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov a súhlasila s nimi. Na základe zmluvy bol žalovanej

poskytnutý úver vo výške 796,65 eur (24 000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 21,71 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom
20.12.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.11.2010. Splatnosť splátok bola dohodnutá
mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaná sa zaviazala splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde jeuvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška
splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, úrok
z omeškania, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania (ďalej len „Základné

podmienky“). V zmysle Základných podmienok si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo
výške 50,- Sk mesačne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške
17,30 % ročne. V zmysle zmluvy si zmluvné strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške
10,33 %. Podľa zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že z došlých
súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a

istinu, a to v tomto poradí. Žalovaná sa v zmysle Všeobecných obchodných podmienok zaviazala uhradiť
aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia jej zmluvnej povinnosti, najmä náklady na mimosúdne a
súdne vymáhanie.

Žalovaná využila možnosť čerpať úver, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiavala a dostala
sa so splácaním do omeškania. Právny predchodca žalobcu ju na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval

ju na úhradu jej splatných záväzkov. Slovenskej sporiteľni, a.s. vznikla pohľadávka voči žalovanej
v celkovej výške 1 738,69 eur, ktorá pozostávala z istiny 1 529,40 eur a z úrokov z omeškania z
nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovanej so splácaním jej záväzku do
dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 26.10.2010, v sume 209,29 eur. Predmetná pohľadávka
sa nachádza vo výpise z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne, a.s. pod č. 910.

V ďalšom uviedol, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa a spoločnosť L., L. &. E. uzatvorili dňa 21.10.2010
v súlade s ustanovením § 524 a nasl. OZ zmluvu o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE, na
základe čoho predmetná pohľadávka s účinnosťou od 26.10.2010 na uvedenú spoločnosť. Slovenská
sporiteľňa oznámila postúpenie pohľadávky žalovanej doporučeným listom zo dňa 12.11.2010. Uvedená

spoločnosť uzavrela dňa 1.12.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom, na základe ktorej
prešla pohľadávka zo zmluvy, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Uvedená spoločnosť
oznámila postúpenie pohľadávky žalovanej oznámením zo dňa 3.1.2011, ktorým ju zároveň vyzvala
na okamžitú úhradu pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že neprikladá k návrhu zmluvy o postúpení
pohľadávky, nakoľko predložené oznámenia o postúpení pohľadávky s odkazom na judikát Najvyššieho

súdu SR R 119/2003 bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky.

Na záver uviedol, že žalovaná pohľadávku neuhradila ani len čiastočne, preto sa domáha svojho práva
súdnou cestou. Vznikla mu tak pohľadávka v celkovej sume 1 738,69 eur ako je špecifikovaná vyššie.

V zmysle základných podmienok bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý zmluvný úrok vo výške 17,30
%ročne,pretožiadaodžalovanejúrokvdohodnutejvýške.Taktiežžiadaajúrokzomeškaniavzákonnej
výške 9% ročne.

V.T. P. A. A. H. - L., J. XX, XXX XX E., M.: XX XXX XXX, písomným podaním zo dňa 19.7.2013 oznámilo,

že v súlade s ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do tohto konania na podporu
žalovaného ako vedľajší účastník. Navrhol žalobe vyhovieť iba čiastočne, namietal neprijateľnosť
dojednaných zmluvných podmienok a vzniesol námietku premlčania.

A. V. J. A. E. H., Š. P.. X, Y., V.. G.. Y. G., N., N. I. XX, XXX XX Y., oznámilo písomným podaním zo dňa

8.9.2014, že v súlade s ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do tohto konania na
podporu žalovaného ako vedľajší účastník.

Žalovaná vo veci uviedla, že nesúhlasí so vstupom ďalšieho vedľajšieho účastníka do konania na jej
strane.

Podľa§93ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen,,O.s.p.“),akovedľajší
účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na
jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa § 93 ods. 3 a 4 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len
na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám

za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností.

Nakoľko v danej právnej veci žalovaná vyslovila nesúhlas so vstupom do konania na jej podporu
Občianskeho združenia: J. A. E. H., Š. P.. X, Y., V.. G.. Y. G., N., N. I. XX, XXX XX Y., súd vstup tohto

vedľajšieho účastníka do konania na jej strane nepripustil. Účastníka konania nemôže podporovať ten,
ktorého účasť si účastník v konaní neželá. Účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť
tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť si v konaní
neželá. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami a

to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami platnými
k 1.9.2004, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 a zo dňa 3.1.2011, správami o
zisťovaní pobytu žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 7.1.2014, písomným vyjadrením
vedľajšieho účastníka zo dňa 10.12.2013, výsluchom žalobcu, žalovanej, vedľajšieho účastníka a zistil
nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavrelidňa28.11.2005zmluvuosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX podľa§§497až507Obchodného
zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom
dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Výška úveru predstavovala

sumu 24 000,-Sk, úroková sadzba bola určená ako pevná vo výške 17,30 % ročne a to do konečnej
splatnosti úveru, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2005, výška splátky predstavovala sumu 654,-
Sk pri celkovom počte 55 splátok, bola dohodnutá mesačná periodicita splatnosti vždy k 20. dňu v
mesiaci, splatnosť úrokov mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť úveru
na deň 20.11.2010. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky H. H., osobitné obchodné

podmienky pre poskytovanie úverov a povolenie ich prečerpaní, ako i sadzobník poplatkov SLSP.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ), tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

Podľa bodu 7. VOP, tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej
mene a do určitej sumy a klient ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

V zmysle bodu 7.4.1 VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa
vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úverového obdobia.

Pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní
a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní (bod 10.3 VOP).

Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 12.11.2010 žalovanej oznámila postúpenie
pohľadávky , ktorá sa týkala spotrebného úveru č. XXXXXXXXX. Ďalej bolo oznámené, že SLSPpostúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.10.2010 pohľadávku vo výške
1 738,69 eur s príslušenstvom spoločnosti L., L. &. E., H..Z..A.., D. P. Č.. XX, Y..

Z listu spol. L., L. &. E., H..Z..A.. zo dňa 3.1.2011 súd zistil, že uvedená spoločnosť oznámila žalovanej
postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvorila so H., N..H.., ktorá
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 21.10.2010 postúpila pohľadávku voči
žalovanej na spoločnosť L., L. &. E., H..Z..A.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
3.1.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou L., L. &. E., H..Z..A.. N. H. W. W. H., H..Z..A.. H. H.I. Y., bola

pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Žalovaná bola upozornená, že je povinná plniť svoj
záväzoknovémuveriteľovi,tedažalobcovistým,žekudňupostúpeniapohľadávky,t.j.kudňu1.12.2010
bol záväzok žalovanej voči žalobcovi evidovaný vo výške 1 738,69 eur.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 7.1.2014 uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanou zmluvu o splátkovom úvere dňa 28.11.2005 a v súlade so zmluvou bol žalovanej poskytnutý

úver vo výške 796,65 eur dňa 28.11.2005. V zmysle zmluvy si uplatňuje nárok na dohodnutý úrok vo
výške 17,30 % ročne , táto úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná do konečnej splatnosti úveru.
Splatnosť úrokov bola v zmluve dohodnutá mesačne a to vždy v posledný deň v kalendárnom mesiaci.
Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou
istiny. Úroky sa stávali súčasťou istiny len do dňa postúpenia pohľadávky, teda do 21.10.2010, od tohto

dňa boli počítané zvlášť. Podľa zmluvy si strany dohodli aj poplatok za správu úveru a to vo výške 1,66
eur ( 50,- Sk), ktorý sa zmenil od 1.7.2006 na sumu 1,99 eur mesačne a na sumu 2,99 eur mesačne.
Poplatok za správu bol splatný vždy ku koncu mesiaca. V zmysle čl. 16 Všeobecných obchodných
podmienok bola žalovaná povinná zaplatiť aj iné poplatky (napr. poplatky za upomienky). Žalovaná bola
povinný podľa zmluvy tiež platiť úroky z omeškania a to vo výške určenej SLSP zverejnením. Úroková

sadzba SLSP úroku z omeškania do 14.1.2009 bola 26,40 % ročne a od 15.1.2009 vo výške 8 % ročne.
Podľa zmluvy bola žalovaná povinná splácať úver v mesačných splátkach vo výške 21,71 eur, pričom
prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2005 a posledná dňa 20.11.2010. Uvedený systém splácania bol
nastavený pre prípad, že žalovaná bude uhrádzať splátky riadne a včas. Žalovaná celkovo uhradila
sumu 346,45 eur ( 10 438,- Sk). Pričom prvýkrát sa dostala do omeškania so splátkou č. 4. Úhrady vo

výške 10 438,- Sk boli zo strany žalobcu vo výške 106,80 Sk započítané na úrok z omeškania a vo výške
10 331,20 Sk na istinu úveru.

Vedľajší účastník v písomnom podaní zo dňa 10.12.2013 uviedol, že vznáša námietku premlčania
všetkých splátok žalovanej pohľadávky, ktoré sa stali zročnými v období viac než troch rokov od

doručenia žaloby na súd. Keďže splatnosť poslednej splátky bola dňa 20.11.2010, nepremlčaných je 6
splátok a preto považuje žalobu za dôvodnú len do výšky 130,26 eur ( 6 x 21,71 eur).

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Nárok nie je premlčaný,
pretože premlčacia lehota sa začína počítať dňom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o splátkovom úvere

ako deň konečnej splatnosti.

Vedľajší účastník vo svojej výpovedi uviedol, že na vznesenej námietke premlčania trvá. Jednotlivé
splátky úveru majú samostatný režim splatnosti a v zmysle § 103 je nepremlčaných len 6 splátok v
celkovej výške 130,26 eur. Ešte uviedol, že nakoľko je v zmluve uvedená nesprávna výška RPMN, úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( §
54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmäročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa§6ods.3zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaplatnéhoaúčinnéhovrozhodnomobdobí
( ďalej len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

V zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. ) v znení účinnom a platnom od 1.1.2009.

Súd zistil, že podľa dojednania účastníkov zmluvy sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka tak ako ich súd citoval vyššie, pretože ju uzatváral právny predchodca

žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez
možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nepochybne predmetná zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľz povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd

zistil, že podľa zmlúv sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ide však o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre úplnosť súd poznamenáva, že v slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava
záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov
súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis
ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené

režimuObchodnéhozákonníkasabudúriadiťObčianskymzákonníkomvtýchotázkach,ktoréObchodný
zákonník neupravuje. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv
nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je
relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo

fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vykonaného dokazovania teda súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere. Aktívna legitimácia
žalobcu v konaní je daná na základe predložených oznámení o postúpení pohľadávky zaslaných
žalovanejakoajvspojenísrozhodnutímNajvyššiehosúduSRcitovanéhožalobcomvžalobnomnávrhu.

Nakoľko zo strany vedľajšieho účastníka konania bola vznesená námietka premlčania, preto bolo úlohou
súdu sa s touto námietkou vysporiadať.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Okrem toho, zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej
praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich

nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z
úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Všeobecná 3-ročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď
sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inak povedané, je to okamih, kedy
oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na splnenie záväzku. Je to vlastne časový
moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Zákon určuje objektívne
stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený

subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby,
ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998). Právo
mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie

súdneho konania.

Celý úver sa stal podľa tvrdenia žalobcu splatným v deň jeho konečnej splatnosti, t.j. v deň 20.11.2010,
a vzhľadom na podanie žaloby na súde dňa 18.6.2013, jeho nárok teda nie je ani čiastočne premlčaný.
Súd sa s daným názorom žalobcu nestotožňuje. V zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy sa žalovaná

zaviazalasplácaťúverformoupravidelnýchmesačnýchsplátok,splatnýchod20.12.2005do20.11.2010,
pričom v danej právnej veci nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Vzhľadom na uvedené sa režim
premlčania vzťahuje na každú splátku úveru samostatne, t.j. každá splátka sa premlčuje jednotlivo v
zákonnej premlčacej dobe a to odo dňa jej zročnosti. Dojednanie v úverovej zmluve ( čl. III. bod. 5) nie
je možné vykladať tak, že v prípade ak dlžník nebude splácať úver, tak posledná splátka úveru bude

tvorená celou istinou poskytnutého úveru a tým sa aj predĺži splatnosť všetkých splátok úveru ( čo v
danom prípade pri prvej splátke splatnej dňa 20.12.2005, predstavuje predlženie doby splatnosti o 5
rokov), dané ustanovenie sa týka iba zvyšku pohľadávky úveru, keď môže nastať situácia, že vzhľadom
na výšku poskytnutého úveru, dojednaný spôsob splácania, výška poslednej splátky úveru môže byť v
sume vyššej alebo nižšej, ako je dojednaná výška pravidelnej mesačnej splátky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je iba čiastočne dôvodný.
Žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa 18.6.2013. Konečná splatnosť úveru v tomto prípade nastala
dňa 20.11.2010, týmto dňom sa stala splatnou aj posledná splátka poskytnutého úveru. V zmysle vyššie
uvedeného, premlčané sú tak všetky splátky s príslušenstvom pri ktorých splatnosť nastala predo dňom

18.6.2010, teda z celkových dojednaných 59 splátok je premlčaných 53 splátok splatných mesačne v
období od 20.12.2005 do 20.5.2010. Nepremlčané sú teda splátky úveru splatné v období od 20.6.2010
do 20.11.2010, t.j. celkovo šesť splátok.

Na jednu splátku pri výške úveru 796,65 eur a pri ich celkovom počte 59 pripadá istina úveru vo výške

13,50 eur. Nepremlčaných je teda iba 6 splátok splatných od 20.6.2010 do 20.11.2010 a preto je možné
priznať na istine úveru sumu iba sumu 81,- eur (6 x 13,50 eur).Žalovaná sa zaviazala splácať úver pri výške mesačnej splátky 21,71 eur ( 654,- Sk) pričom táto splátka
pozostávala jednak z časti istiny úveru a jednak z časti úrokov z úveru. Medzi účastníkmi konania bola
dohodnutá výška úrokovej sadzby 17,30 % ročne ako pevná výška stanovená do konečnej splatnosti

úveru. Vzhľadom na to, že sa medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, súd sa
zaoberal primeranosťou výšky úroku z úveru a zistil, že výška úrokovej sadzby v bankách v období
11/2005 pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov bola 7,33 % ročne a teda dospel k záveru, že
uplatnený nárok žalobcu na úroky z úveru vo výške 17,30 % ročne nie je primeraný. Zmysle platnej
judikatúry sa považujú dojednané úroky z úveru v rozpore s dobrými mravmi v prípade, ak o viac ako

100 % prevyšujú úroky poskytované obchodnými bankami v danom období pri obdobných úveroch.

Uplatnený nárok na úrok z úveru je pre spotrebiteľa neprijateľný, odporuje dobrým mravom, úrok z úveru
je preto možné priznať iba vo výške 7,33 % ročne - čo činí celkovo sumu 215,03 eur. Pri celkovom počte
59 splátok, v jednej splátka úrok z úveru predstavuje sumu 3,64 eur. Nepremlčaných je iba 6 splátok
splatných od 20.6.2010 do 20.11.2010 a preto na úroku z úveru je možné priznať nárok na zaplatenie

sumy 21,84 eur ( 6 x 3,64 eur).

Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 102,84, t.j. iba na zaplatenie
nepremlčanej časti istiny úveru a úrokov z úveru a čo do zvyšku, žalobu v tejto časti zamietol ako
nedôvodnú.

Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 17,30 % za obdobie po splatnosti
celého úveru, t.j. odo dňa 21.12.2010, a aj pri tomto nároku súd dospel k záveru, že nie je dôvodný.
Podľa zmluvy o splátkovom úvere bol úrok z úveru dojednaný v tejto výške, teda 17,30 % ročne, do
konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.11.2010. Je nesporné,

že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov
má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V
takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ však
si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej
doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru iba úroky z omeškania. Ide pritom

o odlišný inštitút oproti odplatných úrokom a ten má sankčnú povahu. Podľa súdu dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu, t. j. do splatnosti poslednej splátky, od
splatnosti celého úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Preto žalobu v tejto časti zamietol.

Súd nepovažoval za dôvodný ani nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za správu úveru v celkovej
sume 217,39 eur. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalobcovi poplatok za vedenie úverového účtu
nasledovne - 8 x vo výške 50,- Sk, 30 x vo výške 60,- Sk, 21 x vo výške 1,99 € mesačne a 1x vo výške

2,99 eur. Výška týchto poplatkov je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj
v rozpore s dobrými mravmi, keďže niekoľkonásobne prevyšuje bežné poštovné a bežné náklady, ktoré
pôvodnému veriteľovi so správou úveru mohli vzniknúť. Poplatok za správu úveru by mal korešpondovať
nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ,
za ktoré má tento poplatok zaplatiť. Pri poplatkoch, ktoré má platiť spotrebiteľ je nevyhnutné, aby sa

týmto poplatkov platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a ktoré by bolo v jeho záujme. Ide
teda o nejasne formulovaný nárok žalobcu a súd dáva ešte do pozornosti aj skutočnosti, že výšku
týchto poplatkov pôvodný veriteľ po dobu splatnosti úveru 4-krát menil, pričom išlo o jeho zvyšovanie.
Takéto jednostranné zvyšovanie poplatkov je možné posudzovať ako konanie, ktoré spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho je súd toho názoru, že

nárok na poplatky nebol so žalovaným ani individuálne dojednaný, ale bol len jednostranne určený
žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom.

Ďalším nárokom ktorý si žalobca uplatnil, bol nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške
99,58 eur - 9 x 200,- Sk, 1 x 500,- Sk a 1 x 700,- Sk. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

súdu žiadnym spôsobom nepreukázal vznik takéhoto nároku, v spise upomienky nie sú doložené, nie
je preukázané, či vôbec boli vystavené a žalovanej zaslané. Preto súd aj v tejto časti nárok žalobcu
považoval za nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, ktoré do dňa postúpenia pohľadávky, t.j.
do dňa 20.11.2010, vyčíslil vo výške 209,29 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si vyčíslil nárok
na úrok z omeškania z dlžných súm v rámci ktorých bol uplatnený nárok na úrok z úveru v neprimeranej

výške, že časť pohľadávky je premlčaná, nie je možné priznať jeho nárok tak ako i to uplatnil. Úrok z
omeškania možno priznať iba z nepremlčaných splátok nasledovne: vo výške 9 % ročne zo sumy 17,14
eur od 20.6.2010 do 20.11.2010, zo sumy 17,14 eur od 20.7.2010 do 20.11.2010, zo sumy 17,14 eur
od 20.8.2010 do 20.11.2010, zo sumy 17,14 eur od 20.9.2010 do 20.11.2010, zo sumy 17,14 eur od
20.10.2010 do 20.11.2010 a zo sumy 102,84 od 21.11.2010 do zaplatenia. Súd preto priznal žalobcovi

nárok na úrok z omeškania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a čo do zvyšku v tejto
časti žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,, O.s.o.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov

právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy zmluvnej pokuty vo
výške 1 635,85 eur s prísl. zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 102,84 eur

s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešný žalovaná. Vo
zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.

Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu jej nevyplýva žiaden nárok na náhradu trov
konania. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 317,94 eur pozostávajúcich

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 104,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 213,94 eur,
vedľajší účastník si uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
v celkovej výške 527,15 eur.

V predmetnej veci mala žalovaná úspech v rozsahu 94 % a žalobca v rozsahu 6 %. Po odpočítaní

úspechu žalobcu od úspechu žalovanej ( 94 % - 6% ), žalovanej vznikol nárok na priznanie náhrady trov
konania v rozsahu 88 % z jeho celkových trov konania. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania
preukázateľne nevznikli a ani z obsahu spisu jej nárok na náhradu trov konania nevyplýva, súd jej nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Konania v tejto právnej veci sa zúčastnil aj vedľajší účastník a to na strane žalovanej. Vzhľadom na
pomerúspechužalobcuažalovanejvtomtokonaní,vznikolajvedľajšiemuúčastníkovinároknanáhradu
trov konania v rozsahu, akom vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej, t.j. v rozsahu 88 % z
jej celkových priznaných trov konania.Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka žalobcu nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 527,15 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 325,32 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky a to za
nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ...............................................81,33 eur...........

- písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 10.12.2013 ................. 81,33 eur
- vyjadrenie zo dňa 25.2.2014 .....................................................81,33 eur.............
- účasť na pojednávaní dňa 20.1.2015 ...............................................81,33 eur.......

Náhrada hotových výdavkov v sume 32,05 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - režijný paušál rok 2013 -
2 x 7,81 eur, rok 2014 - 1 x 8,04 eur, rok 2015 - 1 x 8,39 eur.

Náhrada za stratu času v sume 55,92 eur podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - 4 x 13,98 eur za
účasť na pojednávaní konanom dňa 20.1.2015.

Cestovné náhrady v sume 26,- eur podľa § 15 a § 16 ods. 4 vyhlášky a zákona NR SR č. 283/2002 o

cestovných náhradách za cestu za účelom účasti na pojednávaniach dňa 20.1.2015 na trase Stropkov
- Vranov nad Topľou a späť, mot. vozidlom Toyota Rava, priem. spotreba 7,2 l/100km, pri cene PHM
1,284 eur/l - 98 km x ( 0,183 eur + ( 0,072 l/km x 1,284 eur/l)) = 26,- eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 439,39 eur. V súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky súd priznal
aj nárok na DPH vo výške 87,86 eur ( 20 % zo sumy 439,39 eur).

Spolu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal súd náhradu trov konania vo výške 527,15
eur a vzhľadom na pomer úspechu v konaní zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania v celkovej výške 436,89 eur (88 % zo sumy 527,15 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.