Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222006
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115222006.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. Q.,
nar. X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, dieťa rodičov matky: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica M. E. XXXX/XX, F., a otca: A. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. N. XXX/XX, D., o úpravu práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky

proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 19P/69/2015 - 28 zo dňa 22. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti
otca s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Matku s účinnosťou
od 27.8.2015 zaviazal prispievať na výživu maloletého B. sumou 80 eur mesačne a to vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám otca. Dlžné výživné za obdobie od 27.8.2015 do 22.6.2016 vo výške 810,32
eur súd povolil matke splácať v mesačných splátkach vo výške 25 eur spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 62 ods. 2, 3 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, odôvodnil
vecne tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletého

B. spolu nežijú od augusta 2015, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, odvtedy otec nemá o nej
žiadne informácie. Vzhľadom na skutočnosť, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti je maloletý
v starostlivosti otca a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd mu zveril maloletého B.
do osobnej starostlivosti. Pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec je nezamestnaný,
zarába si brigádnicky, týždenne má príjem približne 100 eur, iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka
podľa vyjadrenia otca nikdy nepracovala, súd zohľadnil pri určení výšky výživného skutočnosť, že v

konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bránili matke zamestnať sa, preto súd pri určení
výživného vychádzal zo skutočnosti, že príjem matky by mohol byť minimálne vo výške minimálnej mzdy,
ktorá v roku 2015 bola vo výške 380 eur a od 1.1.2016 je vo výške 405 eur, ktorú by matka dosahovala
v prípade, ak by sa zamestnala, v čom jej nič nebráni. Výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá
citovaným zákonným ustanoveniam.

2. Nakoľko výživné bolo v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine určené spätne odo dňa
začatia konania (návrhu podaného otcom dňa 27.8.2015), matke vniklo dlžné výživné voči maloletému
vo výške 810,32 eur ( pomerná časť za mesiac august 2015, t.j. 80 eur deleno 31 dní v mesiaci krát
4 dni = 10,32 eur + september 2015 až jún 2016 80,-eur krát 10 mesiacov = 800 eur). Vzhľadom na
výšku dlžného výživného, výšku určeného bežného výživného, súd matke v súlade s ustanovením § 160
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povolil dlžné výživné splácať v splátkach tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol v súlade sustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, keď predmetné konanie je konaním,
ktoré možno začať i bez návrhu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletého. Uviedla, že je ochotná na
mal. prispievať po 30 eur mesačne, nakoľko nemá z čoho platiť po 80 eur mesačne. Je tehotná a od otca
maloletého musela odísť, pretože ju stále bil. B. tam nechcela nechať, ale musela odtiaľ odísť. Chce sa
s maloletým aj stýkať aspoň každý druhý týždeň.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že chce, aby maloletý bol zverený do jeho
starostlivosti, nakoľko ho má veľmi rád a matka o neho nemá žiadny záujem. Taktiež žiadal, aby mu
matka platila na syna výživné tak ako rozhodol súd.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril tak, že vzhľadom k tomu, že zníženie výživného nie je v
záujme maloletého dieťaťa, považuje rozhodnutie za vecne správne.

6. Matka k vyjadreniam otca a kolízneho opatrovníka uviedla, že žiada o zverenie syna do svojej
starostlivosti, nakoľko má tiež na neho nárok a chce sa o neho starať. Otec maloletého jej nedovolí, aby
maloletý navštevovala a bojí sa ho, pretože keď spolu bývali, týral ju a bil. Ak by súd zveril maloletého
otcovi, nie je schopná platiť výživné vo výške 80 eur mesačne, nakoľko nemá žiadny príjem, iba

materskú. XX.XX.XXXX sa jej narodila dcéra. Otec maloletého sa nevie sám o sebe postarať, navštevuje
psychiatra a to čo berie na maloletého prehráva v automatoch.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového
poriadkuzák.č.161/2015Z.z.(ďalejlenC.m.p.)účinnéhood01.07.2016. Podľa§395,ods.1a2C.m.p.,
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkmi, v
ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie matky je

dôvodné.

9. Predmetom konania na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19P/69/2015 bol návrh otca na
zverenie maloletého B. do jeho starostlivosti a určenie výživného na mal. B. v sume 200-250 eur
mesačne. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletého

zastupovať a spravovať jeho majetok. Matku s účinnosťou od 27.8.2015 zaviazal prispievať na výživu
maloletého B. sumou 80,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Z
odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti je maloletý
v starostlivosti otca a v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril maloletého
B. do jeho osobnej starostlivosti. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil to, že v konaní neboli zistené

žiadne skutočnosti, ktoré by bránili matke zamestnať sa a preto súd pri určení výživného vychádzal zo
skutočnosti, že príjem matky by mohol byť minimálne vo výške minimálnej mzdy, ktorá v roku 2015 bola
vo výške 380 eur a od 1.1.2016 je vo výške 405 eur, ktorú by matka dosahovala v prípade ak by sa
zamestnala, v čom jej nič nebráni.

10.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie matky maloletého dôvodné, keď súd prvej inštancie
nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie záverov potrebných pre rozhodnutie o návrhu
otca spôsobom akým učinil.

14. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že o maloletého sa stará otec. Tento si zarába na fuškách,
keď týždenne zarobí cca 100 eur. S maloletým žije u svojich rodičov v ich dome, a na domácnosť im

neprispieva. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a s maloletým sú
spojenéibabežnévýdavky,keďodseptembra(2015)nastúpilmaloletýdoZŠ.Matkamaloletéhodoložila
rodný list svojej dcéry, ktorá sa jej narodila XX.X.XXXX.

15. Súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie, aby mohol zodpovedne rozhodnúť o návrhu

otca na zverenie a určenie vyživovacej povinnosti k mal. Alessandrovi. Z obsahu spisového materiálu
vyplýva, že vo veci bol vypočutý otec maloletého k svojim majetkovým a sociálnym pomerom, ako
aj pomerom maloletého, avšak už nie matka. Súd pri rozhodovaní vychádzal iba z vyjadrení otca,
ktoré navyše neboli ničím podložené a k pomerom matky sa ani vyjadriť nevedel. Vo veci nevykonal
dokazovanieanidotazmičimatka,nepoberáčiužsociálnedávky,resp.dávkyvhmotnejnúdziaobdobne

tak neučinil ani v prípade otca, i keď tento tvrdil, že pracuje na fuškách a zarába týždenne cca 100 eur. K
tomu, aby mohol súd vo veci rozhodnúť spravodlivo, s prihliadnutím ku skutočnému záujmu maloletého,
je však potrebné doplniť dokazovanie a to najmä výsluchom matky a tomu zodpovedajúcemu šetreniu
(to tak na strane matky ako aj otca) a posúdením možností a schopností oboch rodičov maloletého.

16. Možno preto dospieť k záveru, že súd prvej inštancie zistené skutočnosti vo veci nesprávne právne
posúdil (aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil), nepostupoval v súlade s
citovanými ustanoveniami zákona o rodine a všeobecnými zásadami, ktoré je potrebné aplikovať
pri rozhodovaní o zverení a určení výživného na maloleté dieťa v zákone o rodine upravených v
ustanoveniach § 36, § 62, § 62 a nasledujúcich a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, tým, že nedostatočne zistil skutočný stav, keď nevykonal dostatočné dokazovanie smerujúce
k posúdeniu zverenia a možností a schopností rodičov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté dieťa.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 35 CMP a na to, že súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie výsluchom účastníkov, pričom bude
zisťovať majetkové a sociálne pomery oboch rodičov (matke od septembra 2016 pribudla vyživovacia

povinnosť). Vzhľadom k tomu, že i matka prejavila záujem starať sa o mal. B. súd bude zisťovať, či
má predpoklady a vhodné podmienky pre výchovu mal. B., prečo nechala maloletého v starostlivosti
otca a bude potrebné posúdiť u koho sú vhodnejšie podmienky pre výchovu mal. B. a ktorý z rodičov je
vhodnejším pre jeho ďalší vývoj, najmä s ohľadom na maloletého. Matka uviedla, že otec maloletého
navštevujepsychiatraajehráčomautomatov,tujetiežpotrebnévykonaťdokazovanie,najmävýsluchom

rodičov a následne v závislosti od zistených skutočností i ďalšie dokazovanie a uvedené i zohľadniť pri
rozhodovaníozverenímaloletého.Budedotazovaťobochrodičovmaloletéhočipracovaliakde,akýmali
príjem, resp. z čoho žili a uhrádzali svoje náklady, či neboli v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak
áno od kedy, či poberali dávky v hmotnej núdzi, resp. sociálne dávky, s kým žijú v domácnosti, koľko majú
vyživovacích povinností a i k ďalším majetkovým a sociálnym pomerom. Tiež je potrebné zistiť či a aké

majúrodičiavzdelanie, aknepracovali,zakéhodôvodu,prípadneprečonebolievidovanínaúradepráce
ako nezamestnaní. Otec maloletého uviedol, že maloletý má iba bežné výdavky. Je všeobecne známe,
že s nástupom detí do školy je potrebné vynaložiť zvýšené výdavky súvisiace s návštevou školy, či už na
školské pomôcky (učebnice, zošity, pomôcky, telesnú výchovu), na rôzne aktivity organizované školou(výlety, športové podujatia), ale tiež i telesnou vyspelosťou sa zvýšili výdavky na maloleté dieťa. Preto
bude potrebné zisťovať aj výdavky maloletého súvisiace so školou. Tým, že matka opustila spoločnú
domácnosť a doteraz sa o maloletého staral otec, matka má povinnosť navrhnúť dôkazy svedčiace o

jej tvrdeniach (§32 ods. 2 CMP), ale súd je v tomto prípade povinný vykonať aj dôkazy, ktoré matka
nenavrhne vykonať a sú potrebné pre zistenie skutočného stavu veci a rozhodnutie súdu, pretože ide o
vec, ktorú možno začať aj bez návrhu. Súd pri rozhodovaní zohľadní nielen skutočné zárobkové pomery
rodičov maloletého, ale aj ich objektívne možnosti a schopnosti zarobiť si a postarať sa so všetkou
zodpovednosťou o svoje maloleté dieťa. V prípade potreby upraví i styk rodiča s maloletým.

19. Po doplnenom dokazovaní, opätovne súd rozhodne o návrhu otca maloletého na úpravu práv a
povinností k maloletému, svoje rozhodnutie aj náležite, v súlade s § 220 ods. 2 CSP (za použitia ust. §
34 CMP) odôvodní s prihliadnutím na všetky zásady uvádzané v zákona o rodine.

20. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul
(ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.