Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/295/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213437
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715213437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobkyne: Prvá
stavebná sporitelňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Ul. Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 proti žalovanej: O.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Ul. Q. X v konaní o zapl. 19.428,04 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/395/2015-74 zo dňa 03. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 19.428,04

€ a uhradiť trovy konania v sume 1.165,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd vykonal dokazovanie písomným stanoviskom navrhovateľa, vypočutím odporkyne, zmluvou o
medziúvere a stavebnom sporiteľskom úvere, zmluvnými podmienkami, všeobecnými podmienkami
pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisom z účtu konta medziúveru, rozsudkom Okresného
súdu v Martine sp.zn. 9C 235/2014, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil: Na základe zmluvy
o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.12.2010 č. 25422124002 bol poskytnutý

medziúver vo výške 19.200 €. Tento sa zaviazali splácať dlžníci, t.j. žalovaná a jej bývalý manžel a to aj
vrátane úroku z medziúveru v mesačných splátkach po 107,04 € a zároveň vkladať na konto sporenia
pravidelné mesačné vklady vo výške 30,72 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
sa žalovaná a jej bývalý manžel zaviazali splatiť stavebný úver vrátane 4,75 % úroku v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 137,76 €. Tento svoj záväzok porušili. Ku dňu podania návrhu je dlh na
úvere vo výške 19.428,04 €. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, mal preukázané, že návrh
žalobcu je dôvodný. Tento v súlade s článkom XIX , odsekom 2 Všeobecných podmienok stavebného

sporenia pre fyzické osoby správne žiadal zaplatiť dlh z úveru od žalobkyne, nakoľko táto porušila
dohodnuté zmluvné podmienky. Stotožnil sa so stanoviskom žalobcu, ktorý uviedol, že vyporiadanie
BSM medzi účastníkmi , t.j. medzi žalovanou a jej bývalým manželom, na základe ktorého dlh prevzal
bývalý manžel je len vzťah medzi nimi a takýto vzťah nemôže zasahovať do práv a povinností tretích
osôb, teda žalobcu. Je len vecou žalobcu, od koho bude vyžadovať splnenie dlhu a to v zmysle ust. § 511
ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo sa jedná o solidárny deliteľný záväzok. Samotná výška žalovanej
sumy nebola spochybnená. Súd nevyhovel žiadosti žalovanej, aby jej povolil splácať dlžnú sumu v 10 €

mesačných splátkach a to vzhľadom na výšku žalovanej sumy. Bolo by nelogické, aby takejto žiadosti
vyhovel.Akbyakceptovalnávrhžalovanej,takbyanizacelýsvojživotneuspokojilapohľadávkužalobcu.3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná. V podanom odvolaní uviedla, že okresný
svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil a pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia nesprávneho
právneho predpisu. V odôvodnená samotného rozsudku absentuje základná skutočnosť, či posudzoval

okresný súd Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere z hľadiska jej súladnosti so
zákonom na ochranu spotrebiteľa, t.j. zákonom č. 129/2010 Z.z. Predmetná zmluva názoru žalovanej
nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. Zo strany žalobcu nebol úplne označený okruh
účastníkov konania a uplatnená výška voči žalovanej bola určená v rozpore so zákonom. Okresný súd
vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná bola solidárnou dlžníčkou v predmetnej zmluvy o úvere. Toto

tvrdenie sa však nedá vyvodiť z predmetnej zmluvy o úvere a táto solidárnosť nie je založená priamo
zmluvou o úvere. Z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k názoru,
že žalovaná je solidárnym dlžníkom. V danom prípade má žalovaná za to, že ide o delený záväzok,
pričom podiely sú rovnaké, preto žalobcovi by mala zaplatil len to čo pripadá na jej podiel.
Predmetný rozsudok považuje žalovaná za nesprávny aj z dôvodu, že súd neakceptoval jej žiadosť na
splateniedlhuvsplátkach.Žalobcajepodnikateľom,ktoréhopredmetomčinnostijeposkytovanieúverov.

Už z tohto dôvodu by preto povolenie splátok nijako neohrozilo jeho záujmy. Čo je však dôležité a čo súd
vôbec nezohľadnil je to, že k ukončeniu zmluvy došlo z dôvodu, že na bývalého manžela žalovanej bol
vyhlásenýkonkurzaževrámcivyporiadaniaBSMsabývalýmanželžalovanejzaviazalsplatiťpredmetný
záväzok práve z dôvodu, že prebral všetky aktíva patriace do BSM. Preto je v rozpore s princípom
spravodlivosti, aby žalovaná, ktorá z BSM nič nezískala mala splatiť záväzok naraz. Uvedenú sumu

navyše nie je schopná splatiť naraz a preto ju predmetné rozhodnutie súdu vystavuje bezprostrednej
hrozbe exekúcie.
Okresný súd Martin svoj rozsudok riadne a logicky nezdôvodnil, ako i neuviedol základné a podstatné
skutočnosti, či posudzoval zmluvu aj z hľadiska jej súladnosti so zákonom na ochranu spotrebiteľa a
prehliadol základné nedostatky zmluvy z hľadiska jej súladnosti so všeobecne záväznými právnymi

predpismi zameranými na ochranu spotrebiteľa.
V zmysle článku 46 ods. 1/ Ústavy SR je súd zákonom ustanoveným postupom povinný poskytnúť
ochranu právam, ktoré sú predmetom súdneho konania. Je právom účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutie, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva
odpovedenavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany.Princíp

spravodlivosti preto zaväzuje súdy, aby svoje rozhodnutie riadne zdôvodnili a poskytli dostatočné a
relevantné dôvody.
Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby predmetný rozsudok odvolací súd zrušil a vrátil vec
Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý odvolanie žalovanej považuje za
bezdôvodné a napádaný rozsudok za správny. Úverová zmluva, z ktorej právny vzťah medzi žalobcom
a žalovanou vznikol, obsahuje všetky podstatné náležitosti predpísané právnym predpisom účinným pri
uzatvorení úverovej zmluvy. Neobstojí ani argument žalovanej o absencii pasívnej solidarity dlžníkov.
Pasívna solidarita je založená jednak zmluvou, a jednak vyplýva aj z právneho predpisu, nakoľko

obaja dlžníci boli v čase uzatvorenia zmluvy manželmi a teda nadobúdali majetok do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a teda zodpovedajú za dlh spoločne a nerozdielne. Z uvedených dôvodov
považuje žalobca svoj uplatnený nárok voči žalovanej za plne legitímny a rozhodnutie okresného súdu
za správne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.

161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň
v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojenís ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k

vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by
sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

12. Pri námietke žalovanej vo vzťahu k vyporiadaniu BSM, na základe ktorého sa jediným povinným
dlžníkom žalobcu stal bývalý manžel žalovanej, súd prihliadol na okolnosti tohto konkrétneho prípadu a
na práva tretích osôb. Žalovaná a jej bývalý manžel totiž za trvania manželstva ako dlžníci uzavreli so

žalobcom Zmluvu o medziúveru a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 12. 2010. Manželstvo
žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 22P/81/2013-95 z 23. 05. 2013. K
vyporiadaniu BSM došlo rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 9C/235/2014-64 z 5. 2. 2015 na návrh
správcu úpadcu - bývalého manžela žalovanej, podľa ktorého bol okrem iného za jediného povinného
dlžníka určený úpadca - bývalý manžel žalovanej a ktorý zároveň titulom vyporiadania BSM prebral

záväzok voči žalobcovi.

13. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria
totiž podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka do BSM. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci

komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové
práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov, s primeraným použitím ustanovení§ 149a
§ 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli
za trvania BSM v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku
existujú. Je potrebné však zdôrazniť, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov

medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o
vyporiadaní BSM, či účastníkmi súdneho konania, predmetom ktorého je vyporiadanie ich BSM (R
42/1972). Všetky práva tretích osôb, pochádzajúce zo záväzkového vzťahu, uzatvoreného s manželmi
za trvania BSM zostávajú teda nedotknuté. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má totiž vo vzťahu k tretím
osobám charakter akéhosi postúpenia záväzku (prevzatia záväzku) jedným z manželov, ktoré však vo

vzťahu k týmto tretím osobám nemá žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ teda aj preukázateľne tak, ako
tomu bolo v preskúmavanej veci, v rámci súdneho rozhodnutia došlo v súlade s ust. § 149a § 150
Občianskeho zákonníka aj k vyporiadaniu dlhu, ktorý žalovanej vznikol v súvislosti s bezpodielovým
spoluvlastníctvom, a to tak, že v čase vyporiadania existujúci spoločný záväzokok žalovanej a jejbývalého manžela (vzniknutý nesporne za trvania ich manželstva), prevzal výlučne bývalý manžel
žalovanej, nemá takéto vyporiadanie vo vzťahu k žalobcovi žiadnu právnu relevanciu a právo žalobcu
ako veriteľa domáhať sa zaplatenia takéhoto dlhu je vo vzťahu k žalovanej, v celom rozsahu zachované.

14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)