Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213188
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti žalovanému: L. C. - Y. L. L. C.P., Ž. W. XX, F., o
žalobe na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške
125 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 385 €. Podľa názoru žalobcu mu bola

spôsobená škoda, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
v zmysle zák. č. 514 / 2003 Z. z. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že na tunajšom súde sa viedlo
exekučné konania pod sp. zn. X. XXXXX/XXXX a to proti povinnému Y. Š. v ktorom žalobca vystupoval
ako oprávnený. Návrh na vykonanie exekúcie podal žalobca s tým, že jeho pohľadávka vznikla na
základe zmluvy o úvere uzavretou medzi účastníkmi exekučného konania s tým, že súdny exekútor
následnepožiadalOkresnýsúdŽiarnadHronomovydaniepoverenienavykonanieexekúcienazáklade
exekučného titulu, pričom povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na

vydanie poverenia do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Exekučné konanie sa viedlo na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom
a je potrebné odlíšiť ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie, resp. zmieru schváleného takouto
komisiou nakoľko pri rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej zmierov ide o rozhodnutia vydané
v pracovných sporoch vydaných podľa zákonníka práca ako aj vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučný
súd mal tak podľa názoru žalobcu rozhodnúť o žiadosti na udelenie poverenia v lehote 15 dní od

jej doručenia, pričom ten napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne
ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 03.1.2011 v dôsledku čoho nedodržal zákonnú lehotu na udelenie poverenie
a to 15 dní, ktorá je upravená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd tak pochybil a rozhodol
o žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej dobe, pričom bol v omeškaní
viac ako 7 mesiacov, svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k vydaniu rozhodnutia

o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca ďalej uviedol, že takouto
nečinnosťou okresného súdu mu vznikla škoda vo výške 125 € a nemajetková ujma vo výške
385 €, pričom suma 125 € predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho
činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulomedzi doručením návrhu na vydanie poverenia na exekúciu a vydaním poverenia. Takáto škoda
pozostávazplatbynasprávupohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancovpomocou
informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumou 40 €

ako aj sumou 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Nemajetková ujma
predstavuje sumu 385 € nakoľko podľa názoru žalobcu samotné konštatovanie, porušenie práva na
rozhodnutie o návrhu na vydanie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca
výpočet nemajetkovej ujmy realizoval alikvotným pomerom 55 € za každý mesiac omeškania činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok, pričom
v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 226 dní.

2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiada ju
zamietnuťnakoľkoniejedôvodná.Ďalejpoukázalnaskutočnosť,žežalobajezmätočnápretožežalobca
prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal znášať sám.
Prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody nie je podľa jeho názoru oprávnený
posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Zároveň žalovaný uviedol, že

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012, pričom
dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba a preto je tak zrejmé, že žalobca ju
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na
súde. Nemožno tiež považovať nárok žalobcu za predbežne prerokovaný nakoľko žalobca neposkytol
potrebnú súčinnosť.

Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov
verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je potrebné splniť určité zákonné predpoklady, ktoré
pozostávajú z nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou

škodou, pričom tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Podľa názoru žalovaného samotná prax
ukázala, že lehota na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi je výraznou prekážkou, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora X. Z.-XX/XX E., ktorý nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Samotný žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2

Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi od doručenia žiadosti neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že lehota 15 dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy
je podkladom na vykonanie exekúcie vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na
skutočnosť, že podkladom na vydanie poverenia bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul tak

pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 sa zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia nevzťahovala
na exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa
názoru žalovaného sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom
rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Pokiaľ ide o náhradu

škody ako aj nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná
a žalobca len uviedol všeobecné tvrdenia o jej vzniku. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku by mal
súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože samotný žalobca porušoval práva spotrebiteľov
pri uplatňovaní svojich nárokov zo svojej podnikateľskej činnosti a súdy preto museli pozorne skúmať
jeho podania. Na záver žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016 s tým, že právny zástupca žalobcu
ako aj žalovaný mali predvolanie riadnym spôsobom doručené, pričom ani jeden z nich nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Zároveň právny zástupca žalobcu súhlasil s tým, aby súd

rozhodol v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

4.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,atopodanoužalobou,uznesenímKS
BB zo dňa 11.10.2012, č. k. XXNcC XXX/XXXX; vyjadrením žalovaného; pokynom predsedu súdu Spr.E., potvrdením o pridelení veci zákonnému sudcovi Y.. H. V., spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. XEr XXX/XXXX /. XXXXX/XXXX/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný
skutkový stav veci:

5.Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEr XXX/XXXX má súd za preukázané, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na tunajší súd dňa 14.10.2010 a
k nej pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 4.8.2010. Podkladom na vykonanie exekúcie
bol priložený exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený

zriaďovateľom L. C. E.. L.., V. C. X, F., L.. A.. L. XXXXX/XXXX zo dňa 20.05.2010. Okresný súd Žiar
nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie a
to dňa 3.1.2011 s tým, že exekučné konanie nebolo doposiaľ ukončené. Zároveň na základe pokynu
predsedu súdu L.. E. bola vec po zákonnom sudcovi R.. U. Š. pridelená dňa 16.08.2016 zákonnému
sudcovi Y.. H. V..

6.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

7.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

8.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

9.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a § 11.

10.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

11. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12.Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie

porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.13.Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa
ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

14.Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

15.Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.

16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
17. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhrady majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade s

ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho
nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie

alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. XCdo XX/XXXX/.

18.Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.10.2010 a exekučný súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 3.1.2011 teda po 81 dňoch od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd
tak nebol nečinný viac ako 226 dní ako to tvrdí žalobca, ale poverenie bolo vydané po 81 dňoch
od doručenia žiadosti o vydanie poverenia. Podľa názoru súdu nebolo porušené žiadne zákonné
ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie

poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do
31.5.2011 lehota 15 dní na vydanie poverenia sa nevzťahovala na exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d) Exekučného poriadku. Takáto lehota sa tak nevzťahovala na rozhodcovské rozsudky, pričom
podkladom v tomto exekučnom konaní bol takýto exekučný titul. Takáto právna úprava Exekučného
poriadku umožňovala súdom, aby mali dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /

rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc/, pretože bolo potrebné ich preskúmať či neobsahujú
plnenia priznané na podklade neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach. Keďže nebola daná
zákonná lehota pre rozhodnutie v prípade rozhodcovských rozsudkov o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a to prieťahom v súdnom konaní, ktoré mali byť spôsobené jeho nečinnosťou. Súd

ďalej zistil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 3.1.2011 , teda 81 dní
po podaní takejto žiadosti, pričom však išlo podľa názoru súdu o primeranú lehotu pri rozhodovaní o
vydanie poverenia, ktorou nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní. V konaní tiež nebolo zistené, že by
predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v tejto veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaníz ktorých odvodzoval žalobca svoj nárok a to napriek tvrdeniu žalobcu že opätovne dával sťažnosti
na prieťahy nakoľko takáto skutočnosť nebola preukázaná v súdnom konaní. Súd pri výklade pojmu
zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj

Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože
medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného
súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a
aplikovať materiálne. Súd preto žalobu žalobcu zamietol, pretože súd dospel k názoru, že jeho nárok na
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva
žalobcu, a preto nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky škody a nemajetkovej
ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by

činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu s tým, že tiež nebola splnená
zákonná podmienka pre priznanie náhrady škody a to príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
konaním exekučného súdu.

19. Pokiaľ ide o trovy konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku pretože

žalovaný bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal právo na náhradu trov vo výške 100%
voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť,

ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk
s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.