Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 10, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/235/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208828
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214208828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava (zn. 3.141.247), proti žalovanej: M. G.E., G.. X. Q. XXXX, bytom
K. XXX, o 575,18 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 575,18 € z titulu splatenia pôžičky s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 12.
marca 2014 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 29. apríla 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrela 8.

októbra 2009 so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXX, ktorou jej poskytla peňažné prostriedky. Všeobecná
úverová banka, a.s., na žalobcu zmluvou z 11. marca 2014 postúpila pohľadávku, ktorej výška k danému
dňu predstavovala 623,14 € z ktorých si žalobca uplatňuje časť 575,18 €.

2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk 21. februára 2015, sa k nej nevyjadrila. Na
pojednávaní predniesla, že je pripravená zaplatiť to, na čo je podľa zákona povinná.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila iba žalovaná. Žalobca svoju
neúčasť ospravedlnil, no o odročenie nežiadal, preto súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti (§
101 ods. 2 O. s. p.). Na ňom vykonal dokazovanie listinami, a to žiadosťou o vydanie Nákupnej karty
NAY č. XXXXXXXX (č.l. 4), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 5), výpisom z kartového účtu
(č.l. 6 a 7) a zmluvou o postúpení pohľadávok zo 4. decembra 2013 (č.l. 8 až 14) a v spojení s uznanými,
resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Všeobecná úverová banka, a.s., (zastúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.) 12.
októbra 2009 a žalovaná 8. októbra 2009 podpísali listinu (na č. l. 4) označenú ako „Žiadosť o vydanie
NákupnejkartyNAY“(č.zmluvyXXXXXXXX).Včasti„III.ŠtandardnámesačnásplátkaaÚverovýrámec“
tejtolistinyjezačiarknutýschválenýúverovýrámec600€asplátka20€.Tesnenadpodpisomzmluvných
strán je umiestnených niekoľko predtlačených vyhlásení, medzi iným toto:

„7. Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy som sa oboznámil s (a) OP (t. j. Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.)..., ktoré sú súčasťou tejtoŽiadosti/Zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou
sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami...
Prijatím a schválením Žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty VÚB, a.s... OP, Cenník... sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.“

b) K žiadosti boli pripojené „Všeobecné obchodné podmienky“ (č. l. 5) účinné od 1. augusta 2009 vydané
spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ktoré neobsahovali žiadne ustanovenie o predpokladoch
postúpenia pohľadávok banky zo zmluvy. Naopak, nebol zistený obsah „Obchodných podmienok pre

vydanie a používanie kreditných platobných kariet“.

c) Na základe zmluvy bola žalovanej vydaná karta, ktorou vykonala platby a výbery od 9. decembra
2009 do 6. septembra 2010 (č. l. 6 a 7). Okrem toho žalovaná splatila Všeobecnej úverovej banke, a.s.,
splátky v celkovej sume 309,04 €, pričom poslednú úhradu v sume 64,52 € vykonala 20. októbra 2011.
Potom už žiadne ďalšie splátky nezaplatila.

d) Nebolo zistené, že by bola žalovaná zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s., vyzvaná na úhradu
dlžných súm.

e) Dňa 11. marca 2014 uzavreli Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník

zmluvu o postúpení pohľadávok, podľa ktorej postupca postúpil pohľadávky špecifikované v prílohe
zmluvy. Táto zmluva obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:
„1. POJMY
Deň účinnosti: znamená deň, kedy bola uhradená celá Kúpna cena, pričom každá platba Kúpnej ceny
sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na Účet...

3. POSTÚPENIE A ODPLATA ZA POSTÚPENIE...
3.3OdoDňaúčinnostipodľapodmienokustanovenýchvtejtoZmluvePostupcapostupujenaPostupníka
Pohľadávky uvedené v Zozname Pohľadávok a Postupník sa stáva novým veriteľom Pohľadávok...
3.5 Pre vylúčenie pochybností veriteľom Pohľadávok uvedených v Zozname Pohľadávok zostáva až do
Dňa účinnosti Postupca.

3.6PostupníksazanadobudnutiePohľadávokvzmysletejtoZmluvyzaväzujeuhradiťPostupcoviKúpnu
cenu vo výške (suma je znečitateľnená, pozn.) na Účet Postupcu.“
Nebolo zistené, či a kedy žalobca zaplatil Všeobecnej úverovej banke, a.s., odplatu dohodnutú v ods. 3.6
zmluvyopostúpení.Rovnakonebolozistené,žebyVšeobecnáúverovábanka,a.s.,oznámilažalovanej,
že postúpila pohľadávku na žalobcu.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).
a) Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) a b) sú v podstate len reprodukciou listín. Žalobca napriek svojmu
dôkaznému bremenu nepredložil súdu obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných

platobných kariet, na ktoré zmluva o úvere odkazovala. Ak však žalobca chcel z týchto podmienok
odvodzovať pre seba určité práva (napr. právo na určitý spôsob započítania plnení, určité poplatky
alebo sankcie), bolo jeho povinnosťou navrhnúť ich súdu ako dôkaz. Tým, že tak neurobil, musel súd
vychádzať z toho, že nebolo dokázané, aký ich obsah sa stal súčasťou zmluvy z 8/12. októbra 2009.
Obchodné podmienky, ktoré žalobca predložil, neboli vydané Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ale

inou spoločnosťou a už z ich názvu („všeobecné obchodné podmienky“) je zrejmé, že nejde o obchodné
podmienky, na ktoré odkazuje zmluva.
b) Prehľad pohybov na kartovom účte vyplýva z výpisu z neho. Žalobca, hoci bol na to podľa § 120 ods. 1
O. s. p. povinný, nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, či, kedy, akou formou (písomne)
a akým obsahom bola žalovaná vyzvaná na splatenie svojich záväzkov. Dokonca ani výpis z kartového

účtu, ktorý predložil žalobca, neobsahuje ani raz zaúčtované položky typu „upomienka“, „výzva“ a pod.
V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu
žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie
uvedenýchlistín(výziev,upomienokapod.)totižniejevadou,ktorábybránilaprejednaniužaloby,alemá
zanásledoknedokázaniehmotnoprávnychskutočností,oktoréžalobcaopierasvojeuplatňovanénároky

(porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý,
že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky
(o to viac, ak jej pôvodným veriteľom bola banka). Zároveň sa mohol dostaviť na pojednávanie, kde byho samosudca bol mohol oboznámiť s tým, čo považuje za sporné (§ 118 ods. 2 O. s. p.); ak tak žalobca
neurobil, musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce.
c) Skutkové zistenie v bode 4 písm. e) je jednak reprodukciou listinného dôkazu - zmluvy o postúpení

pohľadávky, jednak dôsledkom skutočnosti, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy a ako
bola odplata za postúpenie uhradená, prípadne či a kedy postupca (Všeobecná úverová banka, a.s.)
postúpenie oznámila.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela so Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa (§ 121 O. s. p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa
v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň
voči dlžníkovi) platné a účinné.

7.Ustanovenie§524ods.1Občianskehozákonníkaumožňujepostúpiťpohľadávkupísomnouzmluvou.
Táto zmluva musí byť platná a zároveň účinná (teda musia nastať v nej zamýšľané účinky), aby sa
postupník stal majiteľom (veriteľom) pohľadávky postupcu. V prerokúvanej veci bolo zistené, že žalobca
aVšeobecnáúverovábanka,a.s.,uzavrelizmluvu,ktorájesícepísomná,vktorejods.3.3a3.5všakbolo

výslovne dohodnuté, že postúpenie (prechod pohľadávky z VÚB, a.s., na žalobcu) nastáva až dňom,
kedy bude na účet VÚB, a.s., pripísaná suma úhrady za postúpené pohľadávky. Až do tohto dňa zostáva
veriteľom a majiteľom pohľadávok postupca, teda VÚB, a.s.
Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca nedokázal, že by k takejto úhrade došlo a teda že by došlo
k naplneniu predpokladu, za ktorého malo postúpenie nadobudnúť účinnosť. Žalobca sa tak (podľa

skutkového stavu, aký bol zistený v tomto konaní) nestal veriteľom pohľadávok VÚB, a.s., ktoré naňho
mali byť postúpené zmluvou z 11. marca 2014.

8.Tentonedostatokbyvšakmoholbyťzhojenýzapodmienokupravenýchv§526Obč.zák.Ustanovenie
§ 526 Obč. zák. takpovediac „zmierňuje“ predpoklady účinnosti postúpenia voči dlžníkovi tým, že dáva

na výber, či ho o postúpení informuje postupca alebo postupník. Ak o postúpení informuje postupca, je
tým postúpenie účinné voči dlžníkovi bez ďalšieho (s výnimkou prípadov § 525 Obč. zák., pozri ďalej), aj
keď zmluva o postúpení neexistuje alebo nie je účinná. Ak však postúpenie oznamuje postupník, z § 526
ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že preukázanie (a to viac existencia, platnosť a účinnosť) zmluvy o postúpení je
predpokladomtoho,abyboloprávnenýpohľadávkuoddlžníkavymáhať.Uvedenápožiadavkajelogická,

pretože ak postupca neoznámi dlžníkovi, že pohľadávku postúpil, môže dlžník vychádzať z toho, že
postupca je naďalej jeho veriteľom a že len plnenie jemu má účinky riadneho splnenia (§ 559 Obč. zák.).
Ak by plnil osobe, ktorá o sebe vyhlasuje, že je postupník, bez toho, aby bolo skutočne dokázané, že
postavenie postupníka platne a účinne nadobudol (alebo bez toho, aby to dlžníkovi oznámil postupca),
vystavoval by sa dlžník riziku, že bude plniť niekomu, kto nie je veriteľ, a jeho plnenie by nebolo riadnym

plnením určeného dlhu v zmysle § 559 Obč. zák., ale plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 Obč.
zák. Podstatnejšie však je, že doterajší veriteľ (údajný postupca) by v takom prípade mohol od dlžníka
opätovne vymôcť plnenie, ktoré dlžník už odovzdal (domnelému) postupníkovi. Vzhľadom na to ani
prípadné mylné platenie dlžníka postupníkovi (napríklad preto, že dlžník si nie je vedomý zákonných
požiadaviek na účinky postúpenia) nemožno právne považovať za dôkaz účinnosti postúpenia, ani

nemôže takýto úkon nahradiť predpoklady ustanovené v § 526 Obč. zák.

9. Predpoklady § 526 Obč. zák. (oznámenie postupcu alebo platnú a účinnú zmluvu o postúpení)
môže postupník preukázať kedykoľvek a prípadný nedostatok tohto dôkazu môže nahradiť preukázaním
týchto skutočností aj počas prebiehajúceho konania voči dlžníkovi (porov. k tomu uzn. Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4 MObdo 3/2012). V prerokúvanej veci však zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
žalobcovi ako tvrdenému postupníkovi sa žiadnu z týchto skutočností dokázať nepodarilo a takýto dôkaz
neposkytolanipočaskonania.Nedokázaltak,žebybolažalovanáupovedomenáopostúpenípôvodným
veriteľom (postupcom - VÚB, a.s.), ani nedokázal, že by zmluva o postúpení, z ktorej odvodzoval svoju
aktívnu legitimáciu, nadobudla účinnosť v súlade s jej ods. 3.3. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že

žalobca nepreukázal svoje postavenie veriteľa uplatnenej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu.

Aktívna legitimácia žalobcu však nie je dokázaná aj z iného dôvodu.10. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom

treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž
neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27
a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom k 8. októbru 2009), ako aj obsiahle
bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo
zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto

požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-
postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom.
Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

11. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (v znení
účinnomk8.októbru2009,akoajk11.marcu2014)dovoľujebankepostúpiťjejpohľadávkyvočiklientovi
za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti
pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a
aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky

nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka
nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“
je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39
Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525
Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v

cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v
iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky)
sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto
postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených
v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Obč. zák. nemá voči dlžníkovi

žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa
preukázania zmluvy o postúpení. Tieto závery sú principiálne zhodné so závermi judikátu R 46/2009.
Treba len doplniť, že tento judikát nevyslovil opak, teda že by nenaplnenie podmienok § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. nespôsobovalo neplatnosť (to tvrdí napr. Feketeho, I.: Občiansky zákonník.
Veľký komentár. 2. diel. Bratislava : Eurokodex 2011, s. 1506, ktorým citovaná pasáž však v uvedenom

judikáte vôbec nie je obsiahnutá).

12. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr.

tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient

napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

13. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť
pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s., voči žalovanej postúpená naňho (11. marca 2014), boli

tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90dňového
omeškania, keďže žalovaná poslednú splátku zaplatila v októbri 2011, nebolo však dokázané, že by bola
aj písomne (porov. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.) vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy
z 8/12. októbra 2009. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na
žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona. V dôsledku toho nemožno považovať

za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je
oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom.14. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom
uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Preto musela
byť jeho žaloba zamietnutá (výrok I).

15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.
Žalovaná zasa žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit.
§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.