Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516010153
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7516010153.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obž. G. U., B..

X.X.XXXX P. X. X., trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.10.2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. U.- B.. X.X.XXXX P. X. X., O. X. G. U., D..
K. Č.. XX, obchodného zástupcu vo firme I., U..G..C. X. X.,

j e v i n n ý, ž e

v okrese Košice- okolie, v smere J.- P. dňa 27.5.2015 o 21.00 hod. viedol nákladné motorové vozidlo
zn. L. X., Q.: X. XXX J. po štátnej ceste I/50, kde pred mostom ponad železničnú trať nevenoval
náležitú pozornosť vedeniu vozidla, kde v uvedenom úseku z dôvodu opráv bola cestná premávka
riadená svetelnou signalizáciou, pričom oneskorene reagoval na stojace osobné motorové vozidlo zn.
Škoda Octavia combi, Q.: G. XXX X., ktorého vodičom bol T. H. a svoje motorové vozidlo pred týmto

neubrzdil a jeho pravou prednou časťou narazil do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla
zn. Š. C. combi, ktoré v uvedenom čase stálo na signalizáciu červeného svetla semaforu, v dôsledku
čoho toto vozidlo zišlo z vozovky a došlo k zraneniu jeho vodiča T. H., ktorý pri dopravnej nehode
utrpel podvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice s poúrazovým bolestivým príznakom krčnej chrbtice,
ktoré je charakterizované znalcom z odboru zdravotníctva ako ľahké zranenie vyžadujúce si liečenie a
trvanie práceneschopnosti v trvaní 2-4 týždňov a jeho spolujazdkyňa I. S. utrpela otras mozgu ľahkého
stupňa a podvrtnutie krčnej chrbtice vyžadujúce si liečenie a trvanie práceneschopnosti od 27.5.2015
do 12.6.2015, ktoré je tiež charakterizované znalcom z odboru zdravotníctva ako ľahké zranenie,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.
Za to sa odsudzuje

Podľa § 158 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3, ods. 8 a § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný
trest vo výmere 1.100,- € (jedentisíc jednosto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ukladá pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených:
- T. H., B.. XX.X.XXXX P. G.H., X. R. L., D.. Z. XXX, C.. G.

- I. S., B.. X.X.XXXX P. G.Ž., X. R. L., D.. L. Č.. XXX, C.. G.,
- B. J. U.Č., H..U.., T. B. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX
- s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Dňa7.4.2016podalprokurátorOkresnejprokuratúryKošice-okolie(ďalejlenako„prokurátor“)obžalobu
na obžalovaného G. U. (ďalej len ako „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Nazačiatkuhlavnéhopojednávaniasúdzisťovalzáujemstránuzavrieťdohoduovineatreste.Prokurátor

nemalzáujemuzavrieťdohoduovineatreste.Popredneseníobžalobyprokurátoromsúdprečítalnávrhy
poškodených na náhradu škody z č. l. 43, 70, 77 a 83.

V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil
túto možnosť a vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Súd pristúpil k položeniu otázok obžalovanému v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,d/, f/,g,/ a h/ Tr. por..
Obžalovaný na všetky uvedené otázky odpovedal „áno“. Procesné strany navrhli prijať vyhlásenie
o vine obžalovaného. V zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a
súčasne rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykoná dokazovanie len

k rozhodnutiu o treste obžalovaného. V zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať nasledujúce
dôkazy: výsluch poškodených T. H., I. S., T. I., N.. W. U., Č. Z. C. P. Z. Z. Č.. XX-XX, Z.Ý. L. T..
Z. U. Č.. XX/XXXX z čl. 95-107, záznam o dopravnej nehode z čl. 119-122, zápisnicu o obhliadke
miesta dopravnej nehody z č. l. 123-125, čítať plán a fotodokumentáciu z čl. 126-134 a záznam
o dychovej skúške na čl. 128-134, nakoľko týmito dôkazmi mal byť preukázaný samotný skutok a

vina obžalovaného, avšak súd o otázke viny obžalovaného nemal žiadne pochybnosti, pretože prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. .

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí
jednotlivo nasledovným spôsobom.

K osobným, rodinným a majetkovým pomerom súd vypočul obžalovaného. Z jeho výpovede vyplynulo,
že obžalovaný je asi 10-15 rokov rozvedený, dôvodom rozvodu bolo, že si nerozumel s manželkou
a aj kvôli práci, lebo veľa času trávil na cestách. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti syn J. vo
veku 21 rokov a Virgínia vo veku 17 rokov. Deti boli po rozvode zverené do starostlivosti matky, ale

reálne syn žije s matkou a dcéra s obžalovaným. Dcéra navštevuje hotelovú akadémiu v G. U., syn
chodil na obchodnú akadémiu a aktuálne je vysokoškolák v druhom ročníku v B.. Obžalovaný býva v
rodičovskom rodinnom dome spolu aj s matkou. Obžalovaný má úver, ktorým vyplatil z rodičovského
domu svojho brata. Obžalovaný sa stará o svoju matku, ktorá má 78 rokov a zdravotné problémy s kĺbmi.
Brat obžalovaného býva vo Zvolene, preto o matku sa stará výlučne obžalovaný. Obžalovaný pracuje

už asi 12 rokov vo firme Lios, s. r. o., ako obchodných zástupca a vodič. Jeho pracovnou náplňou je
zásobovanie klientov, teda obchodov na celom Slovensku a aj v zahraničí. Na cestách trávi každý deň,
denne najazdí 500-600 km. Množstvu času, ktorý trávi na cestách zodpovedá aj množstvo priestupkov,
pričom obžalovaný sa bránil, že všetky priestupky boli spáchané v súvislosti s pracovnou činnosťou,
nakoľko je neustále pod veľkým časovým tlakom, keďže potrebuje absolvovať veľké vzdialenosti, preto

sa ponáhľa, avšak aj keď ide o množstvo priestupkov, nie sú závažné, o čom svedčia výšky pokút, teda
10-20 eur. Výnimočne mu bola uložená aj prísnejšia pokuta, avšak podľa obžalovaného len samotná
výška pokuty nie je dostatočným kritérium závažnosti priestupku, keďže policajti v rôznych oblastiach
zvyknú rôzne prísno posudzovať rovnaké priestupky. Ako dôvod prečo obžalovaný podal odpor proti
vydanému trestnému rozkazu obžalovaný uviedol, že svoju vinu nespochybňuje, ale vodičský preukaz

potrebuje, aby si udržal zamestnanie, nakoľko pochádza z regiónu, kde je vysoká nezamestnanosť av prípade ak by mu bol uložený trest zákazu činnosti, tak by prišiel o súčasnú prácu a navyše by bez
vodičského preukazu si inú prácu nenašiel a to aj vzhľadom na svoj vek. Potrebuje prácu, pretože sa
musí starať o mamu a dve nezaopatrené deti, preto navrhol súdu, aby zvážil potrebu ukladania zákazu

činnosti,nakoľkoprijateľnejšíjeprenehopeňažnýtrestnamiestotrestuzákazučinnosti,hociajvovyššej
sume. K svojim zárobkovým a majetkovým pomerom obžalovaný uviedol, že hoci má minimálnu mzdu
a diéty, zhruba mesačne zarobí cca 600 eur, z čoho by bol schopný splácať po 100-150 eur mesačne,
popritom má ešte nejaké úspory a stavebné sporenie.

Podľa § 269 Tr. por. súd prečítal ako listinné dôkazy : odpis z registra priestupkov zo dňa 16.9.2016 z č.
l. 209-217, odpis registra trestov zo 16.9.2016 z č. l. 218, lustráciu z Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky zo dňa 16.9.2016 z č. l. 219 , lustráciu STA zo dňa 16.9.2016 z č. l. 220, charakteristika z
miesta trvalého bydliska obžalovaného z čl. 139, charakteristiku zamestnanca z č. l. 140.

Z lustrácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 16.9.2016 z č. l. 219 a z lustrácie súdov

zo dňa 16.9.2016 z č. l. 220 zase vyplýva, že voči obžalovanému sa ani v minulosti a ani v súčasnej
dobe nevedie žiadne iné trestné stíhanie, okrem predmetného stíhania.

Z registra trestov zo dňa 16.9.2016 na č. l. 218 vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z
registra priestupkov má súd za preukázané, že obžalovaný má veľké množstvo odsúdení za priestupky,

konkrétne za porušenie pravidiel cestnej premávky, z čoho pre súd vyplýva, že obžalovaný veľmi často
porušuje pravidlá cestnej premávky.

Z charakteristiky obžalovaného, ktorú podalo mesto G. U. na č. l. 139 vyplývajú len všeobecné údaje,
žiadne negatívne poznatky o správaní obžalovaného neboli oznámené.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd má za nepochybne preukázané, že obžalovaný doposiaľ
nebol trestne stíhaný a ani odsúdený, obžalovaný v minulosti spáchal množstvo priestupkov na úseku
cestnej dopravy, ale inak sa nedopúšťa žiadnej protispoločenskej činnosti, pozitívne je hodnotený svojim
zamestnávateľom, žiadne negatíva z miesta trvalého bydliska neboli zaznamenané, stará sa o svoju

matku a dve nezaopatrené deti, spláca úver, ktorý použil na vyriešenie svojej bytovej otázky, teda inak
vedie život normálneho, bežného človeka.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Obžalovaný spáchal skutok, ktorým porušil chránený záujem, ktorým je zdravie iného. Pričom išlo len o
jedno konanie, ktorým súčasne porušil zdravie u dvoch poškodených osôb. V posudzovanom prípade
ide nepochybne o nedbanlivostné zavinenie v zmysle § 16 písm. a) Tr. zák..

Priposudzovaníosobypáchateľa,jehopomerovamožnostíjehonápravyvzmysle§34ods.4Tr.zákona
súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný sa kriticky stavia k svojmu skutku, priznal
ho, úprimne ho oľutoval, namieta však, že uloženie trestu zákazu činnosti, by zákonite viedlo k strate
zárobkovejčinnostiatedaajpravidelnéhopríjmu,čobyvkonečnomdôsledkuneúmerneciteľnezasiahlo
do jeho pomerov a najmä by nad nevyhnutnú mieru boli postihnuté jeho blízke osoby, o ktoré sa stará a

ktoré sú na neho naviazané vyživovacou povinnosťou. Súd sa s uvedenou argumentáciou obžalovaného
stotožnil, pričom poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný nielen že je úverovo zaťažený, ale sa
nachádza vo veku, kedy sa uchádzači ťažko uplatňujú na trhu práce v novom zamestnaní, navyše súd
prihliada aj na pracovné možnosti v mieste trvalého bydliska obžalovaného a poznamenáva, že ide o
región s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou. Preto súd uznal, že trest zákazu činnosti, uložený hoc aj

na dolnej hranici trestnej sadzby, by mal na obžalovaného výrazný sociálny dopad, ktorý by najciteľnejšie
postihol jeho blízke osoby. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého trest
má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby, dospel k záveru, že v záujme plného uplatnenia zásady primeranosti a individualizácie trestu je
vhodnejšie trest zákazu činnosti neukladať. Na druhej strane súd nepovažoval za dostačujúce uloženie

podmienečného trestu a to s odôvodnením množstvo priestupkov, ktorých sa už obžalovaný dopustil na
úseku cestnej dopravy. Preto sa súd rozhodol ukladať trest, ktorý by obžalovaný pocítil, povedzme aj
vo forme určitého ekonomického obmedzenia svojich potrieb a preto sa rozhodol uložiť peňažný trest v
zmysle § 56 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaný sám deklaroval také svoje majetkové a zárobkové pomery, žesúd usúdil, že obžalovaný je schopný zaplatiť peňažný trest aj vo vyššej výmere, ktorá by zohľadňovala
množstvo priestupkov, ktoré už obžalovaný napáchal. Navyše k predmetnému skutku sa obžalovaný
priznal a úprimne ho oľutoval a to už v prípravnom konaní, čo svedčí o kritickom postoji obžalovaného k

svojej trestnej činnosti a uvedomeniu si jeho závažnosti. Preto súd priznal obžalovanému poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Vzhľadom k všetkým zisteným okolnostiam, súd za potrebné, spravodlivé a primerané považoval
uloženie peňažného trestu vo výmere 1.100,- €. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd konštatuje, že obžalovaný
napriek svojej predchádzajúcej priestupkovej minulosti môže mať pozitívnu prognózu do budúcnosti,
aj pri uložení prísnejšieho peňažného trestu. Uložený peňažný trest v spojitosti s hrozbou náhradného

trestu, podľa názoru súdu, dostatočne ochráni spoločnosť pred obžalovaným tým, že hrozba výkonu
trestu mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, zároveň na neho bude výchovne pôsobiť v tom
smere, aby viedol riadny život, umožní aby mohol ďalej pracovať a súčasne sa starať o svoju matku a
deti a zároveň odradí iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o nároky poškodených na náhradu škody, títo sa do konania riadne a včas pripojili a uplatnili aj
návrhy,abysúdvodsudzujúcomrozsudkuzaviazalobžalovanéhonanáhraduškody.Keďževčasetohto
rozhodnutia súd nepoznal všetky skutočnosti, rozhodujúce pre priznanie ich nárokov na náhradu škody,
ako najmä to, či už medzičasom nedošlo k plneniu zodpovednostných nárokov z povinného zmluvného
poistenia, odkázal poškodených s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie
sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie.