Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212949
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212949.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti žalovanému: G. M. - I. G. G. M.E., Ž. T. XX, H.,
o žalobe na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II.Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na tunajší súd žalobu voči žalovanému, ktorou žiadal zaplatiť sumu vo výške 2.886,76
€ z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 577,35 €. Žalobca svoju žalobu odôvodnil

tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z titulu nesprávneho úradného postupu
v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. nakoľko v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. J. XXXXX/XXXX proti povinnému C. H. žalobca ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi
písomným podaním návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, pričom takáto pohľadávka
vznikla na základe zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľom ako oprávneným
a povinným C. H. s tým, že súdny exekútor následne požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o
vydanie poverenie na vykonanie exekúcie a to na podklade rozsudku rozhodcovského súdu zo dňa

04.02.2010, sp. zn. G. XXXXX/XX. Následne exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou
komplexnosťou podstatne ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.3.2011 a to takým spôsobom, že zamietol
žiadosť o udelenie poverenia. Exekučný súd tak vzhľadom na skutočnosť, že konanie začalo dňa
4.11.2010 rozhodol po uplynutí zákonnej doby s tým, že bol v omeškaní viac ako 138 dní a zároveň
Exekučný súd v rozpore so zákonom opätovne preskúmal exekučný titul bez splnenia zákonných

podmienok a bez toho aby bol na to poverený zákonom, pričom všeobecný súd mohol preskúmavať
rozhodcovskýrozsudoklenvzapodmienok§40a41zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.
Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorá existuje v právnom štáte nemôže všeobecný súd dotvárať
svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne
postavenie žalovaného tam kde neexistujú. Ochrana práva, ktorá bola vymedzená v § 40 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorá umožňovala súdnu nápravu rozhodnutí rozhodcovských
súdov nie je možné využiť dodatočne po tom, čo už takýto prostriedok nie je možné uplatniť a to

cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd
tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku
veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcu ako oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane takexistuje exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť po uplynutí lehoty
uvedenej v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní , pričom podľa názoru exekučného súdu je takýto titul
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konania

a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Exekučný súd tak svojím
postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe a zároveň svojím rozhodnutím navodil taký právny stav, ktorý založil
reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Vzhľadom

na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu existovala v čase žiadosti o udelenie poverenia, mal
žalobca za preukázané, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu došlo k porušeniu
jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 2.886,76 € a nemajetková ujma vo výške
577,35 €. Suma 2.886,76 € predstavuje náhradu škody a to istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže
byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo
výške 577,35 € tak vzhľadom na skutočnosť, že postupom exekučného súdu, ktorým bola zmarená

nútená vymožiteľnosť majetkového práva žalobcu a teda bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu
nie je konštatovanie takéhoto porušenia dostatočným zadosťučinením vzhľadom na charakter ujmy. V
dôsledku oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu si zároveň žalobca nemohol urobiť efektívne
kroky smerujúce k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky.
Žalobca si tak uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie. Výška nemajetkovej
ujmy tak predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Keďže napriek žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2013 žalovaný pozitívne

nereagoval bol nútený domáhať sa ochrany svojho práva podaním návrhu na začatie konania.

2.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že tento
je neodôvodnená. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celá žaloba je zmätočná s tým, že
žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal

znášať sám. Zároveň žalovaný uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Zo
strany žalobcu mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to
dňa 23.04.2012, pričom dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba a je tak
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o predčasne

uplatnený nárok na súde. Okrem toho žalobca pri predbežnom prerokovaní takéhoto návrhu neposkytol
potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje žalovaný takýto nárok za predbežne prerokovaný. Pre vznik
zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov verejnej moci
pri výkone funkcie verejnej moci je potrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp.

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne.
Okrem toho prax ukázala, že lehota na rozhodnutie o žiadosti na vydanie poverenie pre exekútora
je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní.

Samotný žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 z
ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi od doručenia žiadosti
neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak vyplýva, že lehota 15
dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie exekúcie vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na vydanie poverenia

bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul tak nedodržanie 15 dňovej lehoty nie je v rozpore so
zákonom a nárok je tak neopodstatnený. Tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 zákonná lehota 15
dní na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia sa nevzťahovala na exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok čo okrem iného vyplývalo aj z dôvodovej správy. Zákonná lehota na vydanie poverenia sa
nevzťahuje tiež na prípady, kedy bol návrh na vydanie poverenia zamietnutý, pretože ide o zložitý

proces pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely
zákona č. 514/2003 Z. z., pretože nesprávny úradný postup možno definovať ako porušenie právnou
normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátnehoorgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Okrem toho rozhodnutie
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nebolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené nadriadeným súdom a preto je zodpovednosť štátu

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vylúčená. Naopak exekučný poriadok umožňuje,
aby súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol v prípade ak je v rozpore so zákonom. Podľa názoru
žalovaného bol exekučný súd povinný aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu
SR ex offo skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa
názoru žalovaného sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom
rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Žalobca však
existenciu ako aj výšku škody spočívajúcej v rozsahu istiny ako aj príslušenstva, ktoré si vymáhal
žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem toho zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia súdnemu

exekútorovi neznamená, že si žalobca nemohol uplatniť nárok pred všeobecným súdom napriek tomu,
že mu bol priznaný v rozhodcovskom konaní, pretože zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia a
následné zastavenie exekúcie prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom
zaniká prekážka rozsúdenej veci. Žalobca tak mohol uplatniť si opätovne svoje právo pred všeobecným
súdom podaním samostatnej žaloby. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výška neboli

žiadnym spôsobom riadne preukázaná a žalobca len uviedol všeobecné tvrdenia o jej vzniku a preto
nepreukázal jej vznik a ani to, že by sa mala poskytovať v peniazoch. Pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku by mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože žalobca svojím správaním a to
porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo svojej podnikateľskej činnosti vyvolal
rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledku čoho nadmerne zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby

zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov resp.
notárske zápisnice. Žalovaný na záver poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2016 s tým, že právny zástupca žalobcu

ako aj žalovaný mali predvolanie riadnym spôsobom doručené, pričom ani jeden z nich nepožiadal o
odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Zároveň právny zástupca žalobcu súhlasil s tým, aby súd
rozhodol v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou žalobou, uznesením

KSBBzodňa11.10.2012,č.k.XXNcCXXX/XXXX;vyjadrenímžalovaného;pokynompredsedusúduG..
Z., potvrdením o pridelení veci zákonnému sudcovi I.. S. Y., spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. XEr XXXX/XXXX/EX XXXXX/XXXX/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný
skutkový stav veci:

5.Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XEr XXXX/XXXX má súd za preukázané,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na tunajší súd dňa
22.12.2010 a k nej pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 04.11.2010. Podkladom na
vykonanie exekúcie bol priložený exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn.

G. XXXXX/XXXX zo dňa 04.02.2010. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora tak, že uznesením zo dňa 7.3.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2011. Uznesením zo dňa 13.06.2011
súd exekučné konanie zastavil, pričom takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2011.
Zároveň na základe pokynu predsedu súdu G.. Z. bola vec po zákonnom sudcovi N.. D. Š. pridelená

dňa 16.08.2016 zákonnému sudcovi N.. N. Y., pričom predseda súdu pokynom zo dňa 12.9.2016 pridelil
takúto právnu vec prostredníctvom technických prostriedkov zákonnému sudcovi I.. S. Y..

6.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.7.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

8.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

9.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať

na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a § 11.

10.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

11.Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12.Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

13.Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa

ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najme na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

14.Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

15.Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však

počas 6 mesiacov.

16.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

17.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade

s ustálenou súdnou praxou možno považovať ak ide o porušenie právnou normou ustanoveného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho
nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt

na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. XCdo XX/XXXX/.

18.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobcaakooprávnenývexekučnomkonaníprostredníctvom
súdnehoexekútorapožiadalexekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieatonapodklade

vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku. O takejto žiadosti exekučný súd tak, že uznesením zo
dňa 7.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2011 . Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že povinný mal postavenie spotrebiteľa a rozhodcovská doložka dojednaná medzi žalobcom a povinným
má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto je neplatná. Podľa názoru súdu nebolo

porušené žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania
o žiadosti o udelenie poverenia, pretože podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010
do 31.5.2011 zákonná lehota 15 dní v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti o vydanie poverenia
sa nevzťahovala na exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda aj
na rozhodcovské rozsudky, pričom exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bol rozhodcovský

rozsudok. Účelom takejto právnej úpravy bolo, aby súdy mali dostatok času na posúdenie určitých
typov exekučných titulov /rozhodcovských rozsudok a notárskych zápisníc/ aby ich mohli preskúmať či
neobsahujú plnenia priznané na podklade neprijateľných podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko
v minulosti nebolo presne určené či takéto tituly v exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach
preskúmavať. Keďže nebola daná zákonná lehota pre rozhodnutie p žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v prípade ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok tak súd dospel k názoru,
že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a to prieťahom v súdnom
konaní. V predmetnej exekučnej veci súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 7.3.2011 ,
teda 75 dní po podaní takejto žiadosti, pričom išlo podľa názoru súdu o primeranú lehotu a preto
nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní. V konaní tiež nebolo zistené, že by predseda exekučného

súdu, resp. Ústavný súd SR v tejto veci konštatoval akékoľvek prieťahy v konaní z ktorých odvodzoval
žalobca svoj nárok. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal
z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo
na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z

ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej
je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem zbytočné
prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. Exekučný súd tiež svojím postupom a rozhodovaním

nezmaril žalobcovi možnosť vymáhať jeho pohľadávku voči dlžníkovi tým, že právoplatným rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia tak došlo k vytvoreniu prekážky res iudicata ako to tvrdí
žalobcanakoľkotenmoholpodaťžalobunavšeobecnýsúdresp.moholpodaťodvolanievočiuzneseniu,
ktorým bola žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá, pričom žalobca takáto oprávnenie nevyužil v
dôsledku čoho sa rozhodnutie stalo právoplatným. Takéto uznesenie súdu tak nebolo ani zmenené

resp. zrušené nadriadeným súdom a nemožno ho tak považovať za nezákonné. Žalobca tiež neuniesol
dôkaznébremenoohľadomškody anepreukázaljej vznikstým,ženebola splnenázákonnápodmienka
príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. Žalobca tak v súdnom konaní
o jeho žalobe nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnémupostupu, resp. nepreukázal vznik skutočnej škody a ani nemajetkovej ujmy a neexistuje tu ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v tom, že exekučný súd rozhodol o poverení exekútora
po uplynutí 15-dňovej lehoty, resp. že zamietol žiadosť na vydanie poverenia a uplatnenou majetkovou

škodou a nemajetkovou ujmou, a preto súd zamietol takúto žalobu v celom rozsahu.

19. Pokiaľ ide o trovy konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku pretože
žalovaný bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal právo na náhradu trov vo výške 100%
voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť,
ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk

s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.