Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513010056
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513010056.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2016 v trestnej
veci obžalovaného JUDr. S. A., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.1.2016
sp.zn. 3T/13/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného JUDr. S. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.1.2016, sp.zn. 3T/13/2013 bol
obžalovaný JUDr. S. A. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 24.1.2012 o 17.55 hod. na rovnom úseku štátnej cesty č. X. od obce C. smerom na obec A., v
okrese Košice - okolie viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi, EVČ D. XXX N., kde
príslušníci Policajného zboru SR oblečení v zelených reflexných vestách s označením polície vykonávali
kontrolu, pričom jeden z príslušníkov stál pri ľavej strane vozidla odstaveného v pravom pripájacom
pruhu a druhý príslušník nstržm. Z. I. stál na stredovej deliacej čiare, pričom v rukách mal zapnuté
červené svetlo, na ktorú dopravnú situáciu obžalovaný nesprávne reagoval tak, že v rozpore s ust. § 16

ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol
predvídať, s vozidlom v strede jazdného pruhu znížil vo vzdialenosti 80 m od policajta Z. I. rýchlosť jazdy
na 65 km/h a keď mu následne poškodený Z. I. náhle vošiel do jazdného pruhu, do poškodeného ľavou
prednou časťou vozidla narazil, čím poškodenému spôsobil zranenia, a to polytraumu, kombinovaný
ťažký šok, ruptúru zostupnej časti oblúka aorty, pomliaždenie pľúc obojstranne, roztrhnutie pečene a
sleziny pod obalmi, roztrhnutie močového mechúra v brušnej časti, zlomeninu dolnej časti stehnovej

kosti nad kolenom vľavo s posunutím úlomkov, poškodenie ihlicového nervu vľavo, otvorenú zlomeninu
druhéhostupňaII.aV.záprstnejkostiprvejrukysposunutímúlomkov,pomliaždeniebrušnejstenyvľavo,
pomliaždenie a odreninu ľavého stehna, pomliaždenie oboch predkolení a pomliaždenie s odreninami
oboch rúk, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť Z. I. do 30.6.2013.

Bol mu za to uložený podľa § 157 ods. 2 Tr.zák, § 36 písm. j) Tr.zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák. trest

odňatia vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák., § 50 ods. 1 Tr.zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel

každého druhu vo výmere 4 roky.Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodeného Z. I. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný JUDr. S. A.. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd v časti výroku o vine v odôvodnení na strane
13 konštatuje zavinenie obžalovaného vo vzťahu k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, a to na základe
skutočnosti, že obžalovaný mohol predvídať, že ho bude poškodený policajt zastavovať, čomu mal
prispôsobiť rýchlosť zo 65 km/h na cca 40 km/h, aby stihol včas zabrzdiť a predmetom posúdenia z

hľadiska zavinenia malo byť náhle vkročenie policajta do jazdného pruhu obžalovaného za podmienok,
že obžalovaný mu nedával pokyn zastaviť. Okresný súd mal skúmať, či obžalovaný objektívne vôbec
mohol predpokladať náhle vykročenie poškodeného policajta I. do jazdného pruhu obžalovaného,
pričom poškodený policajt I. nedával znamenie na zastavenie alebo spomalenie. Obžalovaný prispôsobil
rýchlosť tomu, čo bolo možné racionálne predvídať, t.j. že policajt ostane na stredovej čiare. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia R 28/1981, R 43/1982 a R 7/1965. Obžalovaný JUDr. S. A. teda

nemohol predvídať, že poškodený policajt I. náhle vkročí do jazdného pruhu, a preto ani nezavinil
následok - ťažkú ujmu na zdraví poškodeného v dôsledku nehody. U obžalovaného JUDr. A. nie je
teda daný subjektívny znak trestného činu - zavinenie. Skutok preto pre nedostatok zavinenia nie je
trestným činom (R 20/1981, R 6/1988, R 21/1981). Okresný súd teda nesprávne zistil zavinenie, pretože
k dopravnej nehode a ujme na zdraví nedošlo v dôsledku neočakávaného vkročenia do jazdnej dráhy

poškodeným I. v takom momente, keď už nehode obžalovaný nemohol zabrániť. Náhle vkročenie do
jazdnej dráhy nie je možné objektívne predvídať pri žiadnej rýchlosti.

Súd nesprávne považoval rýchlosť vozidla za neprimeranú, pretože pri akejkoľvek rýchlosti mohol
poškodený policajt I. náhle vkročiť do jazdnej dráhy spôsobom, že obžalovaný JUDr. A. nemal dostatok

času na zastavenie vozidla, a teda nie je správne ani skutkové zistenie, že obžalovaný JUDr. A.
neprispôsobil rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať, pretože náhle vkročenie objektívne
nemohol predvídať (R 28/1981, NS ČR 11/2002). Okresný súd ďalej konštatuje na str. 12 rozsudku,
že konanie obžalovaného je príčinou vzniku následku (ťažkej ujmy na zdraví poškodeného ), aj
keď by tento následok nenastal bez konania samotného poškodeného. Zistenie subjektívnej stránky

predpokladá vnútorne bezrozporný logický vzťah medzi konaním páchateľa a následkom. Okresný
súd mal skúmať zavinenie ťažkej ujmy na zdraví ku skutočnosti, ktorá je pre následok zásadná -
náhle vkročenie. Súd konštatuje zavinenie a odôvodňuje výšku trestu spoluzavinením poškodeného
G. I., pričom v skutočnosti nejde o spoluzavinenie poškodeného, ale o výlučné zavinenie následku
samotným poškodeným policajtom I. (R 37/75). Keďže rýchlosť nie je v príčinnej súvislosti s následkom,

nie je správne posúdenie prekročenie rýchlosti za závažnejší spôsob konania obžalovaného, pričom
prekročenie rýchlosti sa nevzťahuje k následku - ťažkej ujme na zdraví (R 43/1982). Okresný súd na
strane 12 rozsudku uvádza, že ak by bol vzhľadom na dopravnú situáciu odôvodnený predpoklad, že
poškodený ako policajt bude zastavovať jeho vozidlo a zúžený jazdný koridor, spomalil na rýchlosť
menšiu ako 41 km/h, bol by s vozidlom zastavil pri včasnej reakcii ešte pred miestom zrážky. Vyššie

uvedené je len hypotetický predpoklad súdu v neprospech obžalovaného, pričom svedecká výpoveď
p. N. a znalecký posudok MUDr. I. jednoznačne preukazujú, že poškodený policajt náhle vkročil do
jazdného pruhu a nedával predtým znamenie na zastavenie alebo spomalenie vozidla. Obžalovaný teda
legitímne vychádzal z daného stavu. Okresný súd vytvára fiktívne hypotetické situácie, ktoré mal podľa
súdu obžalovaný JUDr. A. predvídať, aby mohol konštatovať zavinenie. Tým dochádza k porušeniu

článku 46 Ústavy SR práva na spravodlivý proces. Skutkové zistenia a právne posúdenia okresného
súdusútedavrozporesvykonanýmdokazovaním,čovediekporušeniuústavnéhoprávanaspravodlivý
proces. V situácii, keď dôkazné prostriedky ukazujú na nevinu obžalovaného súd rozhodol nielen v
rozpore so zásadou „in dubio pro reo“, ale priamo v rozpore s vykonaným dokazovaním, ktorým
sa preukázalo, že poškodený policajt I. vozidlo nezastavoval, ale že mu práve vkročil do jazdného

pruhu, keď už obžalovaný nemohol zrážke zabrániť. Konanie obžalovaného JUDr. A. nenesie známky
zavinenia, pretože nemohol predvídať náhle vkročenie poškodeného I. do jazdnej dráhy vozidla, nie
je teda daná príčinná súvislosť medzi jeho konaním - vedením motorového vozidla a ťažkou ujmou
na zdraví poškodeného G. I.. Bez náhleho vkročenia poškodeného do jazdnej dráhy obžalovanému
by nedošlo k dopravnej nehode a ujme na jeho zdraví (R 7/1965). Náhle vkročenie policajta nie

je okolnosťou, ktorú možno predvídať, bolo by to takouto okolnosťou, ak by policajt predtým dával
znamenie na zastavenie obžalovanému JUDr. A. a vykonával to predpísaným spôsobom, čo však
svedeckou výpoveďou p. N., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi sa vyvrátilo. JUDr. A. bol preto oprávnenýsa domnievať, že prejde popri stojacom policajtovi, ale nemohol predpokladať, že tento mu náhle vkročí
do jazdnej dráhy (R 28/1981, R 7/1965).

Okresný súd ďalej konštatoval neprimeranú rýchlosť vedenia motorového vozidla, avšak predvídať
konanie poškodeného I. nebolo možné v zmysle § 16 zák. č. 8/2009 Z.z. Poškodený policajt nedával
znamenie na zastavenie alebo spomalenie, jeho konanie bolo náhle a nepredvídateľné, a preto
je nesprávnym skutkovým zistením to, že v dôsledku neprimeranej rýchlosti motorového vozidla
obžalovaného došlo k nehode. Príčinná súvislosť teda nie je daná, z čoho plynie nedostatok objektívnej

stránky trestného činu. Skutok preto nie je trestným činom, keďže nenapĺňa znaky skutkovej podstaty
podľa § 157 Tr.zák. Navrhol preto, aby bol oslobodený spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr.por.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

a boli by spôsobilé odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného JUDr. S. A. je nedôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom

nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. okresný súd vyslovil,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací

súd vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho vecnosť a správnosť,
pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak aj na námietky uvádzané v odvolaní obžalovaného.

Vo veci boli podané dva znalecké posudky z odboru dopravy, a to Ing. Rastislavom Jurinom PhD. a Ing.
Zoltánom Bérešom.

Vzhľadom na rozdielnosť oboch posudkov bol preto okresným súdom pribratý do konania Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.

Zo znaleckého posudku je zrejmé, že existujú dva varianty príčin dopravnej nehody z technického

hľadiska, z ktorých z prvého vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bola súčinnosť
nasledovných prvkov nehodového deja:

- vstup nstržm. Z. I. do koridoru pohybu vozidla Škoda Octavia v okamihu, kedy mu v rýchlosti a
vzdialenosti daného vozidla malo byť zrejmé, že vodič JUDr. A. nebude môcť zastaviť vozidlo pred

miestom zrážky.

Policajt teda vkročil do koridoru pohybu vozidla Škoda Octavia bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť
prichádzajúceho vozidla.

- nesprávna technika jazdy vodiča Škoda Octavia (skutočnosť, že na danú dopravnú situáciu nereagoval
znížením rýchlosti tak, aby mohol byť dodržaný bezpečný odstup vozidla Škoda Octavia a nstržm. I.).

Ak by vodič plynule znižoval rýchlosť jazdy na 40 km/h, ktorú možno považovať za maximálnu rýchlosť,
ktorou by bolo možné prechádzať popri nstržm I., aby bol dodržaný bezpečný odstup, potom by po

rozpoznaní kolíznej situácie mohol zabrániť dopravnej nehode.

Vyššia rýchlosť vozidla Škoda Octavia (cca 65-74 km/h) nezodpovedala dopravnej situácii na
komunikácii,kdepríslušnícipolícievykonávalikontrolnúčinnosťnakomunikácii,bolavyššiaakorýchlosťprimeraná pre prejazd zúženým koridorom s dostatočným bezpečným odstupom od stojaceho policajta
na stredovej čiare, ako aj od policajta, ktorý stál na pravom okraji komunikácie.

Vstup nstržm. I. do koridoru pohybu vozidla Škoda Octavia v danom okamihu bol prvok nehodového
deja, ktorý vyvolal za daných okolností kolíznu situáciu.

Nesprávna technika jazdy vodiča Škoda Octavia bol prvok nehodového deja, ktorý vodičovi znemožnil
zabrániť dopravnej nehode.

Z druhého záveru vyplýva, že za predpokladu, že priebeh nehodového deja prebiehal takým spôsobom,
že nstržm. I. stál na stredovej čiare a v danom mieste došlo k zrážke, tak technickou príčinou predmetnej
dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škody Octavia a to jeho oneskorená
reakcia na stojaceho nstržm. I.. Rozpoznateľnosť policajta nstržm. Z. I. stojaceho na stredovej čiare bola
na vzdialenosť už cca 80 m, z ktorej by vodič JUDr. A. znížil rýchlosť na bezpečnú rýchlosť prejazd

zúženým koridorom (max 40 km/h), resp. zastavil plynulým brzdením ešte pred miestom zrážky.

Znalec ďalej uviedol, že takáto dopravná nehoda je ojedinelá, pretože režim pohybu policajta po
komunikácii je iný, ako režim chodca po komunikácii, pričom pohyb policajtov po vozovke má svoje
špecifické predpisy.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že postup policajta pri zastavení vozidiel je upravený v Nariadení
Prezidenta Policajného zboru o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,
konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti zo dňa 7. júna 2011 (čl. 17 Nariadenia).

Aj po zistení krajského súdu totiž vyplýva, že obžalovaný sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného
skutku s tým, že policajt mu náhle vstúpil do jazdného pruhu, pričom sa snažil zrážke zabrániť strhnutím
volantu doprava, avšak zrážke už nedokázal zabrániť.

Uviedol ďalej, že policajt v strede vozovky nemal zasvietenú baterku s červeným svetlom.

Na druhej strane svedkyňa J. N. potvrdila skutočnosť, že obidvaja policajti, ktorí zastavovali vozidlá, mali
v rukách červené svetlo, pričom keď dávala doklady policajtovi, ktorý k nej prišiel, prešlo okolo vozidlo,
ktoré narazilo do policajta stojaceho pri stredovej čiare.

Uvedenú skutočnosť, teda to, že poškodený zastavoval vozidlo červeným svetlom potvrdil aj veliteľ
policajnej hliadky K. N..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si potom krajský súd v celom rozsahu osvojil správne a
zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že

obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Prvostupňový súd zavinenie obžalovaného aj správne odôvodnil.

Správne a v súlade so zákonom zistený skutkový stav aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného

správne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr.zák.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný inému z
nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal tento čin závažnejším spôsobom konania na
chránenej osobe a naplnil tak skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.

2 písm. a), b) Tr.zák.

K odvolacím námietkam obžalovaného JUDr. S. A. vo vzťahu ku skutočnosti, že poškodený mu vytvoril
náhlu prekážku a skutok teda nie je trestným činom, krajský súd uvádza.

Podľa Zákona č. 8/2009 Zb.zák. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov
prekážka náhla je prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená takým spôsobom, že vodič pri správnej technike
jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky, resp. nemôže odvrátiť dopravnú nehodu.Toto obmedzenie má úzky vzťah s povinnosťou vodiča, napr. prispôsobiť rýchlosť jazdy okrem iného
okolnostiam, ktoré možno predvídať, dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom.

Vodič je obmedzený aj inými okolnosťami, ktoré možno predvídať. V danom prípade bola
rozpoznateľnosť policajta stojaceho na stredovej čiare už asi cca 80 m a ak by obžalovaný znížil rýchlosť
prejazdu zúženým koridorom na maximálne 40 km/h, mohol dopravnej nehode zabrániť.

Technickou príčinou dopravnej nehody bola teda aj nesprávna technika jazdy vodiča Škody Octavia a

nebola splnená základná podmienka pre konštatovanie náhlej prekážky a to správna technika jazdy
obžalovaného.

Krajský súd ako odvolací súd na základe vyššie uvedených zistení dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, vrátane výroku o uloženom treste,
nakoľko pri jeho ukladaní okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 34 Tr.zák. a pri uložení

druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania činu, jeho následok, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti i na páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, pričom dôsledne zhodnotil i
potreby účelu trestu z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Odvolací súd je názoru, že u obžalovaného bude uložený trest vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka dostatočne vplývať na jeho nápravu a prevýchovu.

Taktiež trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu v trvaní 4 roky
zodpovedá zákonným kritériám § 61 ods. 1, 2 Tr.zák.

Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenie okresného súdu ani v súvislosti s rozhodovaním v rámci
adhézneho konania, odvolanie obžalovaného JUDr. S. A. podľa § 319 ods. 1 Tr.por. ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.