Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 4, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204915
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116204915.5

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci oprávnenej: G. proti povinnému:
Y., o určenie výživného pre manželku, takto

r o z h o d o l :

1. Súd konanie z a s t a v u j e .

2. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa podaným návrhom domáhala určenia výživného na manželku.

2. Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľka zobrala svoj návrh späť a konanie žiadala
zastaviť. Ako dôvod uviedla, že povinný podal návrh na rozvod manželstva, naviac klamal a nedostavil
sa na súd údajne práceneschopnosťou, pričom je zdravý. V návrhu n a rozvod uviedol nepravdivé

údaje a oprávnená nemieni strácať zdravie. Vzhľadom na podaný návrh na rozvod považuje návrh za
bezpredmetný. Žiadala priznať trovy konania.

3. Povinný so späťvzatím návrhu a zastavením konania súhlasil. Namietal však priznanie náhrady trov
konania oprávnenej, nakoľko nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a žiadal v zmysle § 52 CMP
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať. Rozvod manželstva nesúvisí so späťvzatím

návrhu a povinný nemal dôvod zavádzať súd ohľadne jeho zdravotného stavu.

4. Podľa § 29 ods. 1 C. m. p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez
návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

5. V súlade s citovaným ustanovením zákona súd konanie zastavil, keď došlo k späťvzatiu návrhu,
povinný so späťvzatím súhlasil a neboli dôvody na pokračovanie v konaní.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C. m. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Predmetom konania bolo určenie výživného na manželku, ktoré sa riadi ust. § 154 a nasl. CMP. V
týchto ustanoveniach nie je upravený osobitný spôsob náhrady trov konania. V zmysle § 2 ods. 2 CMP
by zásadne bolo potrebné aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súr prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade si protistrana náhradu
trov konania neuplatnila.8. Podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry ak dôjde k zastaveniu konania, zásadne platí, že návrh bol
podaný nedôvodne.

9. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP /§ 256 ods. 1 C.
s. p. /, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania (R 49/1993). Z procesného hľadiska je žalobcovým zavinením na zastavení
konania späťvzatie návrhu. Úvahy o tom, či si žalobca bol alebo mohol byť vedomý bezdôvodnosti svojej
žaloby na začatie konania, sú z hľadiska použitia citovaného ustanovenia zákona bezpredmetné (Z IV.

S. 736). Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti na
zastavení konania (NS SR 7M Cdo 4/2010). Ust. § 142 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O. s.p. /§ 256 ods. 1 C. s.
p. / vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie
konania (NS SR 7M Cdo 1/2014). Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie
podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto ak zobral žalobca žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konanie,

a preto je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy (R NS 5M Cdo 12/2008).

10. Povinný by teda mal v zmysle uvedeného nárok na náhradu trov konania, ktoré si neuplatnil a s
poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia oprávnenej nie je možné priznať náhradu trov konania, keď
zapríčinila zastavenie konania.

11. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.