Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Gallo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415206987
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415206987.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: I.. F. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom S. rad č. XX/XX, XXX XX M. Q., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r.
o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 620,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/211/2015 zo dňa 04.
08. 2015, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi
620,- eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania od 08. 06. 2015 do zaplatenia v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 144,69 eur v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Žalobca sa svojho nároku domáhal titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu,
že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako poskytovateľom zo dňa
30. 01. 2014 má charakter zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorá neobsahuje zákonné náležitosti
tejto zmluvy podľa zák. č. 129/2010 Z. z., a preto takýto spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver vo výške 700,- eur v 12
mesačných splátkach po 110,- eur počnúc dňom 11. 03. 2014 zvýšený o príslušný poplatok vo výške
620,- eur, ktorý bol predmetom jeho žaloby. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia zák. č.
129/2010 Z. z., § 2, § 9 ods. 2 a § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 a s poukazom na ustanovenia Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1, pričom žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách
konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p., žalobcovi ako v spore
úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a
vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 30. 01. 2014 uzatvoril žalovaný ako veriteľ
s dlžníkom ako fyzickou osobou - podnikateľom, pod IČO: 37325795 zmluvu o úvere č. 601600485. Nie
je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa
v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzavreté
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý
spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak by si vzal
úver na osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania, povolania, či zamestnania. Taktiež poukázalna to, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného
zákonníka. Podstatnou náležitosťou je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky (bez uvedenia ich
výšky). Všeobecné určenie neplatnosti zmluvy tak, ako určil súd prvej inštancie, je v hrubom rozpore
s právami veriteľa, ktoré mu priznáva platná legislatíva. Žalovaný argumentáciu súdu, ktorým rozhodol
o neprijateľnosti zmluvných podmienok, považuje za nepostačujúcu a v rozpore s § 157 ods. 4 O. s.
p. Z odôvodnenia predmetného rozsudku podľa žalovaného nie je vôbec zrejmé, prečo súd rozhodol
o neprijateľnosti vyššie uvedených zmluvných podmienok, z čoho vyvodil neplatnosť celej zmluvy. Súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom
následne vec nesprávne právne posúdil. Rovnako sa žalovaný nestotožnil ani s rozhodnutím súdu o
úhrade trov konania, nakoľko vo veci nebolo ešte vydané právoplatné rozhodnutie a trval na tom, že
v tomto prípade nejde o spotrebiteľa.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“, ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O. s. p.“).
5.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akoodvolacísúd,viazanýrozsahomodvolania(§379CSP)odvolacími
dôvodmi (§ 380 CSP), bez nariadenia (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
8. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie
vo veci, vykonané dôkazy správne podľa § 191 CSP vyhodnotil a rozhodnutie náležite podľa § 220 ods.
2 CSP (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.) odôvodnil.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov.
10. Súd prvej inštancie nárok žalobcu správne právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia (§ 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ďalej
len „Občiansky zákonník“).
11. Súd prvej inštancie správne zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom, číslo zmluvy 601600485 zo dňa 30. 01. 2014, považoval za spotrebiteľskú zmluvu.
Dostatočným spôsobom odôvodnil aj svoj záver, že aj keď ide o zmluvu o úvere, kde žalobca ako dlžník
je označený nielen údajom o rodnom čísle, ale aj IČO, takýto údaj nemôže svedčiť o tom, že žalobca
pri uzatváraní nemal postavenie spotrebiteľa, ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný takéto tvrdenia súdu ani
nepreukazoval, ani nevyprodukoval žiadny dôkaz, že žalobca zmluvu uzavrel v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Odvolací súd dodáva, že aj s charakteru zmluvy je zrejmé, že ide o vopred
pripravenú formulárovú zmluvu. Navyše od 01. 05. 2014 nadobudol účinnosť zák. č. 102/2014 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na
diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný aj zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to konkrétne
§ 52 ods. 2, kde na konci sa pripojila veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Nakoľko Občiansky zákonník k tomuto ustanoveniu nemá prechodné ustanovenia,
od účinnosti tohto zákona platí, že na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka.12. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že uvedená zmluva o
úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a že na daný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Rozsudok okresného súdu v tomto rozsahu nie je možné považovať
za nepreskúmateľný. Žalobca jednoznačne má postavenie spotrebiteľa, vzájomný vzťah strán je
občianskoprávnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať a vždy prednostne použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to aj v súlade s uplatnením právnych noriem a cieľom ochrany spotrebiteľa.
Pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, takúto zmluvu je potrebné
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, z ktorého aj okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal.
13. Okresný súd v odôvodnení rozsudku správne poukázal aj na závery vyplývajúce z ust. § 11
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Došiel k správnemu právnemu
záveru, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje niektorú z osobitných náležitostí podľa
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Zb., považuje sa v súlade s § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý
spotrebiteľský za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd správne poukázal na náležitosti, ktoré
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Poskytnutý
spotrebiteľský úvere považoval za bezúročný a bez poplatkov (v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č.
129/2010 Z. z.) s ohľadom na absenciu označenia druhu spotrebiteľského úveru, označenia finančného
agenta, ktorý v mene poskytovateľa úveru uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere a tiež ohľadne údaju
týkajúceho sa doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže je uvedená len konečná splatnosť
úveru. Z tohto hľadiska odvolacia námietka a poukaz žalovaného na neprijateľné zmluvné podmienky,
keďže osobitne sa takýmito podmienkami okresný súd ani nezaoberal, je irelevantná. Okresný súd v
rozhodnutí riadne odôvodnil aj priznané úroky z omeškania, preto odvolací súd rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 620,- eur s príslušenstvom
potvrdil ako vecne správny.
14. Rozsudok okresného súdu odvolací súd potvrdil aj vo výroku o trovách konania. Okresný súd
správne o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. kde žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na § 255 ods. 1 O. s. p. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu,nakoľkovodvolacomkonaníbolúspešný.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.