Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 6, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/278/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206809
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715206809.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci

navrhovateľa: E.. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., R. XXXX/X, proti odporcovi: 1/ X. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., C. X, prechodne bytom XXX XX Q., J. XX, 2/ mal. N. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako odporca 1/, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny Poprad, so sídlom 058 01 Poprad, Hraničná 667/13 o zapretie otcovstva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 5.6.2015, ktorý bol súdu doručený v ten istý deň domáhal sa zapretia

otcovstva k maloletému N. Z., ktorého matkou je odporkyňa X. H..
V podanom návrhu navrhovateľ tvrdí, že s odporkyňou mal vzťah, počas ktorého sa intímne stýkali. Z
tohto vzťahu sa narodil syn N. Z., nar. XX.X.XXXX. Otcovstvo k maloletému dieťaťu uzna,l a preto je
aj zapísaný v rodnom liste dieťaťa ako otec. S matkou maloletého dieťaťa sa rozišli, od toho času s
ním matka nekomunikuje, má k maloletému synovi silné citové puto a má záujem podieľať sa na jeho
výchove a výžive. Ďalej v návrhu tvrdí, že odporkyňa mu odopiera styk s maloletým dieťaťom a tiež
odmieta, aby na neho platil výživné. Z tohto konania potom usudzuje, že odporkyňa si nie je istá, či je

biologickým otcom dieťaťa. Nemá však vedomosť, aby sa počas ich vzťahu odporkyňa s niekým intímne
stýkala, a preto podáva návrh na zapretie otcovstva, i keď sa otcovstvu nebráni.
Odporkyňa, matka maloletého dieťaťa, tak v písomnom vyjadrení, ako aj v konaní pred súdom uviedla,
že je v podstate šokovaná z toho, že navrhovateľ takýto návrh na súd podal. Uviedla, že nemala žiaden
dôvod tvrdiť, že navrhovateľ je otcom dieťaťa, keby jeho otcom nebol. V čase rozhodujúcom pre počatie
sa nestýkala s iným mužom, ale len s navrhovateľom.
Odporkyňa vyjadrila názor, že navrhovateľ podaním takejto žaloby si chce riešiť asi to, že nežijú spolu.

Uviedla, že s odporcom nechce žiť nie z toho dôvodu, že nie je otcom, ale z dôvodov osobných, o ktorých
nechce hovoriť. Od podania žaloby výživné neplatí, predtým raz zaplatil. Nie je pravdou, že nežiada
výživné pre maloleté dieťa, pretože podala návrh na určenie výživného.
Uviedla tiež, že pokiaľ navrhovateľ nechce byť otcom, tak ho nepotrebuje vôbec, dieťa vychová sama,
avšak s tým, že dieťa bude vedieť, kto je otcom, lebo nemá v úmysle zatajovať pred dieťaťom, že otcom
je navrhovateľ.
Je ochotná podrobiť sa aj testom na určenie otcovstva, stačí, že to navrhovateľ bude chcieť. Odporkyňa

takúto žalobu považuje za hrubú urážku nielen svojej osoby, ale aj vlastného dieťaťa.
Kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním rodného listu a zistil nasledujúci
skutkový a právny stav.Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že v čase rozhodujúcom pre počatie sa títo intímne stýkali a
nebolo tiež sporné, že otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Z rodného listu je zrejmé, že otcom maloletého N. Z., nar. XX.X.XXXX je E.. Q. Z. a matkou X. H..

Je tiež nesporné z prednesov a vyjadrení navrhovateľa, že v podstate dôvodom, pre ktorý podal takýto
návrh na zapretie otcovstva sú osobné vzťahy medzi ním a matkou dieťaťa z dôvodu, že títo prestali
spolu žiť. Dokonca v návrhu sa uvádza, že má k maloletému synovi silné citové puto a má záujem
podieľať sa na jeho výžive a výchove. Ďalej v návrhu doslovne uvádza, že otcovstvu k maloletému sa
nebráni, ale podľa správania sa odporkyne tým, že s ním odmieta komunikovať dedukuje, že si nie je

odporkyňa, nie on istá, či je otcom, a preto trvá na podanom návrhu.
V zmysle § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, žeby mohol
byť otcom dieťaťa.

Tak z tvrdenia navrhovateľa, ako aj z tvrdenia odporkyne je nepochybné, že v čase rozhodujúcom pre
počatie sa pohlavne stýkali. Odporkyňa uviedla, že je vylúčené, aby bol niekto iný otcom dieťaťa, pretože
s nikým iným sa vtedy nestýkala, ani navrhovateľ netvrdil, žeby sa odporkyňa v čase rozhodujúcom pre
počatie s niekým intímne stýkala, ba dokonca tvrdí, že on len dedukuje, že nemusí byť otcom, a to podľa
správanie odporkyne k jeho osobe. Súd je potom toho názoru, že ničím nebolo preukázané, aby bolo

vylúčené, žeby navrhovateľ mohol byť otcom dieťaťa.
Súd zastáva názor, že tento návrh podaný žalobcom má znaky skôr návrhu, ktorým chce určitým
spôsobom dosiahnuť zblíženie sa s matkou dieťaťa, prípadne takto chce reagovať na skutočnosť, že
matka dieťaťa nie je ochotná s ním komunikovať.
Vzhľadom na vyššie citované súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Navrhovateľnebolvkonaníúspešný,
odporkyňa trovy konania nežiadala, súd preto rozhodol, že ich účastníkom konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.