Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/578/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213223681
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213223681.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanej: P. K., nar.
X.X.XXXX, bytom K., T. XX/XX, o zaplatenie 187,22 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 30,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

30,- eur od 17.11.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 30,- eur ako aj v časti 18,90 % úroku ročne a v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2013 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie

sumy 187,22 eur s 18,90% úrokom ročne zo sumy 30,- eur od 18.10.2013 do zaplatenia a s 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 159,80 eur od 18.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený
nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej žalobca dňa 16.11.2010 vystavil
žalovanej Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003937123R, ktorým došlo
k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 003937123R. Žalovanej bolo povolené prečerpanie
na bežnom účte do výšky limitu 30,- eur formou úveru, ktorý mohol byť čerpaný od 16.11.2010, pri

úrokovej sadzbe 16,90% ročne. Žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho
žalobca dňa 31.12.2011 určil splatnosť úveru pre prečerpanie a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy.
Žalobca eviduje pohľadávku zo Zmluvy o prečerpaní vo výške 187,22 eur, ktorá pozostáva z istiny vo
výške 30,- eur, úroku vyčísleného do 17.10.2013 sumou 14,80 eur, úrokom z omeškania vyčísleným
do 17.10.2013 sumou 27,42 eur a dlžných poplatkov vo výške 115,- eur. Žalobca za dôkaz označil
oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003937123R, obchodné podmienky
pre povolené prečerpanie bežného účtu, oznámenie o zosplatnení úveru, vyčíslenie pohľadávky.

2. Žalovaná napadla odporom platobný rozkaz z 25.3.2014, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že žalovaná uhradila sumu dňa 23.11.2013 sumu vo
výške 45,- eur na bežný účet, ale uvedenou úhradou len došlo k vyrovnaniu debetného zostatku na účte
č. 4012322101. V ďalšom žalobca špecifikoval žalovanú sumu.

3. Súd dňa 4.10.2016 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej a vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.Podľa predloženého tlačiva žalobcu označeného ako Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania
k žiadosti reg. č. 003937123R, žalobca ako banka oznamuje žalovanej ako spoludlžníkovi, že na základe

žiadosti o povolené prečerpanie z 16.11.2010 banka žalovanej schválila povolené prečerpanie bežného
účtu č. 4012322101/7500 do výšky úverového limitu 30,- eur s tým, že ide o druh spotrebiteľského úveru
formou povoleného prečerpania účtu. Úver môže byť čerpaný od 16.11.2010 a výška úrokovej sadzby
je 16,90% ročne. Úroková sadzba v tejto výške je platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú
inú sadzbu spôsobom podľa článku III. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného

účtu, ktoré tvoria súčasť tejto Zmluvy. Dňom uvedeným pri podpise banky je medzi žalovanou a bankou
uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní č. 003937123R. Zástupcovia žalobcu podpísali uvedené
oznámenie dňa 16.11.2010. Na uvedenom oznámení nie je podpis žalovanej, ktorá podľa predtlače mala
svojim podpisom potvrdiť (len) prevzatie uvedeného oznámenia.

Žalobcavpodaníz11.10.2011vyzývalžalovanúkúhradesumy158,75eurvrátanepríslušenstva,pričom

žalovanú upozornil, že pokiaľ záväzok neuhradí, pristúpi k vyhláseniu jednorázovej splatnosti. V podaní
z 9.1.2012 žalobca žalovanej oznamoval, že z dôvodu, že dlh nevyrovnala, celý jej záväzok vo výške
162,37 eur vrátane príslušenstva sa stal dňom 31.12.2011 splatným. Súčasne žalobca žalovanú vyzval,
aby do 20.1.2012 uhradila nepovolený debet na bežnom účte vo výške 162,37 eur.

Zo špecifikácie pohľadávky na čl. 32 vyplýva, že žalovaná mala zostatok na úverovom účte v období od
17.11.2010 - 30.11.2010 vo výške 30,- eur.

4. V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k
žiadosti reg. č. 003937123R, ktoré považuje za Zmluvu o povolenom prečerpaní č. 003937123R s tým,

že ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k
ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex
specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ. Súd na
danú vec aplikoval aj ustanovenia § 1 ods. 1, 2, 4, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010

Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

V danom prípade žalobca nepreukázal existenciu písomne uzavretej zmluvy o povolenom prečerpaní z
16.11.2010, najmä keď vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázanú existenciu dvoch platných,
vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle žalobcu a žalovanej ako zmluvných strán (v zmysle

§ 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca nepreukázal existenciu písomnej žiadosti žalovanej
o povolené prečerpanie, ani obsah takejto žiadosti. Teda súd nemal preukázané, že banka písomným
oznámením zo 16.11.2010 akceptovala spôsobom predpokladaným v § 43c ods. 1 OZ písomný návrh
žalovanej urobený podľa § 43a ods. 1 OZ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je (absolútne) neplatná (§ 37 OZ, § 40 ods. 1 OZ). To znamená, že banka mala v prípade akceptácie

písomnej žiadosti o povolené prečerpanie preukázať existenciu písomnej žiadosti žalovanej, ako návrhu
zmluvy s poukazom na § 46 ods. 2 veta prvá OZ.

Pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (úverovom limite) je plnenie umožnením prečerpania
peňažných prostriedkov nad zostatok peňažných prostriedkov žalovanou na účte žalovanej

nepostačujúce. Žalobca neoznačil a nepreukázal (iný) dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia o písomnom
uzavretí zmluvy o povolenom prečerpaní ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá zo zákona musí mať písomnú formu, je plnenie len na základe
jednostranného písomného oznámenia žalobcu nepostačujúce.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Dôkazné bremeno ako inštitút
procesného práva stíha tú stranu sporu, v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a sporovou stranou tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd
uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za

to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech.
Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedyvýsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom,
že táto skutočnosť nenastala.

5. V danom prípade žalobca v rámci procesného útoku až do vyhlásenia dokazovania za skončené
neoznačilanepredložilsúduďalšídôkaznapreukázaniesvojichtvrdení,ataksúdnazákladeuvedeného
dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí povoleného
prečerpania. Z uvedeného dôvodu súd na oznámenie o predčasnom zosplatnení ku dňu 31.12.2011
neprihliadol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdenia o existencii peňažného

záväzku žalovanej zo zmluvného vzťahu. Preto pokiaľ žalobca žalovanej poskytol titulom „povoleného
prečerpania“ úhrnom sumu 30,- eur, žalovaná získala týmto plnením majetkový prospech v uvedenej
výške bez právneho dôvodu, teda bezdôvodne sa obohatila podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalovanej tak
vznikla povinnosť podľa § 451 ods. 1 OZ, § 456 OZ a § 458 OZ, teda vznikla jej povinnosť predmet
bezdôvodného obohatenia vo výške 30,- eur vydať tomu, na úkor koho ho získala. S poukazom na
uvedené súd žalobe vyhovel len do sumy 30,- eur.

6. Žalobca sa okrem vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 17.11.2010 do 17.10.2013
zahrnutého vo výške 27,42 eur do žalovanej sumy vo výške 187,22 eur domáhal aj zaviazania žalovanej
na zaplatenie ďalšieho úroku z omeškania, a to 9 % ročne zo sumy 159,80 eur od 18.10.2013 do
zaplatenia. Pokiaľ žalovaná získala bezdôvodné obohatenie dňa 16.11.2010 vo výške 30,- eur, mala

povinnosť vydať žalobcovi sumu bezdôvodného obohatenia hneď dňa 16.11.2010. Pokiaľ tak neurobila,
dňom 17.11.2010 sa dostala do omeškania s plnením. Potom žalobcovi, s poukazom na § 517 ods.
1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej
úrokovej sadzby ECB k 17.11.2010 bola 1%, a tak žalobcovi vznikol nárok na 9% úrok z omeškania, ale

lenzprísudkuvovýške30,-eur.Spoukazomnauvedenésúdžalobuzamietolnielenvčastiprevyšujúcej
sumu 30,- eur, ale aj v časti úroku z úveru, keď z neplatnej zmluvy nevznikol žalobcovi nárok na úrok a
žalobu zamietol aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania.

7. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (16,02%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, úroku

a úroku z omeškania je úspechom žalovanej (83,98%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto
súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak,
že v konaní procesne úspešnejšej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keď zo spisu nevyplýva,
že by žalovanej vznikli trovy.

8. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.