Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/789/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215206
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714215206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr.

Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenej advokátom JUDr. Jiřím Machalom, Advokátska kancelária
so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné
nám. 12, 060 01 Kežmarok, právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Nám. svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti zmluvy o
pôžičke v časti ročnej úrokovej sadzby, o určenie, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov a o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene

č. k. 14C/174/2014-65 zo dňa 09.04.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia 327,87 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia 346,59 Eur zastavil a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen vedený v
Štátnej pokladnici Bratislava súdny poplatok v sume 19,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak s odôvodnením, že žaloba žalobkyne aj po jej úprave bola len čiastočne dôvodná po sumu
327,87 Eur. Súd vychádzal z toho, že pri spotrebiteľskej zmluve nebola dodržaná základná podmienka
§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a to forma písomnej zmluvy tak, ako to vyžaduje citovaný zákon,
ako aj ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade pri nedodržaní postupu pri
uzatváraní zmluvy išlo o absolútne neplatný právny úkon a pokiaľ žalobkyňa zaplatila žalovanému viac,

ako bola poskytnutá pôžička, žalovaný získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie. Keďže išlo o
absolútne neplatnú zmluvu, nebolo možné v takomto prípade vysloviť, že určité zmluvné dojednanie je
neplatné, prípade, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, preto v uvedenej časti bola žaloba žalobkyne
zamietnutá. O trovách konania na základe čiastočného úspechu v konaní rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 327,87 Eur a súvisiacom výroku o
trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
poukázal na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a taktiež aj vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že zmluva o pôžičke, ktorábola uzatvorená medzi stranami sporu, bola dojednaná v písomnej forme tak, ako to ustanovuje §
9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože zo strany žalobkyne išlo o
prejav smerujúci k uzatvoreniu zmluvy, ktorý bol dostatočne určitý a vyplývala z neho aj vôľa uzavrieť

takúto zmluvu. Z obsahu zmluvy je nesporné, že žalobkyňa chcela uzavrieť zmluvu o pôžičke, pretože
prijala na základe uzatvorenej zmluvy sumu 3000,- Eur a postupne začala tieto finančné prostriedky
aj splácať. Vôľu prejavila žalobkyňa telefonicky, keď kontaktovala žalovaného a dohodli si podstatné
náležitostipredmetnejzmluvy.Týmtopostupomdošlopotomkakceptáciinávrhužalovanéhožalobkyňou
a tento podpísanú zmluvu so splátkovým kalendárom zaslal žalobkyni. Takto bola riadnym spôsobom

uzatvorená zmluva, a to platne v súlade so zákonom, a preto nemohlo dôjsť v žiadnom prípade k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala
za vecne správne a žiadala ho potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že v priebehu konania
nebolo preukázané to, že by došlo riadnym spôsobom k uzavretiu zmluvy s ohľadom na ust. § 9 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z. z. Mala za to, že až vyplnením bodu VII. zmluvy zo strany žalovaného a jeho
zaslaním na adresu žalobkyne bol podaný návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky,
pričom nebolo preukázané, že by zo strany žalobkyne došlo k akceptácii takéhoto úkonu písomne. V
danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, preto je
rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. Súčasne žiadala o priznanie náhrady trov odvolacieho

konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v rozsahu danom ust. § 379 a §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v napadnutej časti

v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Do ust. § 470 ods.
1, 2 boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo do účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z., teda ešte za
účinnostizákonač.99/1963Zb.-O.s.p.Zaúčinnostitohtozákonabolorozhodnutésúdomprvejinštancie
a taktiež bol podaný proti rozsudku súdu prvej inštancie aj opravný prostriedok, teda odvolanie, ako aj
vyjadrenie zo strany žalobkyne.

7. Aj vzhľadom na uvedené treba poukázať na to, že aj keď od 01.07.2016 sa má použiť zákon č.
160/2015 Z. z. aj na konania začaté pred 01.07.2016, tak treba vychádzať z toho, že neprichádza
do úvahy automaticky plná aplikabilita uvedeného zákona s ohľadom na to, že procesné úkony súdu
prvej inštancie, rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacie konanie začalo ešte do 30.06.2016. Za

daných okolností teda odvolací súd musel prihliadnuť v čase rozhodovania primerane už na ustanovenia
Civilného sporového poriadku, avšak za použitia aj ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., za ktorých súd
prvej inštancie procesne postupoval a v konaní rozhodol. Aj u strán sporu totiž ide o zachovanie právnej
istoty v konaní aj s ohľadom na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov zákona č.
160/2015 Z. z. U strán sporu je totiž legitímne očakávanie, že daný spor bude posúdený v súlade s

právnymi predpismi, na základe ktorých bolo konané a rozhodnuté bez toho, že by to pre strany sporu
znamenalo negatívny dopad zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že súd procesne konal za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. a za účinnosti
tohto zákona aj rozhodol a strany sporu v predvolaní na pojednávanie dostali riadne poučenie zo strany

súdu, a to aj s ohľadom na ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p., teda o tom, že sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná a výnimočne
môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Dostali poučenie aj o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiťnajneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Žalobkyňa sa pojednávania súdu prvej inštancie riadne zúčastnila
aj so svojim právnym zástupcom a priamo do zápisnice predniesla svoje tvrdenia k predmetu sporu,

pričom žalovaný sa k predmetu sporu vyjadril písomne s tým, že pojednávania súdu prvej inštancie tiež
zúčastnil a predniesol svoju obranu. Za daných okolností potom súd prvej inštancie správne postupoval
podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď na ďalšom pojednávaní konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý žiadal
vo veci rozhodnúť v zmysle jeho vyjadrenia a predložených písomných podkladov k predmetu sporu.
Po poučení zo strany súdu prvej inštancie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nemali účastníci návrhy na

ďalšie doplnenie dokazovania vo veci. Aj krajský súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného dospel krajský súd
k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil v danom prípade skutkový stav veci,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj riadnym

spôsobom odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. má zhodnú
úpravu v ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd sa preto s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v
napadnutej časti stotožňuje a na tieto poukazuje.

11. V podanom odvolaní sa žalovaný nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pri uzatváraní

zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným neboli splnené podmienky § 9 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy medzi
žalobkyňou a žalovaným, lebo žalobkyňa prejavila svoju vôľu uzatvoriť zmluvu, pričom v telefonickom
rozhovore s ňou boli dohodnuté podmienky ohľadne uzatvorenia zmluvy, s ktorými súhlasila a tieto
v konečnom dôsledku boli zapracované do zmluvy o pôžičke. Okrem toho žalobkyňa začala čerpať

finančné prostriedky a tieto aj spláca. S takýmto záverom žalovaného v podanom odvolaní sa krajský
súd nestotožňuje.

12. V spise je pripojená zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným. Z jej obsahu vyplýva, že v podstate išlo o žiadosť o rýchlu pôžičku. Žalobkyňa vo svojej

výpovedi pred súdom prvej inštancie potvrdila, že keď podpisovala žiadosť o pôžičke, žiadne údaje
ohľadne toho, v akej výške jej má byť pôžička poskytnutá a za akých podmienok, tam neboli vypísané.
Údaje do bodu VII. Zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky doplňoval žalovaný a až následne bola ním
predmetná zmluva dňa 29.09.2010 podpísaná.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 09.04.2015 uviedla, že po
obdržaní žiadosti tento vypíše do zmluvy ďalšie údaje týkajúce sa pôžičky a následne zašle žiadosť
späť aj klientovi, ktorý by mal predmetný dokument podpísať. V konaní pred súdom prvej inštancie však
nebolo preukázané, že k takémuto úkonu by zo strany žalobkyne voči žalovanému bolo po dopísaní
údajov do bodu VII. Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky došlo. Pokiaľ teda súd prvej inštancie

dospel k záveru, že ak žalovaný nepreukázal akceptáciu jeho údajov uvedených v bode VII. zmluvy
žalobkyňou, ktoré boli v podstate návrhom na uzatvorenie zmluvy o pôžičke, tak následne nemohlo
dôjsť k písomnému uzatvoreniu zmluvy, keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah a tým nebola splnená
základná podmienka v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., teda nebola dodržaná písomná
forma uzatvárania zmluvy stranami sporu. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje tento záver súdu

prvej inštancie za správny a pokiaľ z neho vyvodil, že v takomto prípade ide o neplatnosť právneho
úkonu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba z vyššie uvedeného skutkového záveru vyvodiť
aj správnosť právneho záveru v danej veci.

14. Ak za daných okolností bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa zaplatila v konečnom dôsledku

žalovanému viac, ako jej bola poskytnutá pôžička zo strany žalovaného, tak potom prichádza do
úvahy vrátenie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 OZ. V danej veci žalobkyňa uplatnila proti
žalovanému celkove len sumu 327,87 Eur, a keďže súd bol viazaný rozsahom nároku uplatneného v
žalobe, tak správne žalobkyni priznal len sumu 327,87 Eur.15. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania za vecne správny, pretože proti ostatným

výrokomsúduprvejinštancieodvolaniepodanéneboloavtýchtovýrokochrozsudoksúduprvejinštancie
zostal právoplatným, a preto ho krajský súd nemohol preskúmavať. Potvrdzujúci výrok rozsudku
krajského súdu sa preto týka len napadnutého výroku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 327,87 Eur a súvisiaceho výroku o trovách konania.

16. V odvolacom konaní žalobkyňa mala úspech. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. V súlade
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal krajský súd žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

17. Z vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).