Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/579/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203266
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312203266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti odporkyni:
N. D., U.. XX.XX.XXXX, R. XXXXX-XXX K., F. Y., K., L., o zaplatenie 159,34 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.08.2013, č.k.
14C/56/2012-75 v časti zamietajúceho výroku, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.08.2013, č.k. 14C/56/2012-75 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

O trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 132,47
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 01.02.2012 do zaplatenia, na
účet navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol a
zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. c), § 5 ods. 2, § 15 ods.

1 písm. d), § 11 ods. 2, § 17a ods. 1, § 22 ods. 2 písm. f), § 23 ods. 1 písm. c), § 23 ods. 17 zák. č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ZP“), § 517 ods. 1 veta prvá, ust. § 517 ods.
2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.03.2012
domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy vo výške 159,34 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne

z dlžnej sumy od 01.02.2012 do zaplatenia, z titulu výkonu zdravotného poistenia navrhovateľom, resp.
titulom úhrad vecných dávok (za zdravotnú starostlivosť a za kapitačné platby) v období od 16.04.2010
do 11.05.2011, kedy už odporkyňa nebola v poistnom vzťahu s navrhovateľom.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporkyni ako občianke Slovenskej
republiky vzniklo povinné zdravotné poistenie dňom narodenia podľa § 4 ods. 1 zákona o ZP. Odporkyňa
vycestovala do zahraničia s cieľom natrvalo tam žiť. Súd skúmal, odkedy je odporkyňa zdravotne

poistená v cudzine, nakoľko s touto skutočnosťou zákon o ZP spája zánik zdravotného poistenia na
území Slovenskej republiky. Z tvrdenia odporkyne vyplynulo, že je zdravotne poistená v Kanade od
03.05.2010, čo znamená, že v zmysle zákona o ZP jej verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej
republiky zaniklo dňom 02.05.2010. Súd prvého stupňa konštatoval, že týmto dňom zanikol poisteneckývzťah medzi účastníkmi konania. Odporkyňa bola povinná splniť si svoju oznamovaciu povinnosť
v zákonnej 8-dňovej lehote a oznámiť navrhovateľovi uzatvorenie zdravotného poistenia v cudzine.
Súd mal z vykonaného dokazovania ďalej za preukázané, že odporkyňa si túto svoju oznamovaciu

povinnosť splnila až listom zo dňa 15.03.2011, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 11.05.2011. Keďže
svoju povinnosť nesplnila v zákonnej lehote, navrhovateľ naďalej evidoval odporkyňu ako poistenca a
poskytoval jej zdravotné poistenie až do odhlásenia odporkyne zo zdravotného poistenia.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňoval náhradu vecných nákladov zdravotnej starostlivosti za obdobie

od 16.04.2010 do 11.05.2011, v celkovej výške 159,34 eur. Podľa názoru súdu prvého stupňa k zániku
zdravotného poistenia, a teda k zániku poisteneckého vzťahu medzi účastníkmi konania došlo až dňom
02.05.2010 a nie, ako tvrdí navrhovateľ, dňa 16.04.2010 (odporkyňa ukončila pracovný pomer dňa
15.04.2010, dovtedy za ňu uhrádzal verejné zdravotné poistenie jej zamestnávateľ). Lehota na splnenie
oznamovacej povinnosti uplynula po ôsmich dňoch, od kedy si odporkyňa mala uhrádzať verejné
zdravotnépoisteniesama.Navrhovateľbolpovinnýnaďalejvykonávaťzdravotnépoistenie,apretodlžné

poistné za dané obdobie si mal uplatniť od odporkyne osobitným postupom podľa § 17a zákona o ZP, a
vystaviť odporkyni výkaz nedoplatkov. Súd bol toho názoru, že nemožno náklady na verejné zdravotné
poistenie za obdobie od 16.04.2010 do 02.05.2010 priznať v konaní ako regresný nárok navrhovateľa
za neoprávnene vyplatené vecné dávky zdravotnej starostlivosti, a preto návrh v časti o zaplatenie
26,87 eur, ktoré predstavujú náklady zdravotnej starostlivosti zaplatené navrhovateľom za obdobie od

16.04.2010 do 02.05.2010, ako nedôvodný zamietol. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie 132,47 eur
za obdobie od 02.05.2010 do 11.05.2011 považoval súd na základe uvedených skutočností za nárok
dôvodný, preto mu v tejto časti vyhovel a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu
spolu s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 01.02.2012 do zaplatenia.

Proti tomuto rozhodnutiu do výroku, ktorým súd prvého stupňa v časti zamietol nárok navrhovateľa,
podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej
časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že k zániku poisteneckého vzťahu došlo ku dňu 02.05.2013 (správne má byť
02.05.2010). Podľa jeho názoru zdravotné poistenie zaniklo v posledný deň zamestnania odporkyne u

zamestnávateľa v Slovenskej republike, a tak má navrhovateľ nárok na náhradu škody, ktorú predstavujú
náklady za nedôvodne uhradenú (preplatenú) zdravotnú starostlivosť. Namietal postup súdu prvého
stupňa, keď tento neoboznámil navrhovateľa s podaním odporkyne zo dňa 29.11.2012 a nevyžiadal si
jeho vyjadrenie. Súd sa stotožnil s vyjadreniami odporkyne v tomto podaní bez akéhokoľvek dôkazu
a na ich základe v dotknutej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyňa uviedla, že postupovala v

zmyslepoučenianavrhovateľa,žemôžeukončiťpoisteneckývzťahažpoprihlásenísadoinejpoisťovne;
toto tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázala. Navyše je toto tvrdenie v rozpore s evidenciou
navrhovateľa i s evidenciou v systéme verejného zdravotného poistenia v SR, jeho preukázanie by
znamenalo vznik ďalšieho závažného protiprávneho konania odporkyne v zmysle zákona o ZP. Keďže
je medzi účastníkmi konania a na základe predložených dôkazov zrejmé a nesporné, že odporkyňa v

súčasnosti nie je poistencom navrhovateľa, a to najneskôr od 03.05.2010, navrhovateľ rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti uplatňovaného a napadnutým rozsudkom priznaného nároku, ktorý predstavuje
náklady na nedôvodne uhradenú (preplatenú) zdravotnú starostlivosť od 03.05.2010 do 11.05.2011,
nerozporoval.

Odporkyňa sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 20.09.2013 zamerala na opis
skutkového stavu. Uviedla, že s rozhodnutím súdu sa nestotožnila, avšak napriek tomu sa rozhodla
súdom určenú sumu, prostredníctvom svojej matky priamo v pokladni poisťovne zaplatiť. Nechcela mať
v Slovenskej republike žiadne podlžnosti. Zodpovedná pracovníčka jej matke oznámila, že výška dlhu
je 96,04 eur a že nemôže prijať vyššiu sumu. Z uvedeného dôvodu nechápe postup navrhovateľa, ktorý

sa odvolaním domáhal zaplatenia ďalších 26,87 eur. Poukázala aj na chybné údaje, predovšetkým v
dátumoch, ktoré sa týkajú sporného obdobia, uvedené v odvolaní navrhovateľa. Vyjadrila obavy, či tieto
nezrovnalosti v agende navrhovateľa nebudú viesť k ďalším problémom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156
ods.3O.s.p.(rozsudokbolverejnevyhlásenýdňa26.04.2016),apopreskúmanínapadnutéhorozsudku,
konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolacích námietok uvedených v odvolaniach navrhovateľky
a odporkyne dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvéhostupňa. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po
právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.).

Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o ZP, poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne
poistená podľa tohto zákona a nie je zamestnancom.

Podľa § 15 ods. 1 písm. d) zákona o ZP, povinnosť platiť poistné vzniká dňom nasledujúcim po dni, v
ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu

alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o ZP, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm.
a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o ZP, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý
pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť
zamestnanca,
b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom

vykonáva činnosť,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa
považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd na doplnenie správnosti rozsudku

prvostupňového súdu uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi povinnosťou fyzickej osoby platiť si
zdravotné poistenie v období, keď jej skončí pracovný pomer a zotrváva na území Slovenska, a medzi
zánikom verejného zdravotného poistenia podľa § 5 zákona o ZP, z dôvodu, že je zdravotne poistená v
cudzine. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa, že verejné zdravotné poistenie
odporkyne zaniklo dňom 02.05.2010, keďže od 03.05.2010 podľa jej oznámenia je zdravotne poistená

v Kanade. V súvislosti s obdobím od 16.04.2010 do 02.05.2010 mal navrhovateľ, ako správne uviedol
súd prvého stupňa, postupovať podľa ust. § 17a zákona o ZP. Odporkyňa preukázala uzatvorenie
zdravotného poistenia v zahraničí predloženou fotokópiou preukazu poistenca, aj keď z nej nie je
zrejmý dátum uzatvorenia zdravotného poistenia. Napriek tomu údaj o uzatvorení zdravotného poistenia
uvedený odporkyňou v Kanade považuje odvolací súd za pravdivý, nakoľko pri zohľadnení všetkých

okolností súvisiacich s vysťahovaním sa do inej vzdialenej krajiny, ide o primeranú dobu (18 dní po
ukončení pracovného pomeru na Slovensku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno akceptovať
postup navrhovateľa, keď za termín ukončenia verejného zdravotného poistenia odporkyne považoval
v rozpore so zákonom deň nasledujúci po ukončení pracovného pomeru odporkyne na Slovensku, t.j.
16.04.2010, keďže odporkyňa bola ešte aj v júli 2013 prihlásená k trvalému pobytu na adrese A. XX, R..

Preto pre zánik verejného zdravotného poistenia odporkyne môže byť rozhodujúci len deň uzatvorenia
zdravotného poistenia v inom štáte.

K námietke navrhovateľa, že mu nebolo zaslané vyjadrenie odporkyne zo dňa 29.11.2012 odvolací súd
uvádza, že išlo o vyjadrenie, ktoré sa týkalo rozhodnutia súdu, ktorým jej bola ustanovená opatrovníčka

pre dané súdne konanie. Je pravdou, že odporkyňa v tomto podaní popisuje svoj postup pred odchodom
do Kanady smerujúci k ukončeniu verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Z neho vyplýva, že
navrhovateľovi oznámila, že sa zdravotne poistila v Kanade a zaslala mu fotokópiu kartičky poistenca.
Podanie neobsahuje okrem údaja vzniku zdravotného poistenia v Kanade žiadne skutočnosti, ktoré by
navrhovateľovi neboli známe (vyplýva z návrhu a k nemu pripojených listinných dôkazov). Nejde tak o

postup, ktorým by navrhovateľovi bola odobratá možnosť konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa spolu s rozhodnutím o trovách
prvostupňového konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.