Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208392
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5712208392.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu:
MIDAN, s.r.o., so sídlom Škultétyho 4720/2A, 955 01 Topoľčany, IČO: 45 645 167, zast. advokátskou
kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so Palárikova 14, Bratislava, proti žalovanému: MUDr. X.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, Q., zast. JUDr. Q. D., advokátom so sídlom I. X, O., v konaní o
zaplatenie 6.638,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 8C/14/2013-312 zo dňa 07.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 8C/14/2013-312 zo dňa 07.03.2016 zamietol návrh žalobcu.
Zároveň ho zaviazal k povinnosti uhradiť k rukám právneho zástupcu žalovaného trovy konania vo výške
4.915,98 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy

s príslušenstvom ako zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v článku V. bod 2 zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve uzavretej 11.07.2008, v ktorej sa zaviazali predávajúci, t. j. aj žalovaný k uzavretiu kúpnej zmluvy,
teda k odpredaju nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. K., zapísané na LV č. XXX. V zmysle
ustanovenia článku V. bod 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy
v stanovenom termíne zo strany z ktorejkoľvek budúcich predávajúcich, čím si tento nesplní povinnosť
vyplývajúcu mu z tejto zmluvy, je povinný zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 200.000,- Sk, čo
sarovnážalovanejsumy6.638,78eur.Výzvouzodňa18.06.2009žalobcavyzvalžalovanéhokuzavretiu

kúpnej zmluvy, pričom termín podpisu zmluvy stanovili na deň 08.07.2009. Na stanovený termín podpisu
kúpnej zmluvy sa žalovaný bezdôvodne nedostavil a z toho dôvodu porušil svoju povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a z toho dôvodu vznikol nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty výzvou zo dňa 13.07.2009, pričom žalobca určil
splatnosť 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu 20.07.2009, pričom splatnosť nastala dňom
27.07.2009, ku podpísaniu zmluvy zo strany žalovaného došlo až dňa 04.10.2010, a to v priebehu
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany vedenom pod sp. zn. 4C/135/2009.

Vo veci už raz súd prvého stupňa rozhodol, keď rozsudkom z 10.09.2013 vyhovel návrhu, keď dospel
k záveru, že návrh kúpnej zmluvy zo strany žalobcu sa svojím obsahom v podstatných náležitostiach
zhodujesozmluvouobudúcejkúpnejzmluveamenšienezrovnalostibolomožnéodstrániťpovzájomnejdohode.Vtomtosmerenavrhovateľprejavildostatočnúústretovosť,čohoprejavombolaajkúpnazmluva
zo dňa 07.09.2009 uzavretá s ďalšími tromi predávajúcimi, v ktorej sa nenachádzajú žiadne sporné
ustanovenia, pre ktoré žalovaní pôvodne nechceli zmluvu uzavrieť. Žalovaný ohľadom pripomienok

k predloženému návrhu kúpnej zmluvy nekomunikoval a žiadneho zo svedkov nesplnomocnil, aby
ho zastupovali v prípade uzavretia kúpnej zmluvy s navrhovateľom do 08.07.2009 ani do dňa
podania návrhu na nahradenie vôle, ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Nitre. V zmluve
o budúcej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 200.00,- Sk (6.638,78 eur) a preto súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú zmluvnú pokutu. Krajský súd v Žiline uznesením č. k.

5Co/572/2013-122 zo dňa 25.02.2014 na základe odvolania odporcu rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. V intenciách zrušujúceho uznesenia okresný súd doplnil dokazovanie
opätovným vypočutím účastníkov, svedkov, neprávoplatnými rozsudkami Okresného súdu Bratislava
sp. zn. 12C/112/2012 a dospel k záveru, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli o podstatných
náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy, keď nič na tomto zistení nezmenilo ani vypočutie svedkov po
zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. K inému názoru súd nedospel ani na základe neprávoplatných

rozhodnutí Okresných súdov Bratislava I a V. O vzťahu k výške zmluvnej pokuty a jej rozporu s dobrými
mravmi mal za to, že došlo ku konsenzu pri uzatváraní dohody a zmluvnej pokute. Táto dohoda
bola uzatváraná dobrovoľne, nebola pod žiadnym nátlakom zo strany žalobcu a súd v nej nevidel ani
úmysel poškodenej druhej zmluvnej strany. Mala slúžiť preventívne, a teda plniť účel uzavretia kúpnej
zmluvy. Proti rozsudku podal žalovaný opäť odvolanie, v ktorom poukázal, že okresný súd bol povinný

v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zaoberať sa otázkou zmluvnej pokuty, či je táto v
rozpore s dobrými mravmi alebo nie. Podľa odvolateľa sa okresný súd nezaoberal skutkovými zisteniami
vo veci a vôbec sa nezaoberal pre rozhodnutie významnou skutočnosťou či zo strany žalovaného došlo k
porušeniu zmluvnej podmienky o budúcej kúpnej zmluve, a to kúpnej ceny ako základného predpokladu
pre priznanie nároku na zmluvnú pokutu. Preto odvolací súd v dôsledku odvolania žalovaného rozsudok

Okresného súdu Martin opäť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd
nedospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Poukázal na to, že k okolnosti podpísania kúpnej
zmluvy došlo 05.10.2010 až po podaní návrhu na nahradenie prejavu vôle vedeného na Okresnom
súde Topoľčany sp. zn. 4C/135/2009 a zároveň po úprave kúpnej ceny ako podstatnej náležitosti
kúpnej zmluvy, nepreukazuje jednoznačné porušenie zmluvných podmienok, a teda zavinené konanie

len na strane žalovaného, ako to v konaní tvrdil žalobca. Z uvedeného nemožno jednoznačne vyvodiť
porušenie zmluvnej podmienky, ktoré by viedlo k uplatneniu nároku na zmluvnú pokutu. Podľa názoru
odvolacieho súdu je nesprávny názor súdu prvého stupňa, keď vzniknutý rozdiel v kúpnej cene ako
podstatnej náležitosti v danom prípade považuje len za nesprávny prepočet slovenských korún na eurá,
ktorý znížil dohodnutú kúpnu cenu v neprospech žalovaného a v dôsledku toho by došlo k obohateniu

žalobcu. Je na mieste brať v úvahu výšku tohto rozdielu, ktorý u žalovaného predstavoval 121,23 eur,
čo nemožno ani s ohľadom na celkovú kúpnu cenu považovať za nepatrnú sumu. Za danej situácie
potom ani záver okresného súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute nemá oporu v skutkových zisteniach súdu.
Navyše nemožno posudzovať výšku zmluvnej pokuty, ktorá vychádza zo zmluvného vzťahu účastníkov
založeného zmluvou s výškou investícií v tomto prípade žalobcu, ktoré nemajú s týmto vzťahom nič

spoločné. V zrušujúcom uznesení ďalej krajský súd uviedol, že záver okresného súdu bude môcť
vyvodiť z už vykonaného dokazovania a najmä s ohľadom na predložené rozhodnutie v iných súdnych
konaniach, a to Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 12C/120/2012 zo dňa 20.11.2014 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/123/2015 a následne na to súd prvej inštancie je
povinný opätovne preskúmať a vyvodiť záver či boli splnené zákonné podmienky pre uloženie povinnosti

zaplatiť zmluvnú pokutu.

Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu doplnil dokazovanie a návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, lebo bol zistený rozpor v kúpnej cene, ktorá bola rozdielne
dojednaná v zmluve o budúcej kúpnej zmluve a v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalobca ako kupujúci,

lebo tento bez súhlasu predávajúcich zmenil kúpnu cenu, čo je podstatná náležitosť.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorý vytýkal súdu
prvého stupňa, že rozhodol nesprávne, keď jeho rozhodnutie nevychádza z vykonaného dokazovania,
resp. jeho základom je nedostatočné pochopenie základných skutkových okolností prípadu. Tiež

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a odôvodnenie rozsudku tiež trpí vadou nedostatku
odôvodnenia, nakoľko súd sa nevysporiadal so základnými a podstatnými námietkami oboch účastníkov
konania a sústredil sa iba na argumenty žalovaného. Podľa odvolateľa rozsudok súdu nevychádza z
vykonaného dokazovania, resp. jeho základom je nedostatočné pochopenie základných skutkovýchokolností prípadu, keď rozsudok vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia a odôvodnenie
rozsudku trpí vadou nedostatku odôvodnenia, nakoľko súd sa nevysporiadal so základnými podstatnými
námietkami oboch účastníkov konania a sústredil sa iba na argumenty žalovaného. Odvolateľ

zdôrazňuje, že snahu a ústretovosť žalobcu si žalovaný zrejme nesprávne vysvetlil ako dôvod
nedostaveniasakpodpisukúpnejzmluvyamožnosť„taktizovať",čovšakjevpríkromrozporesbudúcou
zmluvou. Žalovaný si do momentu podania žalobného návrhu o nahradenie prejavu vôle neuvedomoval,
že je Budúcou zmluvou viazaný, táto je záväzná a zrejme zacítil možnosť a šancu vyjednávať lepšie
podmienky (zmenu splatnosti v rozpore s budúcou zmluvou) a výhodnejšiu kúpnu cenu (1,- eur/m2 v

rozpore s budúcou zmluvou), a to zastrašovaním žalobcu, že dôjde k odpredaju nehnuteľností tretej
osobe za vyššiu kúpnu cenu, ako bol žalobca viazaný. Teda nie prepočet na eurá, ako tvrdí žalovaný,
ale splatnosť a výška kúpnej ceny bola dôvodom, prečo sa žalovaný nedôvodne nedostavil k podpisu
kúpnej zmluvy napriek tomu, že ho k osobnej účasti zaväzovala budúca zmluva. Výhradu o prepočte na
euro vzniesol až v priebehu súdneho konania sp. zn. 4C/135/2009 pred Okresným súdom Topoľčany
a konkrétne až dňa 15.06.2010, čo vyplýva aj z predmetného súdneho spisu. Žalovaný uvedené pred

termínom podpisu kúpnej zmluvy nenamietal, teda akceptoval kúpnu cenu a prvýkrát túto námietku
vzniesol až v súdnom konaní 15.06.2010. Žalobca má za to, že uvedená výhrada bola iba vecou dohody
zmluvných strán o technike prepočtu. Preto odvolateľ tvrdí, že žalobcovi prináleží nárok na zmluvnú
pokutu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu vyhovel, resp.
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za správny a zákonný. Veď návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalovaný neporušil povinnosť
mu zo zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko žalobca mu pri výzve zaslal kúpnu cenu, ktorá nebola totožná
so znením zmluvy o budúcej zmluve, teda nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na

zmluvnú pokutu, a to porušenie zmluvnej povinnosti. Zdôraznil, že žalobca vedie proti nemu a jeho
trom súrodencom spory v štyroch konaniach, z toho jedna vec je už právoplatne skončená zamietnutím
návrhu žalobcu (sp. zn. 12C/120/2012 pred Okresným súdom Bratislava V v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/123/2015 zo dňa 28.09.2015). Právna vec vedená proti jeho
sestre PhDr. Y. B. na Okresnom súde Bratislava I (sp. zn. 9C/226/2012 bola rozhodnutá 29.03.2006,

pričom súd prvého stupňa rovnako zamietol návrh žalobcu). Oproti odvolaniu žalobcu uvádza, že z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že mal záujem uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, avšak v znení,
ako sa pôvodne dohodli v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 11.07.2008. Skutkové okolnosti, ktoré opisuje
žalobca v odvolaní, opisuje len z jeho pohľadu. V tomto smere sa plne stotožňuje so skutkovými závermi
súduprvéhostupňa.Navrholpretorozsudokokresnéhosúdupotvrdiťazaviazaťnavrhovateľaknáhrade

trov odvolacieho konania.

4. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa podaním zo dňa 09.06.2016 doručeného Okresnému súdu Martin
dňa 13.06.2016 podal žalobca návrh na zámenu účastníkov na strane žalobcu, ktorému návrhu vyhovel
už odvolací súd a pripustil, aby na strane žalobcu vystupovala spoločnosť MIDAN, s.r.o., so sídlom

Škultétyho 4720/2A, 955 01 Topoľčany, IČO: 45 645 167 z dôvodu, že medzi žalobcom ako postupcom a
obchodnou spoločnosťou MIDAN, s.r.o., Topoľčany ako postupníkom bola uzavretá zmluva o postúpení
pohľadávky. O uvedenom návrhu odvolací súd rozhodol uznesením č. k. 5Co/289/2016-353 z 27.
septembra 2016.

5. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na zmenu účastníka na strane žalobcu vyjadril tak, že nemá námietky
so zmenou strán sporu na strane žalobcu z procesného hľadiska.

6. V dôsledku podaného odvolania bol vec postúpená Krajskému súdu v Žiline ako súdu druhej inštancie.
Krajský súd ako súd odvolací predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov, tento
ku dňu 30.06.2016 stratil účinnosť v dôsledku nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného
kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP"), ktorý už odvolací súd
aplikoval pri svojom procesnom postupe s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
zostali zachované podľa § 470 ods. 2 CSP, a preto krajský súd pri svojom rozhodovaní už prispôsobil

terminológiu novej právnej úprave.

7. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej
istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy (PL ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom jepredvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne
relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I.ÚS 87/93, PL. ÚS
16/95, II.ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.

V zásadnej ústavnoprávnej rovine platí, že je v rozpore s inštitútom právneho štátu a v rámci
neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy
rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. V každom prípade sa
však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska
prijatého v obdobnej otázke (II.ÚS 274/2015, II.ÚS 275/2015). Inak dochádza zo strany súdu k porušeniu

základných práv účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj ich práv na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

8. Obsahom princípu právneho štátu je totiž vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú
otázku sa pri opakovaní a v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (I.ÚS 87/93, PL ÚS
16/95 a II.ÚS 80/99, III.ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom

rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva,
keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb
a právnických osôb orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ
ju nemožno objektívne alebo rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery

všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky
charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických, resp. totožných
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé
súdne konanie (IV.ÚS 49/06, III.ÚS 300/06).

9. V kontexte s vyššie uvedeným krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa
§ 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote podľa
§ 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté

rozhodnutiesúduprvejinštancievsúlades §387ods.1CSPpotvrdilzdôvodujehovecnejsprávnosti.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiada v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd ako súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho
spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje,
že prvostupňový súd po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu už

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol,
keď svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2
CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal
s rozhodujúcimi skutočnosťami. Keďže odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a

následne prijaté právne závery, pretože vo svojom odvolaní opakuje skutočnosti, ktoré boli predmetom
konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd nemohol prisvedčiť jeho odvolaniu, ktoré nepovažoval
za dôvodné, ale za účelové, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, pričom v
jednotlivostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, pretože by bolo nadbytočné a
nekonštruktívne skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu opakovať.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)