Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210725
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612210725.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 8C/231/2012-68 zo dňa 22. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v celom rozsahu) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu (majetkovú) škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Vychádzal
z toho, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu základných atribútov
zodpovednosti žalovaného; prioritne danosť nesprávneho úradného postupu. Poukázal na povinnosť
exekučného súdu (vyplývajúcu aj z „európskeho“ práva) skúmať súlad exekučného titulu

so zákonom. Dotknutý (tvrdený) exekučný titul pritom pre nedostatky v doručovaní nenadobudol
vykonateľnosť. Okresný súd zdôraznil, že žalobca (v pozícii oprávneného) proti uzneseniu o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepodal opravný prostriedok.
Dodal, že postupom exekučného súdu nebola založená žiadna prekážka pre žalobcu domáhať sa
plnenia (tvrdených) nárokov.
2. Okresný súd za zavádzajúce označil tiež tvrdenie žalobcu o „nečinnosti“ pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora viac ako 122 dní; o vydanie poverenia požiadal súdny exekútor dňa 24.3.2011

a exekučný súd o predmetnej žiadosti rozhodol 30.5.2011 (t.j. po 68-ich dňoch). S poukazom na
nepreukázanie porušenia právnej povinnosti žalovaným okresný súd nezisťoval vznik škody ani
kauzálny nexus; súčasne konštatoval však, že žalobca nepreukázal ani vznik a výšku tvrdenej škody,
resp. nemajetkovej ujmy.
3. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania uviedol, že predmetné podanie bolo vykonané
elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, pričom nedošlo k jeho doplneniu v písomnej forme
(eventuálne ústne do zápisnice), z ktorého titulu sa naň neprihliada. O trovách konania rozhodol okresný

súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnému žalovanému právo
na ich náhradu nepriznal, lebo trovy konania nevyčíslil.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a prednesov protistrany, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Tvrdil, že okresný súd ignoroval predloženú žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu; v
dôsledku čoho vykonal pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Zároveň
však odvolateľ prvoinštančnému súdu vytýkal, že nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
5. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Osobitne zdôraznil, že pokiaľ

žalovaný nereagoval na výzvu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe, mal okresný súd rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil meritórne rozhodnutie za predčasné z dôvodu, že konajúci
súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania; súčasne však
uvádzal, že o takomto návrhu nebolo ani rozhodnuté.
6. Žalobca (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ vytýkal súdu

prvého stupňa viacero omylov - napr. konštatovanie, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za významné považoval
nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol, ale i momentu, kedy
poverenie súdnemu exekútorovi doručil.
7. Podľa žalobcu okresný súd ignoroval všetky tvrdenia o vzniku škody z titulu celkových

administratívnych výdajov. V tejto časti považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Nakoľko je skutkový základ danej veci jedinečný, je neakceptovateľné, keď súd svoje
rozhodnutie odôvodní úplne rovnakými vetami ako v iných rozhodnutiach, v rámci ktorých vystupuje
identický žalobca a žalovaný. Odvolateľ tiež nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky
počas nečinnosti zapríčinil dlžník - povinný. V spojitosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou podľa

odvolateľa okresný súd vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
8. V konaní žalobca hodlal prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil,
predložiť dôkaz o výške majetkovej škody, okresný súd však dokazovanie neprípustne skrátil, pričom
žalobcu nepoučil ani podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Zároveň ale tvrdil, že predmetný znalecký posudok

predložil a okresný súd dotknutý dôkaz nevykonal.

9. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Zásada kontradiktórnosti priamo pojmovo predvída procesnú aktivitu strán sporu. Ťažiskom
realizácie procesných práv je práve pojednávanie, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, avšak

svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade
účasti na pojednávaní by sa žalobca zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho
doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť.

12. Termín pojednávania v súdenej veci (na deň 22.5.2015) prvostupňový súd určil 11.5.2015 a

právnemuzástupcovižalobcubolopredvolaniedoručenédňa13.5.2015.Dňa14.5.2015bolkonajúcemu
súdu doručený elektronickým podaním návrh navrhovateľa „na zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky“.
Tvrdený dôvod odročenia - nerozhodnutie o (ne)vylúčení zákonnej sudkyne, resp. sudcov konajúceho
okresného súdu - bol nepravdivý; žalobcovi predmetné rozhodnutie nadriadeného súdu (uznesenie

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5NcC/54/2013 z 19.3.2013) bolo doručené 5.12.2013. Ustanovenie §
119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvídalo riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas súdu s uplatneným
dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú adresu), ako súd
posúdil návrh na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený postup dôsledne nevyužil, čo však v
konkrétnostiach súdenej veci nepredstavuje vadu (§ 212 ods. 3 O.s.p., aktuálne § 380 ods. 2 CSP),

ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Okresné súdy (minimálne v obvode
Krajského súdu v Žiline) v absolútne drvivej väčšine prípadov neakceptujú všeobecné formulárové
návrhy (čo v plnej miere platí i o obsahu dotknutého podania) žalobcu na odročenie pojednávaní.13. Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý, čo zodpovedá nižšie
rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení odvolateľa o konaní „vylúčeného“ sudcu. Inými
slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti strany/účastníka za podmienok predpokladaných

zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Cdo 116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.
14. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo už dňa 27.3.2014 doručené
vyjadrenie žalovaného vo veci samej. Tým je vyvrátená zásadná odvolacia námietka žalobcu o tom,
že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany. Taktiež už v úvodnom štádiu prejednávania veci

bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (predmetnú písomnosť prevzal dňa 5.12.2013). Vzhľadom
na to, že okresný súd nepovažoval za preukázanú základnú podmienku zodpovednosti žalovaného
(nesprávny úradný postup) bolo neúčelné vykonávať akékoľvek dokazovanie týkajúce sa výšky škody,
resp. nemajetkovej ujmy.

15. Bezpredmetnou je námietka odvolateľa o neprípustnom konaní vylúčeného sudcu. Zodpovedá

totiž doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa (správne) postupovala v
intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení. Odvolateľ ani v žiadosti o
odročenie pojednávania a ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by
mali zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu.
16.Nenáležitýmjetiežtvrdenieodvolateľaopredčasnostimeritórnehorozhodnutiazdôvodunevyčkania

na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Žalobca dotknutý procesný
návrh vykonal elektronickým podaním, avšak bez zaručeného elektronického podpisu a predmetné
podanie v lehote predpokladanej § 42 ods. 1 O.s.p. nedoplnil. Nadväzne je vecne správnym záver
okresného súdu o neprihliadaní na takéto podanie (bližšie napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1 Ndc 6/2011 z 15.4.2011).

17. Vnútorne protirečivým je odvolanie v časti, v ktorej žalobca na jednej strane vytýka okresnému
súdu vykonanie pojednávania, zároveň však tvrdí, že bolo neprípustné rozhodnúť bez jeho nariadenia.
Neopodstatnenými sú tiež tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania,
resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené

v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané
(aj) oboznámením obsahu exekučného spisu sp. zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš 3Er/308/2011,
ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 z opaku - označením povinného a spisovej značky exekútora) požadoval
navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (jeho
str. 7, 8).

18. Právnej úprave nezodpovedajúcou je i požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa žalovaný k
žalobe nevyjadril, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Bez ohľadu na to, že v súdenej veci
sa žalovaný vyjadril, samotné nevyjadrenie sa nepochybne bez ďalšieho neznamená povinnosť súdu
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

19. V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za
obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§
212 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ rezignoval na relevantnú reakciu na
ktorýkoľvek z nosných dôvodov (t.j. predovšetkým na záver o nepreukázaní porušenia povinnosti
žalovaným; o povinnosti exekučného súdu skúmať vykonateľnosť exekučného titulu; o nevykonateľnosti

dotknutého rozhodcovského rozsudku), na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Dôsledky
takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu meritórneho
rozhodnutia.

20. Zároveň platí, že nie je prípustné konfrontovať prvoinštančný súd so závermi, ktoré v konaní

nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacie námietky spočívajúce v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď
konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, resp. „že náklady na správu
pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník“ nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými
zisteniami okresného súdu. Ide o zjavné pochybenia odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.
21. Námietka žalobcu o potrebe skúmania momentu, kedy bolo poverenie súdnemu exekútorovi

doručené, neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia o porušení povinností exekučného súdu.
Predovšetkým však ide o novú skutočnosť, ktorá je neprípustným odvolacím dôvodom (§ 205a O.s.p.;
aktuálne § 366 CSP).22. Nenáležitým je napokon tvrdenie žalobcu o odôvodnení rozsudku formulárovým spôsobom. Práve
ním predložené odvolanie je totiž svojou vyššie opísanou zmätočnosťou, ako aj odôvodneniu rozsudku
nekorešpondujúcim obsahom ilustráciou nenáležitého šablónovitého podávania odvolaní. V protiklade

s uvedeným, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako celok spĺňa všetky zákonného parametre.
Okresný súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán, procesnú situáciu v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval
aplikované právne normy a svoje závery primerane vysvetlil, pričom dostatočne objasnil, z akých úvah
vychádzal.

23. Odvolacie dôvody žalobcu boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej (§ 380 ods. 2 CSP). Napadnutý rozsudok
preto vo veci samej potvrdil.
24. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od
meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. Nad bezprostredný rámec

odvolania dodáva, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.