Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Csp/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116214345
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116214345.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu Home Credit

Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanému I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, XXX XX J. J., o zaplatenie 275,49
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 275,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 275,49 eura od 18. 02. 2016 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 50,00 eur mesačne, splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca, až do úplného

zaplatenia, počnúc mesiacom december 2016 s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 07. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
275,49 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 06. 05. 2014 úverovú
zmluvu č. 4405016164, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 000,00
eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný

bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok
a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. Žalovaný
bol listom zo dňa 29. 01. 2016 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru, ktorý žalobcovi neuhradil. Na
základe uvedeného sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 275,49 eura a
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 275,49 eura od 18. 02. 2016 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.
2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená do vlastných rúk žalovanému dňa 01. 10. 2016, k podanej

žalobe uviedol, že dlhu si je vedomý, vzhľadom na svoje majetkové pomery navrhol uhradiť dlh v
pravidelných mesačných splátkach po 50,00 eur. Uviedol tiež, že sa zaväzuje od 25. 10. 2016 zasielať
na účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bankovým prevodom 50,00 eur mesačne.
3. Podľa § 297 druhá veta písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zneníúčinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 05. 2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
11.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„nariadenie“),výškaúrokov

z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14.Nakoľkopredmetomspotrebiteľskéhosporupodľa§290CSPjezaplateniesumy275,49eura,ideiba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, pojednávanie
nebolo treba podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu od 04. 11. 2016 do 11.
11. 2016.

15. Z listín predložených žalobcom súd zistil, že so žalovaným uzatvoril dňa 06. 05. 2014
zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere číslo 4405016164, ktorá je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a
Občianskym zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanému, ktorý je fyzickou osobou
- nepodnikateľom, žalobcom, ktorý poskytuje peňažné prostriedky v rámci predmetu podnikateľskej

činnosti, poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1 000,00 eur, ktoré sa zaviazal vrátiť v 60 mesačných
splátkach vo výške 43,83 eura. Žalovaný uhradil podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad žalobcovi
spolu 724,51 eura. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, žalobca listom zo dňa 29. 01. 2016 oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy
podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a vyzval ho na jednorazové vrátenie celej

dlžnej sumy spolu s úrokom v lehote do 15 dní od odoslania výzvy. Výzva bola odovzdaná na poštovú
prepravu dňa 02. 02. 2016.
16. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti,
ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve je uvedená
lehota splatnosti ako "60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci". Účelom

dotknutého ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný
plniť si povinnosť splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval
konečnú splatnosť úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia
úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor
bol vyslovený napríklad aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo

dňa 19. 09. 2012). Uvedenému zodpovedá aj gramatický výklad, keď ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f)
rozlišuje „dobu trvania zmluvy“ a „termín konečnej splatnosti“. V zmluve nie je uvedené ani to, kedy má
žalovaný začať pôžičku splácať, keďže v nej chýba uvedenie splatnosti prvej splátky (prvá splátka je
splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru).17. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
keď v zmluve je uvedená iba výška a počet splátok. Uvedené ustanovenie rozlišuje a vyžaduje deväť

údajov, a to: údaj o výške splátky istiny, údaj o výške splátky úrokov, údaj o výške splátky iných poplatkov,
údaj o počte splátok istiny, údaj o počte splátok úrokov, údaj o počte splátok iných poplatkov, údaj o
termínoch splátok istiny, údaj o termínoch splátok úrokov a údaj o termínoch splátok iných poplatkov.
Neuvedenie ktoréhokoľvek údaju má za následok nedodržanie uvedeného ustanovenia.
18. Údaj o výške splátok istiny, údaj o výške splátok úrokov žalobca v zmluve neuviedol. Uviedol

iba údaj o výške splátky 43,83 eura. Logickým a teleologickým výkladom zákona o spotrebiteľských
úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť
jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. K uvedenému
záveru sa priklonil v odôvodnení svojho rozhodnutia napríklad Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn.
11Co/256/2013 zo dňa 25. 11. 2013. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 9Co/165/2015 zo dňa
12. 04. 2016 uviedol, cit.: „V zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony

vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle
toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Posúdiac vyššie
uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd
dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, splátka je uvedená jednou spoločnou sumou.“
Rovnako uvedený záver podporuje aj súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad v
rozsudku sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016, 3Sžo/19/2012 zo dňa 12. 03. 2013. Z uzatvorenej
zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok, ale nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá
splátka obsahuje, pričom však pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je

nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na
poplatky. Významom dotknutého ustanovenia je, aby bol spotrebiteľ pri podpise zmluvy informovaný o
tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť
vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov a pri výbere
zohľadniť aj tú skutočnosť, ako rýchlo dôjde k splateniu istiny.

19. Údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalobca v zmluve neuviedol. Uviedol
iba, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac
nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej
splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok
je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci,

v ktorom je splatná prvá splátka. Takéto určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ povinný uviesť presný počet a termíny jednotlivých
splátok a nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k
určeniu termínov jednotlivých splátok.

20. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Bíróovej súd uvádza, že jeho závery nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné predovšetkým
z dôvodu, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15
poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu
zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
(§ 9 ods. 2 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. písm. k)) sú odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES
(článok 10, ods. 2 písm. c) a článok 10, ods. 2 písm. h)) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o
spotrebiteľskýchúverochaniesmernicuč.2008/48/ES,výkladdotknutýchustanovenísmerniceSúdnym

dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v predmetnom spore. Pre úplnosť súd
uvádza, vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01)
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe

výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom
spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci
vnútroštátnym súdom.21. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (odsek 16. odôvodnenia), údaj o
výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (18.) a údaj termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov (19.), podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver žalobcu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (21.),
žalovaným čerpaný úver bol povinný v uvedenej výške splatiť. Súd preto žalobe vyhovel a žalovaného
zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 275,49 eura, istinu pohľadávky, ako rozdiel medzi poskytnutými

finančnými prostriedkami a uhradenými finančnými prostriedkami (1 000,00 eur - 724,51 eura).
23. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia navýšením piatich percentuálnych bodov nad
úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanému bola preto uložená povinnosť
zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 18. 02. 2016 (deň nasledujúci

po dni uplynutia dodatočnej lehoty na plnenie určenej žalobcom vo výzve k splateniu celého úveru, t.j.
15 deň od odoslania výzvy, ktorá bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 02. 02. 2016) do zaplatenia,
keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní
úspešnýžalobcamánároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvplnejvýške.Ovýškenáhradytrov

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súdny úradník.
25. Podľa § 232 ods. 3 CSP určil súd dlhšiu lehotu na plnenie a to vzhľadom na žalovaným tvrdené
majetkové pomery. Lehotu na plnenie určil súd v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,00
eur mesačne až do úplného zaplatenia, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na osobu

žalobcu považoval za dostatočné s tým, že zároveň podľa § 232 ods. 4 CSP určil, že omeškanie so
zaplatením čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého
dlhu naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v

lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.