Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223823
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114223823.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: CETELEM

SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 zastúpeného JUDr.
Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti
žalovanej: U. O., A.. XX.X.XXXX, W. U. X, XXX XX D., o zaplatenie 2.130,29 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 261,86 eura s 8,5% úrokmi z omeškania ročne od
28.9.2013 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných do 15.dňa v mesiaci počnúc
od 1.3.2016 do úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok.

2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 323,10 eura s 8,5% úrokmi z omeškania ročne od
8.10.2013do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných do 15.dňa v mesiaci počnúc
od 1.3.2016 do úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok.

3. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

4. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na súdnom poplatku vo výške 62,22 eura a na

trovách právneho zastúpenia vo výške 116,34 eura na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 288.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.130,29 eura s príslušenstvom a to na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
12.10.2012 a zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 12.10.2012, z ktorých povinností žalovaný nesplnil.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, poukázal na ustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ

povinný plnenie vrátiť, ani ho uschovať. Vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi.
V danom prípade žiadnu úverovú kartu nežiadal, ani nechcel, táto mu bola doručená a v podstate mu
bola nanútená. Poukázal taktiež na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o tom, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko chýba rozpis splátok v zmysle ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
b) zákona. Poukázal taktiež na to, že úrok je navyše úžerný pre vysokú úrokovú sadzbu 44,50 % ročne.
Keďže platne uzavrel iba úver vo výške 395 eur na nákup spotrebného tovaru, z ktorej sumy uhradil
133,14 eura, zostáva mu zaplatiť už iba 261,86 eura. Túto sumu žiadal, aby súd mu povolil platiť v

splátkach vo výške 20 eur splatných do 15.dňa v mesiaci počnúc od najbližšieho mesiaca od vyhlásenia
rozhodnutia z dôvodu jeho osobných, zárobkových a majetkových pomerov, keďže má čistý príjem okolo
600 eur a platí výživné na dcéru 150 eur a na syna 110 eur aj pôžičky vo výške 100 a 30 eur mesačne.Žalobca voči tomu oponoval tvrdením, že žalovanému nenanútil žiaden právny úkon, o ktorý nežiadal
a poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 395 eur nebolo podmienené podpisom v časti 3 čl. 23
úverovej zmluvy. Pokiaľ nechcel z úverovej karty finančné prostriedky čerpať, nemal ponuku žalobcu

využiť a z úverovej karty financie čerpať. Ohľadom výšky úrokovej sadzby poukázal na povahu subjektu
poskytujúceho úveru s tým, že nie je možné porovnať banky a nebankové subjekty, keďže nebankové
subjekty poskytujú úvery s väčším rizikom ako banky a takéto úvery ani nie sú zaistené, a preto
je takéto riziko drahšie, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver.
Preto požadovaný zmluvný úrok neprekračuje hodnotu priemernej úrokovej miery pre daný typ úveru a

stanovená úroková sadzba nie je v rozpore s dobrými mravmi.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyne Bc. Petry Baranovej, oboznámením
listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sa, vo vložke č. 2435/

B s dňom zápisu 10.5.2000 v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.

Žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ.

Dňa 12.10.2012 na formulári nazvanom Zmluva o spotrebiteľskom úvere/Zmluva o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb
uzavreli títo účastníci v časti 1 zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ktorej predmetom tejto zmluvy
bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na cenu tovaru alebo služby 439 eur s priamou
platbou predajcovi 44 eur. Výška úveru bola stanovená na 395 eur, výška mesačnej splátky 31,48
eura pri počte mesačných splátok 18. Splatnosť mesačnej splátky bola stanovená 15.deň v mesiaci,

splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená 15.11.2012 a konečná splatnosť úveru 15.4.2014.
Výška úrokovej sadzby bola stanovená 44,50 % ročne ako fixná, RPMN 54,82 %, celková čiastka k
zaplateniu činila 548,46 eura. Poplatok za poistenie predstavoval 3,33 eura. V časti 2 tejto formulárovej
zmluvy účastníci mali uzavrieť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
pre výšku úverového rámca 5.000 eur s tým, že aktuálna výška úverového rámca predstavuje 600 eur.

Výška mesačnej splátky predstavuje min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší násobok 300 eur.
Splatnosť mesačnej splátky 10.deň v mesiaci, poplatok za správu revolvingového úveru bol uvedený
s odkazom na sadzobník poplatkov. Výška úrokovej sadzby 28,68 % ročne fixná, RPMN 45,94 %,
splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená 10.deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom
bolouskutočnenéprvéčerpanierevolvingovéhoúveru,poplatokzapoisteniebolstanovenýna3,33eura.

Ako vyplýva z potvrdenia predloženého žalobcom, žalovanému bola poskytnutá 18.10.2012 suma 395
eur a tento uhradil na úver dňa 12.11.2012 31,48 eura a dňa 13.2.2013 101,66 eura, celkom 133,14 eura.
Listom zo dňa 22.10.2012 žalobca žalovanému oznámil, že „za vernosť a predovšetkým za
zodpovednosť pri splácaní jeho úveru na nákup tovaru akceptuje jeho návrh na uzavretie zmluvy o

revolvingovom spotrebiteľskom úvere a zasiela mu kreditnú kartu CETELEM s tým, že k tejto kreditnej
karte bol zaslaný v samostatnej zásielke PIN kód doporučene do vlastných rúk“.

Na základe potvrdenia žalobcu žalovaný uskutočnil výber na túto kreditnú kartu dňa 9.11.2012 vo výške
500 eur, dňa 12.11.2012 vo výške 800 eur a 13.11.2012 vo výške 200 eur, celkom vyčerpal 1.500 eur.

Dňa 13.2.2013 uhradil na tieto platby sumu 176,90 eura.

Listom zo dňa 10.9.2013 oznámil žalobca žalovaného vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru č.
42710779520001 vo výške k spotrebiteľskému úveru vo výške 395 eur s tým, že žiadal dlžnú čiastku
uhradiť do 14 dní od doručenia oznámenia, ktoré si žalovaný neprevzal v odbernej lehote.

Listom zo dňa 29.9.2013 vyhlásil žalovaný žalovanému mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru č.
42710779521100 a žiadal ho o uhradenie dlžnej čiastky vo výške 1.648,59 eura do 14 dní od doručenia
tohto oznámenia. Ani túto zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehote.

Z výsluchu žalovaného súd zistil, že „išiel vtedy kúpiť televízor do predajne OKAY Slovakia, ktorá je pri
Kauflande na Sídlisku Sekčov v Prešove. Pani predavačka, ktorá mu to predávala, v podstate s ním
jednala o tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere, nepamätá si, aby o čomkoľvek hovorili v súvislosti s
poistením. Nepamätá si ani, či mu boli dané, resp. či bol oboznámený s obchodnými podmienkami asadzobníkom poplatkov. Mal platiť mesačnú splátku okolo 32 eur, čo spočiatku aj platil, lenže v januári
2013 dala jeho manželka návrh na rozvod a následne potom, keď sa rozviedli, aj došlo k vyporiadaniu
BSM. Čo sa týka zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, nemienil brať kreditnú kartu. Mal v

tom čase kreditnú kartu z VÚB, tá mu postačovala, ale táto karta prišla niekedy pred Vianocami a keďže
bolo pred Vianocami, tak jednoducho túto kreditnú kartu prijal. Keby mu nebola poslaná táto kreditná
karta, tak by v žiadnom prípade nežiadal o vydanie kreditnej karty, a ani to nepotreboval. Ale z kreditnej
karty čerpal finančné prostriedky a splátky neplatil.

Z rozvodového rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.1.2013 č.k. 24P 208/2012-45 súd zistil, že
žalovaný má vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna H., študenta vysokej školy a maloletú dcéru N.
na túto vo výške 180 eur mesačne a jeho priemerný mesačný príjem predstavoval cca 650 eur mesačne.

Z výsluchu svedkyne Bc.F. W. súd zistil, že „pracovala v predajni OKAY v Prešove na ul. Arm. Gen.
Svobodu ako predavačka. Ak prišiel nejaký zákazník, že si chce tovar zobrať na splátky, tak to

prebiehalo tak, že prešli akú sumu chcel požičať, aké chcel splátky, po koľko bude platiť mesačne,
aké bude mať spolu náklady. Následne priniesol doklady totožnosti občiansky, druhý doklad totožnosti
vodičsky preukaz alebo kartičku poistenca a zistila osobné a zárobkové údaje. Potom sa dopísala suma,
prekontrolovala to a odoslala žalobcovi a keď tento zmluvu schválil, mohla sa vytlačiť, opečiatkovať a
podpísať.

Všetky zmluvy prišli elektronicky, len ich na predajni vytlačili, opečiatkovali, podpísali, jedna zmluva
zostala klientovi, druhá v prevádzke. Spotrebiteľa poučila o tom kedy má platiť prvú splátku, v akej výške
a aké sú jeho náklady. Poistenie sa dávalo automaticky, boli poučení, že poistenie treba dávať kvôli
tomu, aby v prípade neplatenia alebo straty zamestnania bol úver poistený. Klient bol s tým oboznámený
aj s výškou poplatku za poistenie“.

Na otázku, či požiadal žalovaný, že chce súčasne so splatením splátok toho tovaru aj kreditnú kartu
uviedla, že „oni to posielajú automaticky.“ Iné typy formulárových zmlúv nemali k dispozícii. Keby
žalovaný prehlásil, že nechce kreditnú kartu, kontaktovala by žalobcu, čo má v takom prípade robiť ďalej.
O tom, že žalovaný uzatvára dve zmluvy súčasne mu nepovedala, lebo sama to nevedela, považovala
túto zmluvu kvázi za jednu.

3.Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý

právnynároksariadiustanoveniamiZákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

K výroku 1. rozsudku:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS 523/2007,

uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom,
že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to,
či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej

zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek.

V danom prípade súd zistil, že právny predchodca žalobcu vo formulárovej zmluve uviedol pri
spotrebiteľskom účelovom úvere ročnú úrokovú sadzbu 44,50 %, pričom podľa štatistických údajov
Národnej banky Slovenska v decembri 2012 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úverov
od 1 - 5 rokov vo výške 12,89 % ročne. Je evidentné, že sa jedná o niekoľkonásobné prekročeniepriemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné považovať za absolútne právny úkon pre
rozpor s dobrými mravmi. Súd sa nestožňuje s názorom žalobcu, že u nebankových subjektov je vyššie
riziko a teda je potrebné aj odlišne posudzovať oprávnenosť a výšku úrokovej sadzby. Vyššie riziko u

nebankových subjektov pri poskytovaní spotrebiteľských úverov zakladajú a spôsobujú samotné tieto
subjekty tým, že napriek rozhodovacej praxi súdov naďalej masívne a hromadne porušujú spotrebiteľskú
legislatívu.
V danom prípade teda u tohto účelového úveru žalobcovi patrí iba nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v rozdiele medzi výškou poskytnutého

finančného plnenia t.j. 395 eura a zaplatenou sumou 133,14 eura teda 261,86 eura.
Súd priznal túto sumu žalobcovi aj s príslušnými úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. odo dňa predpokladaného doručenia výzvy
na vrátenie finančných prostriedkov a lehoty na vydanie v ňom stanovenej.

K výroku 2. rozsudku:
Z genézy prípadu vyplýva, že v danom prípade žalovaný nemal záujem o uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a žalobca zmluvou o úvere na nákup tovaru vnútil žalovanému vopred aj druhý
úkon, ktorý nebol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, pretože podpisom želanej zmluvy o úvere
sa spotrebiteľ súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá sa týka aj dojednania revolvingového úveru,

teda vzťahu, ktorý mal vzniknúť aj v budúcnosti. Túto skutočnosť potvrdila aj vypočutá svedkyňa Bc.
Petra Baranová, ktorá s ním zmluvu uzatvárala.Takéto konanie je kvalifikované v rozhodovacej praxi
súdov ako nekalá praktika. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zverejnené rozhodnutia slovenských
súdov vo veciach ochrany spotrebiteľa, napr. rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie z 8.3.2010
č.k. 17Cb/95/2009-83. Obchodná praktika sa podľa ustálenej súdnej praxe považuje za klamlivú, ak

zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané a keďže sú v zrejmom rozpore s vyššie uvedenými
právnymi ustanoveniami, právny úkon dosiahnutý nekalou obchodnou praktikou je absolútne neplatne
právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal,
nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči
spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na
základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie

nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
V danom prípade sa nejednalo o poskytnutie plnenia bez predchádzajúceho objednania, napr. zaslanie
tovaru bez akejkoľvek predchádzajúcej objednávky tovaru spoliehajúc sa na nečinnosť spotrebiteľa a
na to, že by musel tovar vrátiť, pokiaľ nemá o neho záujem. Na takéto prípady predmetné ustanovenie
spadá a dopadá, čo nie je v prípade nanúteného revolvingu.

Z tohto dôvodu je teda potrebné posúdiť predmetný právny úkon, z ktorého žalobca uplatňuje nároky
ako absolútne neplatný právny úkon, a preto by žalobcovi patrili iba nároky súvisiace s vydaním
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v rozdiele medzi
sumou vybratých finančných prostriedkov t.j. 1 500 eura a zaplatenou sumou 176,90 eura, teda 838,50
eura.

Súd priznal túto sumu žalobcovi aj s príslušnými úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. odo dňa predpokladaného doručenia výzvy
na vrátenie finančných prostriedkov a lehoty na vydanie v ňom stanovenej.

Podľa§160O.s.p.,aksúduložilvrozsudkupovinnosť,jepotrebnéjusplniťdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd povolil žalovanému splácanie dlhu v splátkach vo výške 40 eur mesačne, ktorú výšku považoval za
primeranú okolnostiam prípadu a zárobkovým možnostiam žalovaného a to na základe jeho žiadosti ako
reakciu na jeho osobné zárobkové a majetkové pomery a to, že žalobca hrubo porušil svoje povinnostidodávateľa spotrebiteľskej služby v danom prípade, a preto z následkov tohto hrubého porušenia svojho
postavenia, musí znášať aj skutočnosť splátkového zaplatenia predmetného úveru.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 a keďže žalobca mal úspech v časti predstavujúcej
74,4 % a neúspech v časti predstavujúcej 25,6 % a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 48,8 %
z oprávnených trov konania a to na súdnom poplatku sumu 62,22 eur a na trovách právneho zastúpenia
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby á 91,30 / prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby/ plus 2x8,04 eur režijný paušál plus 20% DPH, čo spolu predstavuje 238,42 eura a 48,8%

sumu 116,34 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V
odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto
rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona.