Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/244/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218556
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113218556.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu D., zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Y. proti žalovanému S., za účasti vedľajšieho účastníka L. N. XXX, zastúpeného Z.
advokátom N., J., o zaplatenie 3.045,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, zo dňa 14. marca 2016, č.k. 14C/152/2013-147, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu. Vo výroku II.
žalovanémunáhradutrovkonanianepriznal.VovýrokuIII.vedľajšiemuúčastníkovinastranežalovaného

priznal náhradu trov konania vo výške 310,22 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet
JUDr. F. I.. I. zo zistenia, že právny predchodca žalobcu - N. N., a.s. a žalovaný uzatvorili zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXXX tak, že N. N.Y., a.s. poskytla žalovanému
úver vo výške 80.000,- Sk, za ročný úrok 12,60 %, ktorý mal žalovaný vrátiť v 120-tich mesačných
splátkach po 1.240,- Sk, splatných do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej
splátky dňa 20.10.2006 a poslednej dňa 20.09.2016. N. N. a.s. postúpila nezosplatnenú pohľadávku

voči žalovanému na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012, čo
oznámilažalovanémulistomzodňa18.12.2012.Výzvoukúhradeaoznámenímovyhlásenímimoriadnej
splatnosti úveru žalobca úver zosplatnil dňom 21.02.2013. Konštatoval, že žalobca vo svojom návrhu
argumentoval, že bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je absolútnym obchodom a spravuje sa teda
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť
aplikácie Obchodného zákonníka. V danom prípade však prednosť majú osobitné ustanovenia

právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane
ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne
pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za
ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o
občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Ustanovenie § 54

ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva
sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS, ktorá reguluje aj
absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s
dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah

ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských
zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahyzaložené pred účinnosťou § 52 ods.2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn.
3MCdo/14/2014). Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zák.
č. 483/2001 Z.z. o bankách a skúma sa, či postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade s § 92 ods. 8
cit. zákona a teda, či postúpenie je platné a či je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi

ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010, sp. zn.
2Cdo 205/2009). Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu

predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného zákonného ustanovenia je
teda zrejmé, že banka je oprávnená pohľadávku z omeškaného peňažného záväzku klienta postúpiť
inému subjektu za predpokladu, že omeškanie trvá dlhšie ako 90 dní vrátane odovzdania dokumentácie,

ktorá s postúpeným záväzkom súvisí. Vzhľadom na citované ustanovenie súd konštatuje, že žalobca
nepreukázal splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky zo N.. na žalobcu, teda najmä
nepreukázal, či jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaného na plnenie povinnosti, nepreukázal,
že žalovaný bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda súd nemôže posúdiť,
či pri postúpení pohľadávky podľa § 92 ods. 8, právny predchodca žalobcu postupoval podľa zákona

a vyzýval žalovaného na plnenie dlhu. Nie je však súdu zrejmé, kedy sa tak stalo, čo môže mať
vážny dopad napríklad aj na otázku premlčania, na ktorú súd musí prihliadať ex offo v spotrebiteľských
veciach. Súd však rozhoduje nie na základe predpokladu, ale výlučne na základe toho, čo je v konaní
preukázané. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust.§ 2 ods. 3 zákona o
bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka

Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty,
poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu,
poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z
návratných úverových vzťahov. Pre takéto postúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt je nevyhnutné
pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami najskôr k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej

splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením
banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Žalobca v
konaní predložil súdu dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.02.2013 (č. l. 21 spisu).
Je zrejmé, že pôvodný veriteľ N.., ako banka postúpil pohľadávku nebankovej inštitúcii. Výzva banky
musí byť konkrétna, vecná, musí z nej vyplývať, ktoré splátky neboli uhradené, v akej výške, kedy sa

tieto splátky stali splatnými. Ide o základný a prvý predpoklad pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej
časti na inú osobu. Nepreukázaním tejto rozhodnej skutočnosti nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky,
a ani nemohlo dôjsť k naplneniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému
uplatňovať pred súdom. Súd na podporu svojich tvrdení poukazoval na viaceré rozsudku iných súdov.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu a zaslanie
písomnej výzvy zo strany banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Za takúto výzvu nemožno
považovať oznámenie o zosplatnení pohľadávky (č. l. 21 spisu), ani oznámenie o tom, že pohľadávka
bola postúpená, pričom absenciu výzvy nie je možné nahradiť ani jednostranným vyhlásením v Zmluve
o postúpení pohľadávky. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524

a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom
právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Žalobca nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek
doručeniu tejto výzvy bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením
čo i len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje banke
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručeniapísomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd
návrh zamietol v celom rozsahu, nakoľko žalobca nepreukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie

takéhotonávrhu. Spoukazomna§101a§103Občianskehozákonníkasúddospelkzáveru,žežalobou
uplatnené splátky nie sú premlčané, nakoľko jednotlivé splátky sa premlčujú v 3-ročnej lehote plynúcej
dňomnasledujúcimodichsplatnostiapretosúpremlčanévšetkysplátkysplatnépred24.07.2010spolus
úrokom z omeškania. V žalobe boli uplatnené len nepremlčané splátky splatné od 20.8.2010. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., tak že procesne úspešnému žalovanému právo

na náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní namietal, že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav. Pokiaľ ide o otázku
aktívnejlegitimáciežalobcuaplatnéhopostúpeniapohľadávky,ktomuuviedol,žepredmetnúskutočnosť
preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení

pohľadávok vzťahu k žalovanému. Zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového

tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Mal
za to, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky
písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v

zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie
vyplývajúce zo zákona o bankách. Zastával názor, že nedodržanie podmienok vyžadovaných ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s platnosťou postúpenia pohľadávky. Nesúhlasil s priznaním
trov vedľajšiemu účastníkovi. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
vyhovie jeho žalobe v celom rozsahu resp., aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zákona č.
160/2015 Z. z. (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné a
odvolanie občianskeho združenia proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania taktiež nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej na nedostatku vecnej aktívnej

legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z
právneho predchodcu N. na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to v nadväznosti na
ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

7. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku

v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho
správnosti uvádza nasledovné :

8. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).9. Odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je 1.)
splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2.) písomnej výzvy potom čo bol klient banky nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v preskúmavanej veci sa žalobca ako
postupník domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.045,84 eur s príslušenstvom,

pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.12.2012 od postupcu N., pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi N.
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 29.09.2006. Na základe uvedenej zmluvy N. ako veriteľ
poskytolžalovanémuúvervovýške 80.000,-Sk(3.045,84eur).Zoznámeniaopostúpenípohľadávokzo
dňa13.12.2012 vyplýva,žeprávnypredchodcažalobcu-N.N.oznámilažalovanému,žeN.N..postúpila
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 pohľadávku voči žalovanému. Žalobca

tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok
platného postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo je predpokladom
na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca však v konaní nepreukázal, že pohľadávka
voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z., v dôsledku čoho nemožno považovať postúpenie pohľadávky za platné. Preto súd

konštatoval, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená.
Žalobca totiž nepredložil súdu žiaden dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona
o bankách, t. j. dodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní
a následne dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Žalobca v konaní
žiadnu písomnú výzvu banky ani vôbec nedoložil a jediná výzva nachádzajúca sa v spise je výzva

žalobcu k úhrade dlhu žalovaného po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že v
konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku od N. voči žalovanému zo zmluvy
o úvere, súd návrh zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany
žalobcu na podanie návrhu. Pôvodný veriteľ - N. N.. je povinný dodržiavať zákon o bankách a konať
v jeho intenciách. Pri bankových úveroch podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, zákon poskytuje

dlžníkomochranupredzhoršenímichsituácievzáväzkovomprávnomvzťahuzbankovéhoúveruapreto
predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá už je splatná. Pôvodný veriteľ -
N. N. listom zo dňa 18.12.2012 oznámil žalovanému ako dlžníkovi, že postúpil na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 pohľadávku žalobcovi s tým, že uvedený záväzok je možné od
okamihu doručenia oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi - žalobcovi. Zo strany právneho

predchodcužalobcu -N.N. nedošlokzospoplatneniuúveru,ktorú skutočnosťmalsúdzapreukázanúaj
z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012, v ktorom sa okrem
údajovovýškepohľadávkyajejpríslušenstvauvádzaajsplatnosťúverudňa 20.09.2016,tedasplatnosť
dohodnutá v zmluve o splátkovom úvere. Aj z toho mal sa za preukázané, že pôvodný veriteľ nevyhlásil
predčasnú splatnosť úveru, ale až súčasný žalobca, ktorý zaslal žalovanému vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru zo dňa 06.02.2013, teda až po postúpení pohľadávky. Za tohto stavu je potrebné
konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu,
ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách tak neboli splnené, a
preto je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom.
Na základe tejto skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie danej

pohľadávkypredsúdom. Ztýchtodôvodovboloodvolaniežalobcunedôvodné.Čosatýkanáhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi - X. ešte v postavení vedľajšieho účastníka (do 30.06.2016), súd
prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške
310,22 eur. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, mal do
30.06.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje
v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia
považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47,
ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovaného.

11. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná,
pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 C.s.p.).