Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010054
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816010054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. decembra 2016
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

O. V.
nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., S., okres N.,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/13/2016 zo dňa 23.09.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/,e/, ods. 3 Tr.por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný odsudzuje podľa § 201 ods. 1
Tr.zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 / tri / roky.

Podľa § 51ods.1,ods.2Tr.zák.samuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladánaskúšobnú

dobu v trvaní 3 / tri/ roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr.zák. ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze nepribližovať sa
k maloletým deťom ani k miestam, kde sa maloleté deti obvykle vyskytujú (napríklad detské ihriská) na
vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

Výroky o vine a uloženom ochrannom liečení zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 3T/13/2016-502 zo dňa 23.09.2016 bol obžalovaný O. V.

uznaný vinným z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., pretože

1) v presne nezistenom čase, pravdepodobne koncom mesiaca marec 2015, v mieste svojho trvalého
bydliskanajmenej1-krátnalákaldokuchynerodinnéhodomuD.-C.,B.S.č.XXX/X,poškodenúmaloletú
M. H., nar. XX.XX.XXXX, pod zámienkou, že jej dá sladkosti, kde ju bozkával na tvár a hladkal po
vnútornej strane stehien,
2)vpresnenezistenomčase,pravdepodobneodkoncamesiacajún2015dosúčasnosti,vmiestesvojho

trvalého bydliska celkom 3-krát nalákal do kuchyne rodinného domu D. - C., B. S. č. XXX/X, poškodenú
maloletú V. S., nar. XX.XX.XXXX, pod zámienkou, že jej dá sladkosti, kde ju bozkával na tvár a dotýkal
sa jej v oblasti rozkroku a genitálií.Bol za to odsúdený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39
ods. 1 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods.
2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené
ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Tentorozsudoknenadobudolprávoplatnosť,nakoľkohovzákonnejlehotenapadolodvolanímprokurátor

i obžalovaný.

Prokurátor svoje odvolanie zdôvodnil tým, že sa nestotožňuje s výrokom o treste. Má za to , že neboli
splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Podľa ustálenej súdnej praxe
Najvyššieho súdu SR, sú pomermi páchateľa umožňujúcimi použiť toto ustanovenie či už starostlivosť
o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky, viacero poľahčujúcich okolností, nedostatok priťažujúcich

okolností, vážna choroba páchateľa, či jeho nevyliečiteľná choroba a iné... Nemožno za takéto pomery
však považovať doterajšiu bezúhonnosť páchateľa. Zákon zároveň ani nevyžaduje žiadny negatívny
následok na psychickom či fyzickom zdraví obete. Obžalovaný vo veku 78 rokov mal disponovať takými
skúsenosťamiapoznaním,žesimuselbyťviacakomladšíčlovekvedomýprotiprávnostisvojhokonania.
Obžalovaný sa mal takéhoto konania dopustiť na viacerých osobách a dlhodobo, ako to vyplýva z

výpovede svedkyne Z., či rodinných príslušníkov maloletých. Z rozsudku nevyplývajú žiadne skutočnosti
o zdravotnom stave obžalovaného. Navrhuje preto, aby krajský súd rozsudok zrušil, a obžalovanému
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, so zaradením do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný napadol rozsudok odvolaním, čo do výroku o vine aj treste a toto svoje odvolanie

zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch uviedol, že okresný súd založil svoje
skutkové zistenia na dôkazoch získaných nie zákonným spôsobom. Namietol predovšetkým výsluchy
maloletých detí vykonané bez prítomnosti pracovníčok sociálnej kurately, len za prítomnosti rodičov
- oznamovateľov trestného činu. Hoci pri ich výsluchoch bol znalec, uznesenie o jeho pribratí bolo
obžalovanému doručené až o niekoľko mesiacov neskôr, ako sa výsluch uskutočnil. Obžalovanému

tak nebola daná možnosť podať voči uzneseniu sťažnosť, doplniť otázky na znalca a pod. Výsluch
nevykonával znalec ale vyšetrovateľka, pričom deťom boli kladené opakujúce sa otázky do momentu,
kedy neuviedli požadovanú odpoveď. Maloleté deti neuvádzajú rovnaké tvrdenia, čo je z obsahu
výsluchov zrejmé. Má za to, že pri týchto výsluchoch boli maloletým kladené neprípustné otázky
v zmysle Tr.por. Ani jedno z maloletých detí neuviedlo samo od seba, že by ich mal obžalovaný

obchytávať, toto uviedli až na opakované otázky, ktoré obsahovali už odpoveď. Znalec D. uviedol,
že deti nemajú žiadne poruchy ako následok prežitých udalostí, nezistil známky traumatizácie, neboli
vystavené sexuálnemu násiliu, neboli obeťou sexuálneho zneužívania. MUDr. P. nevedela odpovedať,
či stretávanie sa s maloletými mohlo prejsť do fázy dotykov. Hoci stanovila u obžalovaného pedofilnú
proceptivitu, neuviedla, že by sa jeho záujem o deti mohol prejavovať aj ich dotýkaním. Takáto diagnóza

sa nemusí vôbec prejavovať navonok, z dôvodu spoločenských tlakov, spoločenského postavenia, či
rozumového zmýšľania. Keďže neexistuje ucelená reťaz dôkazov, ktorá by jednoznačne preukazovala
spáchanie trestného činu obžalovaným, a nie je možné s istotou uviesť, že sa skutok mohol stať aj inak,
a že si maloleté deti časť výpovedí vymysleli, žiada o oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Tr.por.

Na verejnom zasadnutí prokurátor aj obžalovaný na dôvodoch svojich odvolaní zotrvali.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolania prokurátora a obvineného sú čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
bola v odvolaní obžalovaného vytýkaná chyba, ohľadom doručovania uznesenia o pribratí znalca a
výsluchov maloletých bez prítomnosti pracovníčky sociálnej kurately.

Ktomutoodvolacísúduvádza,ževzmysle§135ods.1Tr.por.sakvýsluchuosobymladšejako18rokov
priberie pedagóg, sociálny pracovník, psychológ alebo znalec. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca
dáva na výber niektorej z týchto osôb, pričom výsluchov maloletých sa v tomto konkrétnom prípadezúčastnil znalec. Zo spisového materiálu vyplynulo, že uznesenie o ustanovení znalca bolo obvinenému
doručené 14.08.2015, a v tej dobe ešte nemal zvoleného obhajcu. Obvinený znalca nenamietal.
Výsluchy sa uskutočnili dňa 14.08.2015. Obvinený už pri svojom prvom výsluchu dňa 13.08.2015

uviedol, že nežiada byť prítomný pri výsluchoch svedkov a poškodených. Neskoršie doručenie
uznesenia obhajcovi bolo zrejme zapríčinené tým, kedy bolo doručené vyšetrovateľovi oznámenie o
plnej moci udelenej obhajcovi obžalovaným, a následnými úkonmi, ktoré vo veci vyšetrovateľ vykonával.
Odvolací súd v uvedenom postupe vyšetrovateľa nevzhliadol žiadne porušenie práv obvineného.

Ohľadom obžalovaným v odvolaní namietaných otázok kladených maloletým, je potrebné uviesť, že
vedenie výsluchu s osobami ich veku / 6 a 8 rokov / je obzvlášť obtiažne, otázky je potrebné prispôsobiť
veku vypočúvanej osoby, jej rozumovej vyspelosti. Maloleté s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť
ani nemôžu okolnosti skutku popisovať úplne zhodne, či presne. Podstatné je, že znalec z odboru
psychológia u maloletých nezistil poruchu pamäťových funkcií, kognitívne funkcie u nich nevykazujú
narušenie, ktoré by malo vplyv na ich schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti,

ktoré prežili. Obe maloleté pritom v podstatných okolnostiach zhodne popísali akým spôsobom sa ich
obžalovaný dotýkal. Dôležitou okolnosťou je aj to, že skutočnosti, ktoré úplne presne nedokázali opísať
predcudzímiosobami,predtýmpopísaliosobámblízkym-čiužmatkealebostarejmatke,ktoréohľadom
uvedených skutočností boli vypočuté, a uviedli ich aj v trestných oznámeniach následne podaných.

V súlade s ich tvrdeniami je potom aj výpoveď už v súčasnej dobe plnoletej svedkyne I. Z., ktorú mal
obžalovaný v minulosti rovnakým spôsobom zneužívať, pričom postupoval obdobným spôsobom ako u
maloletých. Taktiež podporne vyznieva aj znalecký posudok znalkyne MUDr. P., z ktorého vyplynulo, že
u obžalovaného zistila známky pedofilnej proceptivity, erotického záujmu o deti, obvinený vyhľadáva
spoločnosť detí, jeho erotický záujem sa sústreďuje na deti. Jeho konanie znalkyňa zhodnotila ako

prvú fázu, vábenie a vytvorenie si podmienok. Zároveň uviedla, že ide o poruchu vrodenú, voči ktorej
je obvinený nekritický, nemá naň náhľad. Preto navrhla aj uložiť mu ochranné sexuologické liečenie
ambulantnou formou, vylúčila však u neho sexuálne násilie. Z výpovedí maloletých aj svedkyne Z.
pritom vyplynulo, že diagnóza obvineného sa jednoznačne manifestovala navonok, preto ani v tejto
okolnosti nemožno prisvedčiť obhajobe obžalovaného.

Odvolací súd nemohol akceptovať ani námietku obžalovaného, že jeho konanie nezanechalo následok
na maloletých. Uvedený trestný čin ani vznik takýchto následkov nevyžaduje, keďže ide o trestný čin,
ktorého ustanovenia chránia mravný a fyzický vývin detí a mládeže mladších ako pätnásť rokov pred
rôznymi útokmi na ich sexuálnu nedotknuteľnosť.

Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd dokazovanie ohľadom výroku o vine za vykonané v súlade
so zákonom a zároveň aj postačujúce na rozhodnutie. Súd prvého stupňa dôkazy správne vyhodnotil a
vo svojom rozhodnutí aj adekvátne odôvodnil. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožnil s výrokom
o vine prvostupňového súdu.

Odvolacísúdohľadomvodvolaníprokurátoranamietanýchskutočnostívzťahujúcichsanavýrokotreste
uvádza nasledovné. Vek obžalovaného, jeho zdravotný stav, doterajšia bezúhonnosť, resp. skutočnosť,
že jeho konanie nezanechalo na maloletých žiaden následok sú okolnosťami, ktoré umožňujú aplikovať
ustanovenie § 39 ods.1 Tr.zák., avšak k tomuto musí pristúpiť aj okolnosť neprimeranosti trestu

uvedeného v trestnej sadzbe, a až táto podmienka splnená u obžalovaného nebola. Trestná sadzba
uvedená v § 201 ods.1 Tr.zák. vo výmere tri roky až desať rokov sa odvolaciemu súdu v žiadnom
prípade nejavila ako neprimerane prísna. Navyše ak v rámci zákonnej trestnej sadzby je možné uložiť
primeraný trestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu,niejepotrebnéaplikovať
ustanovenie § 39 ods.1 Tr.por., aj ak by inak boli splnené podmienky na jeho aplikáciu.

Čiastočne sa odvolací súd stotožnil s námietkami prokurátora v jeho odvolaní ohľadom výmery trestu
odňatia slobody.

Pretoodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuotresteakeďžemuvtomnebrániloustanovenie

§ 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci rozsudkom sám.Obžalovanému bolo potrebné ukladať vzhľadom k jednej poľahčujúcej okolnosti / § 36 písm. j Tr.zák.
s poukazom na § 38 ods. 3 Tr.zák. /, trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby uvedenej
v § 201 ods.1 Tr.zák., teda v rozmedzí 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

Odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, teda na dolnej hranici
upravenejtrestnejsadzby,avšak podmienečneodloženýnaskúšobnúdobuvtrvaní3roky, sprobačným
dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a s uložením príkazu nepribližovať sa k maloletým
deťom ani k miestam, kde sa obvykle maloleté deti vyskytujú na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, je

trestom spôsobilým prevychovať a napraviť obžalovaného.

Pri jeho výmere zároveň prihliadol na vek obžalovaného, jeho zdravotný stav skonštatovaný v
znaleckom posudku MUDr. P., a jeho doterajšiu bezúhonnosť, ako aj nezanechanie následkov jeho
konania na maloletých. Takýto trest, s prihliadnutím aj na významný prevýchovný efekt doposiaľ
vykonanej viac ako 15 mesačnej väzby, navyše umožní súdu sledovať v rámci skúšobnej doby a

probačného dohľadu správanie obžalovaného a zároveň zodpovedá aj všetkým zásadám pre ukladanie
trestov uvedeným v § 34 ods.1, ods.4 Tr. zák ., aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.