Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/786/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114219927
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114219927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu:
E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. D. 60, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou GEREG &
MESSINGEROVÁ, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, IČO: 47 253 011, proti
žalovanému: 1/ Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, 2 / B.
T. TRANSPORT, s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická 6, IČO: 36 331 171, zastúpená: advokátska
kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava 811 08, IČO: 36 722 758,
o určenie, že pohľadávka žalovaného 1/ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6201071 z 24. 02.

2006 neexistuje, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13C/181/2014-125 zo dňa 30. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/181/2014-125 zo dňa 30. 06. 2015 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že pohľadávka odporcu 1/ (žalovaného 1/) voči
navrhovateľovi (žalobcovi) vo výške 1 474,21 € na základe úverovej zmluvy č. 6201071 z 24. 02. 2006

neexistuje, pretože bola uhradená.
Odporcovi 1/ (žalovanému 1/) uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania vo
výške 668,704 €, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, žalobca sa domáhal určenia, že pohľadávka
žalovaného 1/ voči nemu vo výške 1 474,21 €, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy č. 6201071 z
24. 02. 2006 neexistuje, pretože bola uhradená. Dňa 24. 02. 2006 uzatvoril žalobca so žalovaným 1/

zmluvu o úvere č. 6201071, na základe ktorej mal žalovaný 1/ úver vo výške 14 000,-- Sk, ktorý mal
vrátiť spolu s poplatkom vo výške 9 040,-- Sk, t. j. celkovo sumu 23 040,-- Sk v 8 mesačných splátkach
po 2 880,-- Sk, s prvou splátkou od 13. 03. 2006. Žalovaný 1/ zosplatnil celý záväzok a vec postúpil
Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, ktorý ho zaviazal
zaplatiť sumu 23 280,-- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 18. 04. 2006 až do zaplatenia.
Exekučné konanie, ktoré bolo proti nemu vedené, exekučný súd zastavil z dôvodu, že exekúcia bola
od začiatku vykonávaná na podklade nespôsobilého exekučného titulu, ktorý predložil žalovaný 1/. Do

zastavenia exekúcie súdny exekútor od neho vymohol sumu 40 613,16,--Sk t. j. 1 348,11 €. Exekučné
konanie bolo zastavené z dôvodu, že úverová zmluva obsahovala rozhodcovskú doložku, ktorú súdy
vyhlásili za neprijateľnú, a teda za neplatnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.3. Žalobca uviedol, že spolu s úverovou zmluvou podpísal aj dve vyhotovenia dohody o zrážkach zo
mzdy, bez uvedenia všetkých údajov. Žalovaný 1/ po zastavení exekúcie doplnil údaje a doručil ich
zamestnávateľovi žalovaného žalovanému 2/. Žalovaný 1/ žiadal na úhradu dlhu sumu vo výške 44

412,05 Sk. t. j. 1 4 74,21 €, teda pohľadávka, ktorá bola už dávno uhradená a to vo vyššom rozsahu
ako mal žalovaný 1/ na ňu nárok.

4. Žalovaný 1/ v konaní namietal, že pre predmetnú zmluvu nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., nešlo v danom prípade o typovú zmluvu a

zmluvu treba vykladať v súvislosti s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

5. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

6.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniaavyššiecitovanýchprávnychpredpisovmalzapreukázané,
že medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade bola uzatvorená Zmluva o úvere dňa 24. 02. 2006, kedy

odporca v 1/ rade poskytol navrhovateľovi úver vo výške 14 000,- Sk spolu s poplatkom vo výške 9
040,-- Sk mal celkovo navrhovateľ vrátiť sumu 23 040,-- Sk vo 8 mesačných splátkach po 2 880,-- Sk
počnúc dňom 13. 03. 2006.

7. Na základe takejto úverovej zmluvy, ktorú je možné podradiť pod režim spotrebiteľských zmlúv,

pričom sa nejedná o samostatný typ zmluvy, ale za spotrebiteľskú zmluvu je možno označiť každú
zmluvu, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky
a určujú náležitosti zmluvy, ktoré musia obsahovať a naopak, ktoré obsahovať nemôžu a pokiaľ
by aj takéto obsahovali, jedná sa o neprijateľné podmienky a to za účelom ochrany spotrebiteľa
v takýchto zmluvných vzťahoch. Spotrebiteľská zmluva tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v

súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. V danom prípade
úverová zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade jednoznačným spôsobom
spĺňa túto charakteristiku s tým, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov je konštatovaný takýto
charakterúverovejzmluvy,ktorábolauzatvorenámedzinavrhovateľomaodporcomv1/rade.Jezrejmé,
že v rámci exekučného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

1Er/13/2007 bol konštatovaný právny stav taký, že rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá v zmluve
o úvere, a od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci, bola v
čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka a od počiatku
neplatnou v zmysle § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007. Takýto právny záver
potom vyústil v rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie, pričom takýto právny názor potvrdil

aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rámci rozhodnutia pod č.k. 15CoE/3/2012-62 zo dňa 17. 01. 2012.

8. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa je daný, pretože odporca v 1/ rade
sa domáha opätovnými návrhmi na vykonanie exekúcie tak, ako to navrhovateľ preukázal rozhodnutím
Okresného súdu Banská Bystrica pod č.k. 1Er/2381/2014-18 zo dňa 16. 06. 2015, kedy bolo opätovne

začaté exekučné konanie zastavené, v tomto prípade z dôvodov prekážky veci rozhodnutej.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluvnú povinnosť, ktorú mal navrhovateľ
splniť tým spôsobom, že mal uhradiť celkovo sumu 23 040,-- Sk, tento v priebehu času už splnil,
kedy plnil jednak dobrovoľne, resp. v rámci exekučného konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde

Banská Bystrica v čase pred jeho právoplatným zastavením, kedy do tohto času bola vymožená suma
1 348,11 Eur (40 613,16 Sk), následne na základe dohody o zrážkach zo mzdy súčasný zamestnávateľ
navrhovateľa zaslal na účet odporcu v 1/ rade vykonané zrážky za obdobie od decembra roku 2013 do
novembra roku 2014 vo výške 684,21 Eur.

10. Z uvedeného je zrejmé, že dlh tak ako existoval na strane navrhovateľa bol v priebehu času splnený
a tým došlo k jeho zániku.

11. Z tohto dôvodu preto súd návrh navrhovateľa považoval za dôvodný a určil, že tento dlh zanikol jeho
splnením, teda úhradou a v súčasnej dobe neexistuje. Keďže z vykonaného dokazovania bolo zrejmé,

že navrhovateľ na tento úver uhradil do dňa rozhodnutia sumu 2 350,33 Eur.

12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP.13. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP) a § 60 CSP stranami v civilnom sporovom konaní sú žalobca a žalovaný. Vzhľadom na uvedené,
keďže odvolací súd prejedával vec po 30. 06. 2016, v ďalšom bude označovať navrhovateľa ako žalobcu

a odporcov ako žalovaných.

14. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného v čase podania odvolania (ďalej len OSP) podal
proti rozsudku odvolanie žalovaný 1/. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh
žalobcu zamietne, eventuálne rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ uviedol, že
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi účastníkmi, nemožno posudzovať v zmysle zákona
č. 258/2001 Z. z. V zmysle VP sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak
by to tak bolo urobené, bolo by to v rozpore so zákonom. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne
uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie
je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie. Takouto zmluvou je aj zmluva o úvere podľa §
497 Obchodného zákonníka.

15. Z ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka
(najmä spotrebiteľské zmluvy) nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené, Obchodný zákonník
sa výslovne spotrebiteľmi v niektorých ustanoveniach zaoberá (výkladové pravidlo v § 266 ods. 5,
určenie výšky úrokov z omeškania v § 369 ods. 1). Na daný prípad je možné aplikovať aj rozhodnutie

Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012 (proti žalovanému bolo konanie zastavené
z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, v ktorej všeobecné podmienky boli
predmetom kontroly. Bolo konštatované, že dlžníčka nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože
nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej
bol úver poskytnutý na výkon povolania).

16. Odvolateľ uviedol, že Zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských
zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka (KS
Nitra sp. zn. 26Cob 148/2008). § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka od 01. 01. 2008 zahŕňa aj zmluvy
priamo v Občianskom zákonníku neupravené, ale zmluva o úvere bola uzavretá ešte dňa 30. 01. 2006.

T. j. zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo
možné túto zmluvu podradiť pod platný režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom
úvere. Preto nemusela obsahovať RPMN a výška úrokov sa spravovala ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Nešlo teda o typovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o zmluvu v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, žalovaný mal nárok nie len na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj na vrátenie

príslušného poplatku, ktorý v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavoval v 1/3
dohodnutý úrok a vo zvyšných 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca ešte pred podpisom zmluvy vedel o výške odplaty.

17. Odvolateľ nesúhlasil s výškou trov konania vo výške 668,704 €, nakoľko rozhodnutie považuje za

vydané predčasne a nesprávne. Nie je vylúčené, že žalovaný bude mať v konaní úspech.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že navrhuje rozhodnutie potvrdiť.
Rozhodnutia citované žalovaným nemožno vzťahovať na predmet konania. V konaní Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 1Er/2381/2015 súd vyslovil totožný právny záver ako je uvedený v tomto konaní.

Akékoľvek ďalšie opakované domáhanie sa splnenia pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcovi na
podklade exekučného titulu, ktorý bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/13/2007-38
zo dňa 30. 09. 2001 v spojení s rozhodnutím krajského súdu vyhlásený za od počiatku nespôsobilý,
považuje preto za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

19. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že posúdenie zmluvného vzťahu ponecháva na
posúdenie súdu, je len platiteľom mzdy žalobcu, žalovaný 1/ sa vyjadril a potvrdil žalovanému 2/, že
má pokračovať vo vykonávaní zrážok zo mzdy.20. Žalovanému 1/ bolo doručené vyjadrenie žalobcu a žalovaného 2/ dňa 30. 06. 2016, k tomuto sa
nevyjadril.

21. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

23. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

24. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

25. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto predmetnú vec preskúmal v rozsahu

ustanovenia § 379, 380 CSP.

26. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne

rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

28. Odvolanie žalovaného 1/ nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

29. Súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu
a zistený skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval,
žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

30. Predmetom konania je určenie, že pohľadávka žalovaného 1/ proti žalobcovi, ktorá vznikla na
základe úverovej zmluvy č. 6201071 z 24.02.2016 neexistuje, pretože bola uhradená.

31. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel z dôvodu, že zistil, že dlh voči žalovanému tak ako existoval na
strane žalobcu bol v priebehu času splnený a tým došlo k jeho zániku, preto súd považoval návrh za

dôvodný a určil, že dlh zanikol jeho splnením, teda úhradou a neexistuje. Z vykonaného dokazovania
bolo zrejmé, že žalobca na úver uhradil do dňa rozhodnutia sumu 2 350,33 Eur, mal uhradiť celkovo
sumu 764,78 Eur (t. j. 23 040,-- Sk, podľa zmluvy o úvere mal zaplatiť poskytnutý úver vo výške 14000,-
Sk a poplatok 9040,-Sk), dlh žalobca v priebehu času už splnil, kedy plnil jednak dobrovoľne, resp.
v rámci exekučného konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Banská Bystrica v čase pred jeho

právoplatným zastavením, kedy do tohto času bola vymožená suma 1 348,11 Eur (40 613,16 Sk),
následne na základe dohody o zrážkach zo mzdy súčasný zamestnávateľ navrhovateľa zaslal na účet
žalovaného v 1/ rade vykonané zrážky za obdobie od decembra roku 2013 do novembra roku 2014 vo
výške 684,21 Eur.

32. Odvolateľ - žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že žalovaný mal nárok nie len na vrátenie poskytnutého
úveru,aleajnavráteniepríslušnéhopoplatku,ktorývzmyslevšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru
predstavoval v 1/3 dohodnutý úrok a vo zvyšných 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca ešte pred podpisom zmluvy vedelo výške odplaty a že uzatvorenú úverovú zmluvu nemožno posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., a teda nemusela obsahovať tam uvedené náležitosti, ale išlo
o zmluvu uzatvorenú podľa obchodného zákonníka v zmysle § 497 a nasl. ObZ. Zmluva o úvere bola

uzavretá dňa 30. 01. 2006, ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka až od 01. 01. 2008 zahŕňa
aj zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené, teda zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol v
čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo možné túto zmluvu podradiť pod platný režim
spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

33. Odvolací súd je v súlade s § 379, 380 CSP viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi.

34. Žalovaný v odvolacom konaní nenamietal skutkové zistenie súdu prvej inštancie, na základe ktorého
vyvodil okresný súd právny záver, tak, že vyhovel žalobe z dôvodu, že zistil, že dlh voči žalovanému tak
ako existoval na strane žalobcu bol v priebehu času splnený a tým došlo k jeho zániku, preto považoval
návrh za dôvodný a určil, že dlh zanikol jeho splnením, teda úhradou a neexistuje. Súd prvej inštancie

konštatovalzáväzokzozmluvyoúvere celkovovovýške764,78Eur (23040,--Sk,podľazmluvyoúvere
poskytnutý úver vo výške 14000,-Sk a poplatok 9 040,-Sk). Úhrady žalobcu na predmetnú pohľadávku
žalovaného okresný súd zistil vo výške 1 348,11 Eur + 684,21 Eur (61 225,67 Sk). Žalovaný netvrdil,
že by mal žalobca voči nemu dlh vo vyššej výške.

35. Pre úplnosť vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že správne súd prvej inštancie
zistil, že predmetnú zmluvu je potrebné podradiť pod režim spotrebiteľských zmlúv. V čase uzatvorenia
zmluvy o úvere dňa 24.02.2006 podľa platnej úpravy § 23a zákona č. 634/1992 Zb. (účinného v
rozhodnom čase) spotrebiteľské zmluvy boli definované ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Podľa § 2 zákona č. 634/1992 Zb. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky
alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov
svojej domácnosti, žalovaný 1/ bol podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predával výrobky, resp. poskytoval
služby. V danom prípade išlo teda o spotrebiteľskú zmluvu (išlo o typovú zmluvu, formulár, uzatváranú

vo viacerých prípadoch, spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, mohol ju
uzatvoriť ako celok, resp. neuzatvoriť), a teda, na zmluvný vzťah ak aj bol uzatvorený v súlade s § 497
Obz. bolo treba aplikovať špeciálny predpis zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( ktorý je
špeciálnyajkobchodnémuzákonníku).Žalovaný 1/vodvolaníaninenamietal,žebyzmluvaobsahovala
náležitosti vyžadované zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak by aj žalovaný 1/ dohodol v

úverovej zmluve dojednanie o posudzovaní zmluvy výlučne podľa ustanovení obchodného zákonníka
išlo by o neplatné ujednanie, nakoľko by išlo o zhoršenie postavenia spotrebiteľa (je náležité a plne
v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo, použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský

právny vzťah predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa - rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09).

36. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, žalovaný 1/ v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v
konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ust. § 205a OSP, resp.

§ 366 CSP, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

37. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody, uvádzané žalovaným
1/, preto odvolací súd podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd
potvrdil aj výrok rozhodnutia o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade

trov konania v súlade s § 142 ods. 1 OSP a priznal náhradu trov konania plne úspešnému žalobcovi.
Výška priznanej náhrady trov konania sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho konania, keďže
žalovaný 1/ výšku náhrady trov nenamietal.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný 1/ nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom
konaní, vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bol úspešný žalobca, preto mu patrí náhrada trov
odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.39. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).