Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813208358
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813208358.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD. v právnej veci navrhovateľa v 1.rade

D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P., F. XX, v 2.rade U. P., nar. X.X.XXXX, bytom V., L. XXX/XX, obaja
zastúpeníadvokátomJUDr.JozefomNámešnýmsosídlomPrievidza,Nábr.Sv.Cyrila47protiodporcom
1. X. P., nar. X.X.XXXX, bytom P., M. XX/XX, v 2.rade X. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P., M. XX/XX, v
3. rade U. P.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Ž.C. XX/XX, všetky zastúpené Advokátska kancelária JUDr.
Slávik a partneri s.r.o., so sídlom Námestie M.R.Štefánika 3, Topoľčany, IČO : 36 861 375, v 4.rade U. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P., V. XXX/X o určenie neplatnosti listiny o vydedení a o určenie neexistencie
dôvodov vydedenia, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dôvody vydedenia navrhovateľov v 1. a 2.rade ich otcom D. P., zomrelom dňa XX.X.XXXX
uvedené v listine o vydedení - Notárska zápisnica N 108/97, NZ 104/97, spísaná na Notárskom úrade
v Prievidzi, Hviezdoslavova ulica č. 3, pred notárkou JUDr. Dagmar Gajdošovou, dňa 25.7.1997, nie
sú dané.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Súd o náhrade trov konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhali voči odporcom v 1.
až 4. rade určenia, že dôvody vydedenia navrhovateľov 1. a 2.rade uvedené v listine o vydedení zo
dňa 25.7.1997 č. N 108/97, NZ 104/97 poručiteľa D. P., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, spísanej na
Notárskom úrade Hviezdoslavova 3 , Prievidza, pred notárkou JUDr. Dagmar Gajdošovou, nie sú dané.
Listina o vydedení z 25.7.1997 č. N 108/97, NZ 104/97 je neplatná a žiadali náhradu trov konania. Svoj
návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia v1.a2.rade sú synmi poručiteľa D. P., zomr. XX.X.XXXX. Poručiteľ
zomrel XX.X.XXXX a prejednaním dedičstva po poručiteľovi bola poverená JUDr. Eva Vyskoková so

sídlom Mišíka I 2752/4A, Prievidza. V zmysle šetrení bolo zistené, že poručiteľ - otec navrhovateľov v
1.a 2.rade zanechal notársku zápisnicu - listinu o vydedení zo dňa 25.7.1997 č. N 108/97, NZ 104/97.
Z obsahu listiny vyplýva, že navrhovateľov v 1. a 2.rade vydedil z dôvodov, že o neho neprejavujú
trvalo opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Od rozvodu s prvou manželkou ho
údajne nenavštevovali, na ulici nepozdravili, správali sa k nemu ako k cudziemu, až pokiaľ nezačal
podnikať v roku 1992, kedy ich zamestnal. S poručiteľom sa mali údajne stretávať len pre peniaze.
Poručiteľ neskôr údajne zistil, že navrhovateľ v 1.rade ho okradol s inými osobami. Takto sa mal údajne

zachovať aj odporca v 2.rade. Mal poručiteľovi kradnúť tržbu a po skončení pracovného pomeru sa
mal údajne chovať k poručiteľovi ako k cudziemu. Týmto konaním mali navrhovatelia v 1. a 2.rade
údajne ohroziť existenciu firmy. Poručiteľ rozšíril účinky vydedenia aj na ich potomkov. O existencii tejto
listiny o vydedení nemali navrhovatelia žiadnu vedomosť. Dozvedeli sa o nej až v dedičskom konanívo veci dedičstva po poručiteľovi. Z dôvodmi uvedenými v listine o vydedení nesúhlasia, rovnako ako
nesúhlasia so samotným vydedením. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 15.1.2013 prerušil
toto konanie a odkázal navrhovateľom na podanie žaloby o určenie neplatnosti dôvodov vydedenia

na príslušný súd. Navrhovatelia majú za to, že zákonné dôvody vydedenia v skutočnosti neexistovali,
dôvody uvedené v listine o vydedení neexistovali a nie sú zákonnými dôvodmi pre ich vydedenie. Žiaden
z dôvodov uvedených v § 469a Občianskeho zákonníka navrhovatelia nenaplnili ani nie sú uvedené
poručiteľom v listine o vydedení. Tvrdenia poručiteľa, že ho nenavštevovali, na ulici nepozdravili a
správali sa k nemu ako k cudziemu nie sú pravdivé. Vždy keď poručiteľ požiadal o pomoc mu pomohli

a z ich alebo jeho podnetu sa stretávali. Navrhovatelia majú za to, že poručiteľ ich vydedil v skutočnosti
z dôvodu, že on k nim nepociťoval citovú náklonnosť a neprejavoval o nich ozajstný záujem. Jeho
nezáujem o navrhovateľov s prerušovaním trval až do jeho smrti. Poručiteľ v listine o vydedení uvádza,
že navrhovatelia s ním prestali komunikovať a navštevovať ho po jeho rozvode s prvou manželkou, ich
matkou. Poručiteľ sa rozviedol s ich matkou na základe rozsudku tunajšieho súdu 11C 166/87 zo dňa
1.12.1987, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.12.1987. V tom čase poručiteľ žil s druhou manželkou viac

ako tri roky. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku vyplýva, že poručiteľ neviedol usporiadaný rodinný
život, že mal mimomanželské vzťahy, že poručiteľ, resp. jeho chovanie bolo skutočnou príčinou rozpadu
ichrodiny.Poručiteľpravidelnetrávilčasmimookruhuichrodiny,niekedyajniekoľkotýždňovneboldoma
a matka nevedela, kde sa nachádza. Poručiteľ neprejavoval o nich skutočný záujem. Jeho odcudzenie
voči nim spôsobila aj tá skutočnosť, že od roku 1969 do roku 1979 bol 10 rokov vo výkone trestu odňatia

slobody. Ako deti resp. dospievajúci trpeli samotnou skutočnosťou, že bol vo výkone trestu. Navrhovateľ
v 2. rade ho bol aj ako dieťa niekoľkokrát navštíviť. Na otca sa tešil aj napriek tomu, že prostredie
väznice bolo pre neho traumatizujúce. Krátko po návrate z výkonu trestu prejavoval o navrhovateľov
záujem, žili pomerne ako usporiadaná rodina. Neboli medzi nimi žiadne zásadné rozpory. Navrhovateľ v
2. rade mal v tom čase 13 rokov a potreboval otca ako mužský vzor. Napriek odlúčeniu cítil k nemu silnú

citovú náklonnosť. Navrhovateľ v 1.rade tiež ako dospievajúci človek bol otca navštíviť napriek tomu,
že prostredie väznice bolo pre neho tiež traumatizujúce. Od roku 1984 poručiteľ trvalo opustil spoločnú
domácnosť s ich matkou, založil si novú rodinu, z ktorej mal aj deti. Podľa názoru navrhovateľov všetky
tietookolnostiviedliktomu,žeporučiteľnemalzáujemovzťahysnimi,zanevrelnanichamalzáujemlen
o novozaloženú rodinu. V čase rozvodu poručiteľa s matkou navrhovateľov znášali tento rozvrat rodiny

ťažko. Dňa 1.3.1993 na podnet poručiteľa podpísali na OS v Prievidzi prehlásenie, ktoré obsahuje ich
záväzok, že dajú poručiteľovi a jeho novozaloženej rodine pokoj. Aj z tohto potvrdenia vyplýva, že si v
skutočnosti odlúčenie od nich želal poručiteľ a toto bolo motivované aj tým, že ich matka od neho žiadala
rozsudkom stanovené výživné. Aj napriek tomu navrhovatelia na otca nezanevreli, brali to ako jeho
chvíľkový postoj a nepravidelne ho stretávali mimo jeho novej domácnosti. O ich stretávaní a vnímaní sa

ako otca a detí svedčí aj tá skutočnosť, že po zmene režimu, poručiteľ začal podnikať a zamestnal ich vo
svojej prevádzke ako čašníkov. U otca riadne pracovali, nikdy to necítili tak, že by ich spájali iba peniaze.
Je však pravdou to, že v tom čase sa ich vzťahy zhoršili a táto skutočnosť vyplývala z dôvodu, že otec
bol mimoriadne zaneprázdnený a to v ich pracovných vzťahoch vyvolávalo napätie, najmä z jeho strany.
Stávalo sa, že sa k nim správal horšie ako k iným zamestnancom. Nie je pravdivé tvrdenie poručiteľa,

že ich prepustil z práce. Pracovný pomer skončili dohodou. Aj po skončený pracovného pomeru sa s
poručiteľom stretávali bez vedomia druhej manželky. V tom čase navrhovateľ v 1.rade mal 32 rokov,
otec navštevoval nepravidelne jeho domácnosť a stretávali sa aj v meste. Navrhovateľ v 2. rade mal v
tom čase 25 rokov, s otcom sa raz za čas stretával. Nie je pravdou tá skutočnosť, že by navrhovateľ
v 1.rade ukradol z trezoru množstvo cigariet, naopak keď on sám začal podnikať mal problémy riadne

a včas zinkasovať od poručiteľa kúpnu cenu za tovar. Navrhovateľovi v 2.rade poručiteľ nikdy nezveril
správu časti podniku, ako uvádza v listine o vydedení, vždy u neho pracoval ako čašník. Vylučuje tiež
tú skutočnosť, že by si privlastnil tržby zo spoločnosti, ktorá patrila poručiteľovi. Navrhovatelia majú
vedomosť o tom, že odporca v 4.rade bol dlžný poručiteľovi sumu 72664,30 Sk, ktorú mu riadne splácal
a splatil. Navrhovatelia vedeli, že otec kvôli pracovnému vyťaženiu a fajčeniu začínal mať zdravotné

problémy. Tieto si nikdy neliečil, resp. liečil tak, že si zistil, ktorý liek je na danú bolesť dobrý a niekoho
poslal tieto lieky kúpiť. Aj napriek tomu, že mu odporúčali navštíviť lekára, túto radu neposlúchol, pretože
mal panický strach z lekárov, preto ich navštevoval minimálne. Na sklonku života mal už vážne zdravotné
problémy, nevychádzal už von a keď ho navrhovatelia chceli navštíviť u neho doma, neboli k nemu
pustení. Odporca v 4.rade navštívil poručiteľa krátko pred jeho smrťou, tento sa o nich údajne zaujímal

ale navštíviť sa im ho už nepodarilo. Navrhovatelia sa zúčastnili pohrebu poručiteľa, majú za to, že otcovi
preukazovali dostatočnú úctu a preto sú toho názoru, že dôvody vydedenia neexistovali a na základe
vykonaného dokazovania žiadajú návrhu vyhovieť.Navrhovateľ v 1.rade vo svojej výpovedi uviedol, že v čase keď otec nastúpil na 10 rokov do VTOS mal
7 rokov a počas obdobia keď bol vo výkone, bol ho tam pozrieť asi 2 až 3x. S mamou sa otec rozviedol
v roku 1987, po tomto období asi po dvoch rokoch začal častejšie navštevovať ich rodinu a to tak, že u

nich bol 2-3 dni, potom na mesiac odišiel, táto situácia pretrvávala asi 2-3 roky, kým mama nevymenila
zámku. V tomto období sa chcel vrátiť k ich mame. Potom ako skončil pracovný pomer na bastre sa
zamestnal u otca kde najskôr pracoval brigádnicky, neskôr v pracovnom pomere 2 roky. Pracovný pomer
skončil dohodou z dôvodu ,že sa rozhodol podnikať. Podnikal do roku 2007. U otca vo firme pracoval
ako čašník. Počas trvania pracovného pomeru sa s otcom stretával prakticky denne, v čase trvania

pracovného pomeru má za to, že medzi ním a otcom neboli žiadne problémy. Dôvody, ktoré uvádza
otec v listine o vydedení, že vykradol z jeho spoločníkmi trezor, stratilo sa väčšie množstvo cigariet, tak
tieto skutočnosti nie sú pravdivé, pretože to bolo tak, že to urobil otec. On to zobral na seba a bolo to
urobené z toho dôvodu, aby im poisťovňa zaplatila náhradu škody. Táto trestná činnosť bola spáchaná
tak, že pri stole sedel otec, on, policajt z vyšetrovačky, bolo dohodnuté čo má urobiť s uistením, že za
tri hodiny bude prepustený z vyšetrovačky a bude po všetkom. Takéto služby poskytoval otcovi počas

trvania pracovného pomeru viackrát. Túto tr. činnosť vykonával nie z toho dôvody, že by z toho mal
fin. prospech, ale že otca rešpektoval. Potom ako u otca skončil pracovať sa stretávali sporadicky, bolo
to niekedy raz za 2 mesiace, niekedy raz za štvrťroka, išlo o náhodné stretnutie, nikdy neboli vopred
naplánované. Bolo to vždy keď mal otec náladu. Navrhovateľ v 1 rade má z prvého manželstva dve
plnoleté deti, poručiteľ s nimi nemal žiaden kontakt, pretože oni ho nezaujímali. Naposledy sa dcéra

stretla s poručiteľom pred 8 rokmi pred Vtáčnikom, išla za ním, predstavila sa mu a on povedal „to je
pekné“ a odišiel preč. Nezáujem poručiteľa o vnúčence sa prejavoval tak, že sa nezúčastňoval žiadnych
rodinných podujatí, k sviatkom ani k Vianociam im nič nedával. Z družského vzťahu má 17 ročného syna,
ktorý už 8 rokov žije v Austrálii a v čase keď tu ešte bol ho poručiteľ videl asi 2x. Z terajšieho manželstva
má maloletú dcéru, ktorá je 5 mesačná a poručiteľ ju nepoznal. Potom ako skončil pracovný pomer u

poručiteľa začal podnikať. V tomto období bola obchodná spolupráca zlá, pretože tovar do obchodov
dodával poručiteľovi, on mu za dodaný tovar nezaplatil a následne musel tento tovar sťahovať z jeho
predajne, čo mu poručiteľ vyčítal, že tento tovar dáva radšej Dérerovi a nie jemu. Poručiteľa vníma dvoch
rovinách, jedna je obchodná a druhá osobná. Aj keď je pravda, že si v obchodnej rovine nerozumeli,
osobne sa na káve stretli. Vzťah s poručiteľom počas celého jeho života hodnotí tak, že kontakt bol

vyvolaný len zo strany poručiteľa, pretože keby tento kontakt vyvolal navrhovateľ v 1.rade, tak by to
poručiteľ nerešpektoval. Má za to, že listinu o vydedení spísal poručiteľ pod vplyvom druhej manželky.

Navrhovateľ v 2.rade vo svojej výpovedi uviedol, že v čase keď bol poručiteľ vo VÚTOS on bol vo veku
od 3 do 13 rokov. V ÚVTOS ho navštívil 2 alebo 3x, potom ako poručiteľ začal podnikať prejavil záujem

sa o neho zamestnať. U poručiteľa pracoval asi rok a pol, skončil pracovný pomer dohodou, pretože
si našiel lepšiu prácu a následne na to začal podnikať a podnikal až do roku 2005. Do obdobia kedy
sa u poručiteľa zamestnal bol s ním v kontakte málo, asi 2-3x, má za to, že to bolo u nich v rodine.
Dôvody vydedenia podľa neho nie sú dané, pretože on nemal zverenú správu podniku a ani tržby si
neprivlastňoval. K poručiteľovi sa správal aj po skončení pracovného pomeru slušne. Myslí si, že v

listine o vydedení sa nachádza omylom. Listinu v roku 1993 podpísal po požiadavke otca, pretože jeho
matka vymáhala zameškané výživné. V roku 1991 keď sa ženil na svadbu ho nepozval z dôvodu, že bola
svadba malá, na svadbe bola prítomná jeho matka. Po roku 1993 aj keď ho to mrzí už neprejavil žiaden
záujem na obnovenie nápravy vzťahov s poručiteľom, pretože išlo tvrdú povahu a cítil sa v jeho rodine
ako nevítaný hosť. Z rozprávania mamy vie o tom, že poručiteľ chcel po rozvode s ňou obnoviť spolužitie.

Ohľadom vykradnutého trezoru, o ktorom rozprával navrhovateľ v 1.rade nevie nič. Čo sa týka dôvodu
vydedenia voči jeho osobe a to privlastňovania si tržby tak udáva, že takáto skutočnosť sa nestala, a pri
odovzdávaní služby vyplnil výčapný hárok, ktorý prevzala ďalšia smena a tržba sa odovzdala na firmu.

Odporkyňa v 1.rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa s poručiteľom zoznámila v roku 1983, keď mal

v rodine problémy a to preto, že mu zmizli peniaze, pýtal si tieto peniaze od chlapcov, tí ho následne
vyhodili, býval v Čausi, tam choval hydinu a vylepšoval si životný štandard, pretože v tom čase pracoval
ako kurič v osobitnej škole so zárobkom 600 Sk. V roku 1988 sa rozhodli, že budú spolu bývať a v
roku 1991 začali podnikať v oblasti obchodu. Za tým účelom sprivatizovali obchodné domy Vtáčnik a
Rozvoj v Prievidzi a zadĺžili sa v banke sumou 30 mil. Sk. Odporkyňa v 1.rade poručiteľovi v tom čase

pomáhala ako administratívna pracovníčka a v roku 1993 uzatvorili manželstvo. Z družského vzťahu
sa v roku 1985 narodila odporkyňa v 2.rade. V čase keď odporkyňa v 1.rade spoznala poručiteľa, mal
problémy so svojimi synmi avšak nevedela uviesť v čom to konkrétne bolo. Rovnako tak nevie ani
o iných skutočnostiach o poručiteľovi a jeho vzťahoch k jeho deťom predtým ako sa spolu spoznali.Po uzatvorení manželstva mala záujem, aby sa kontaktoval aj s deťmi z prvého manželstva, avšak on
povedal, že to má s nimi vyriešené a preto neboli ani vzťahy medzi ich spoločnými deťmi. Do roku
1992 navrhovateľ v 1.rade s manželkou ich pravidelne navštevoval až do incidentu, ktorý sa odohral

na Rozvoji v roku 1992 a to, že mu navrhovateľ v 1.rade vykradol Rozvoj. Na čo odporkyňa v 1.rade
apelovala na poručiteľa, že nejde o cudzích ale o jeho deti, aby sa tak aj pri riešení problému zachoval.
Odporca v 4.rade navštevoval poručiteľa často, čo sa týka pracovných a podnikateľských aktivít, na
rodinné oslavy pozývaný nebol. O listine o vydedení odporkyňa v 1.rade nevedela, dozvedela sa o nej
až v priebehu dedičského konania. Z dôvodu, že má poručiteľ aj deti z prvého manželstva mala za to,

že vždy budú prichádzať do úvahy ako dedičia. Stretnutia, ktorých bola prítomná, a to otca so synmi
hodnotí ako stretnutia obchodných partnerov resp. súperov a nie ako stretnutia otca so synmi. Potom
ako bola oboznámená s dôvodmi v listine o vydedení uviedla, že ich považuje za pravdivé, pretože
jej o tom povedal poručiteľ. Potom ako sa vzťahy medzi poručiteľom a synmi veľmi vyostrili, riešil túto
situáciu poručiteľ predajom týchto zariadení. Ale aj napriek tomu dal šancu svojim synom a zamestnal
navrhovateľa v 2.rade a odporcu v 4.rade v snacku na sídlisku a tento vzťah pracovný aj osobný medzi

nimi skončil z dôvodu, že poručiteľ povedal, že opätovne si spravili firmu vo firme. Bolo to v období rokov
1992 - 1993. Vzťahy poručiteľ naďalej udržiaval len s odporcom v 4.rade, cez ktorého si chcel zistiť, ako
sa darí navrhovateľom v 1. a 2.rade.

Odporkyňa v 2.rade sa k predmetnému návrhu ani priebehu konania nevyjadrila z dôvodu zlého

zdravotného stavu, prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že súhlasí, aby súd konal a rozhodoval
v jej neprítomnosti a nikto z účastníkov konania netrval na jej výpovedi.

Odporkyňav3.radevosvojejvýpovediuviedla,žejedcérouodporkynev1.rade.Poručiteľsijuadoptoval
v roku 1992. S navrhovateľom v 1., 2. rade a odporcom v 4. rade neudržiavala kontakty aj keď sa snažila,

a to hlavne s manželkou navrhovateľa v 1.rade C. a ich dcérou R. a to z dôvodu, že medzi rodinami došlo
k ukončeniu vzťahov, neskôr jej bolo vysvetlené, že to bolo z dôvodu incidentu, v dôsledku ktorého došlo
aj k ukončeniu pracovných vzťahov. Vedela od poručiteľa, že mu bolo ľúto tejto situácie a povedal jej, že
keď bol vo vyšetrovacej väzbe synovia o neho neprejavili záujem a bola svedkom toho, keď sa s otcom
stretli tak ho nepozdravili, ju odignorovali, na čo ona bola zvyknutá. Zažila aj takú situáciu, keď sedeli v

kaviarni v Pasáži vo Vtáčniku, tak navrhovateľ v 1.rade kopol do stoličky, na ktorej sedel poručiteľ. Bolo
to v čase rokov 1998 a 1999.

Odporca v 4.rade vo svojej výpovedi uviedol, že odporkyňa v 1.rade vedela o tom, že poručiteľ zanechal
listinu o vydedení, pretože pri prejednaní dedičstva notárka zistila, že existuje aj notárska zápisnica

spísaná odporkyňou v 1.rade a bola časovaná v období, kedy listinu o vydedení spísal poručiteľ. Je
pravda, že u poručiteľa pracoval naposledy v snack bare a vyhodil ho naraz spolu s navrhovateľom v
1.rade. potom čo prišli k nemu do kancelárie a povedal mu, že majú výpoveď. Následne inventúra bola
urobená bez nich, zostal tam dlh, ktorý aj splatil. Uzatvoril s poručiteľom dohodu o splatení dlhu na sumu
72664,30 Sk. Uviedol, že dlžobu splatil preto, že chcel mať s poručiteľom pokoj, lebo sa mu vyhrážal, že

podá na neho trestné oznámenie. Následne sa 2-3roky nebavili. Potom čo sa stretli vo Vtáčniku obnovili
vzťahy, začali normálne fungovať. V r. 1997 začal odporca v 4.rade sám podnikať. Vzťahy poručiteľ s
jeho synom do roku 2008 mal dobré, potom už o neho neprejavoval záujem. S jeho manželkou mal dobré
vzťahy, kým mu nepovedala, že mu U. P., po jeho smrti všetko „rozdžube“, čo sa pomaly aj stalo. Pretože
odporkyňa v 3.rade už 2x v podnikaní zbankrotovala. Prvýkrát keď mala drogériu na sídlisku, druhýkrát

v predajni textilu vo Vtáčniku, keď tam bol mesačný zisk 200 000 Sk a poručiteľ jej dal zásoby za 18
mil. Sk. Situáciu musel riešiť poručiteľ, potom čo od dodávateľov zistil, že neplatí faktúry, prevádzku jej
zobral, previedol na odporkyňu v 1.rade a vyplatil faktúry. Nevie o tom, že by sa pred smrťou ich otec
dožadoval, pretože bol za ním 2 týždne pred jeho smrťou a nikto mu neotvoril ani mu neoznámili, že
zomrel. O tom, že zomrel otec sa dozvedel od cudzích ľudí a pohrebu sa všetci traja synovia z prvého

manželstva zúčastnili.

Zástupca odporcov v 1 a 3.rade žiadal návrh zamietnuť z toho dôvodu, že pravdou je, že listinou o
vydedení poručiteľ uvádza dôvod vydedenia a to, že vydedení navrhovatelia o poručiteľa neprejavujú
trvalo opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali, pričom listina o vydedení obsahuje aj

opis dvoch skutkových okolností, ktoré poručiteľ do tohto neprejavovania trvalého opravdivého záujmu
dáva do spisu. Zástupca odporkýň sa preto domnieva, že nemožno povedať, že by táto listina o
vydedení bola neplatná a preto je potrebné skúmať, či na strane oboch navrhovateľov takýto nedostatok
opravdivého záujmu je alebo nie je a zhodne pokiaľ ide o skutkové okolnosti, uvádzané či nastali alebonie. Z dôkazov, ktoré boli v spise vykonané, si právny zástupca odporkýň urobil záver, že vzťahy medzi
navrhovateľmi a poručiteľom boli narušené už v roku 1993, čiže tento stav zrejme trval niekoľko rokov
a skutočne vyústil do prehlásenia, na ktoré poukazujú navrhovatelia. Samo osebe automaticky na túto

situáciu však nemôžu stiahnuť výklad o tom, že keď si to poručiteľ neželá, tak nemožno tento stav
dávať na ťarchu navrhovateľovi. Z vykonaného dokazovania je známa aj tá situácia, že kontakty medzi
poručiteľom a navrhovateľmi tu boli aj po tomto prehlásení z roku 1993, t.j. nepochybná skutočnosť,
vyplývajúca z toho, že pracovali vo firme poručiteľa a mali sa občas stretnúť, ale na mieste verejne
prístupnom. Fakt, že notárska zápisnica o vydedení bola napísaná až v roku 1997, podľa názoru

právneho zástupcu odporkýň svedčí o tom, že poručiteľ prehodnotil svoj postoj a mal evidentne záujem
stretávaťsasnavrhovateľmi,alecelýzáujemnavrhovateľovsavpodstateobmedzilnastránkupracovnú
a finančnú. To je evidentne dôvod, prečo poručiteľ v listine o vydedení uvádza tie dve skutkové okolností
voči obom navrhovateľom a dáva ich do súvisu s neprejavovaním trvalého opravdivého záujmu. Je
fakt, že poručiteľ bol začiatkom 90tych rokov vo väzbe v B. Bystrici a navrhovatelia ho ani raz vo
väzbe nenavštívili a urobili tak cudzí ľudia. Táto skutočnosť, nezáujmu navrhovateľov o poručiteľa iba

dokresľuje. S poukazom na trestný spis štátneho zastupiteľstva v Prahe a polície ČR musí akceptovať,
žezáznamyvtomtospisenedávajúpretentosporurobiťjednoznačnýzáver,aledomnievasa,žedôvody
vydedenia sú dané a poručiteľ oboch navrhovateľov vrátane ich potomkov právom z dedenia vylúčil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, NZ č.l. 5, uznesením OS Prievidza

14D 570/12 č.l. 7 až 8, prehlásenie z 1.3.1993 č.l. 9, dohoda o rozviazaní pracovného pomeru odporcu v
2.rade č.l. 10, dohoda o splácaní dlhu odporcu v 4.rade č.l. 11, písomným vyjadrením odporcu v 4.rade,
svedeckou výpoveďou svedkov L. M., X. V., F. B., M. M., X. H., C.. R. F.W., U. B., listom z 23.11.1994
č.l. 90, uznesením Štátneho zastupiteľstva v Prahe z 27.10.2009 č.l. 115 až 119, pripojenými spismi
tunajšieho súdu č.k. 11C 166/87, 14D 577/12, 11C 5/95, spisom Mestského štátneho zastupiteľstva v

Prahe 1KZV 184/2009, pripojeným spisom N 108/97, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav:

Dňa XX.X.XXXX zomrel v Bojniciach D. P. nar. XX.X.XXXX. Okresný súd v Prievidzi uznesením č.k. 14D
577/2012-88 /Dnot 138/2012/ zo dňa 15.1.2015 v dedičskej veci po poručiteľovi D. P. prerušil konanie a
odkázal navrhovateľov v 1 a 2 rade na podanie návrhu na začatie konania o určenie či listina o vydedení

napísaná dňa 25.7.1997 pod č. N 108/97 NZ 104/97, ktorou poručiteľ vydedil navrhovateľov v 1. a 2. rade
aj ich potomkov je prejavom slobodnej vôle poručiteľa ktorá bola prejavená bez akéhokoľvek nátlaku a
nahovárania,čidôvodvydedeniajevsúladesozákonnýmidôvodmi podľaparagrafu469aObčianskeho
zákonníka a či existovali v čase spísania listiny relevantné skutkové dôvody pre vydedenie.

V listine o vydedení poručiteľ svojich potomkov navrhovateľa v 1.a 2.rade a aj ich potomkov vylúčil
z dedenia. Listina o vydedení bola v celom znení napísaná notárskou zápisnicou N 108/97, NZ
104/97 na Notárskom úrade v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, dňa 25.7.1997 pred notárkou JUDr. Dagmar
Gajdošovou. Poručiteľ navrhovateľov v 1. a 2. rade vydedil z dôvodu, že od poručiteľovho rozvodu s
prvou manželkou ho vôbec nenavštevovali, na ulici nepozdravili a správali sa k nemu ako cudzí ľudia,

až pokiaľ nezačal podnikať a to bolo v roku 1992, kedy ich zamestnal. V tom čase sa stretávali, ale
spájali ich iba peniaze, ktoré potrebovali od poručiteľa získať a aj tak tento vzťah trval medzi nimi najviac
jeden rok. Potom poručiteľ zistil, že navrhovateľ v 1. rade vykradol trezor s jeho spoločníkmi a stratilo
sa mu väčšie množstvo cigariet, za čo bol zaistený na polícií o čom existujú záznamy. Keďže netrval na
trestnom stíhaní bol prepustený a ich vzťahy zostali také ako predtým Navrhovateľ v 2 rade sa obdobne

zachoval, keď mu poručiteľ zveril správu časti podniku, privlastňoval si tržby a tak isto po skončení
pracovného pomeru sa k poručiteľovi správal ako k cudziemu. Za jeho konanie sa poručiteľovi nikdy
neospravedlnil, ani neprejavil ľútosť nad jeho konaním, čím vážne ohrozil existenciu firmy. Z uvedeného
dôvodu poručiteľ navrhovateľov v 1. a 2. rade a takisto aj všetkých ich potomkov, ktorí tiež nemajú o
neho záujem a ani ich nepozná vydeďuje.

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi 11C 166/87-16 zo dňa 1.12.1987 bolo manželstvo poručila a
matky navrhovateľov v 1. a 2. rade rozvedené, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.1987. Z
odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že k narušeniu vzájomných vzťahov poručiteľa a matky
navrhovateľov v 1. a 2. rade došlo po tom, čo sa poručiteľ vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý

si odpykal v trvaní 10 rokov. V roku 1984 odišiel zo spoločnej domácnosti a odvtedy žije s družkou
X. B. /odporkyňou v 1.rade/ a z družského vzťahu sa narodila XX.X.XXXX X. P. /odporkyňa v 2.rade/.
Súd v uvedenom rozhodnutí uviedol, že príčinou rozvratu manželstva bolo nezodpovedné správanie
poručiteľa. Matka navrhovateľov v 1. a 2. rade v konaní nepredložila dôkazy na konkrétne známostiporučiteľa s inými ženami pred rokom 1969, resp. po roku 1979, poručiteľovo správanie ju mohlo v jej
podozrievaniach v tomto smere utvrdzovať. Poručiteľ nemohol matke navrhovateľov v 1. a 2. rade nič
vytýkať a k rozvratu došlo len jeho zavinením. Sám sa dopustil trestnej činnosti, v dôsledku ktorej mu

bol uložený desaťročný trest odňatia slobody a tým sám zavinil, že museli s matkou navrhovateľov v 1.
a 2. rade žiť oddelene a, že všetka starostlivosť o rodinu a deti zostala len na nej.

Vzhľadom na skutkové tvrdenia účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom
svedkov.

Z výpovede svedka L. M. /švagor odporkyne v 1.rade/ súd mal zistené, že poručiteľ mal so synmi
striedavévzťahy,razdobrérazzlé.Potvrdilskutočnosť,žekeďprejavilizáujempracovaťvsnackbaretak
im poručiteľ vyhovel. Keď odporca v 4.rade nemal prácu tak ho zamestnal v drogérii. Svedok svedčil aj tú
skutočnosť,žedošlokstratevýplaty-tržby,ktorúneodviedoljedenzjehosynov.Otýchtoskutočnostiach
vedel, pretože boli všeobecne známe a boli predmetom trestných stíhaní. Čo sa týka neodvedenej tržby,

vedel že bola neodvedená v drogérii na účet v banke odporcom v 4.rade. Má za to, že bolo v tejto veci
vedenéajtrestnéstíhanie.Podľajehonázorusarodinanenavštevovala.Ak,taklensodporcomv4.rade.

Z výpovede svedka X.E. V. /spolupracoval s poručiteľom a kamarát odporcu v 4.rade/ mal súd zistené,
že poručiteľ s odporcom v 4.rade mal dobré vzťahy. S navrhovateľmi mal asi vzťahy formálne.

Z výpovede svedka F. B.Í. /zamestnanec poručiteľa/ mal zistené, že v období rokov 1991 až 1993 sa
kontaktovali navrhovatelia s poručiteľom v rozpätí 5 až 10 krát. V tom čase bol poručiteľ solventný,
jeho synovia u neho nepracovali ale utiekali sa k nemu ako k otcovi. Posudzuje vzťah medzi nimi ako
normálny. Videl len ich stretnutia, ale nebol účastníkom týchto stretnutí.

Z výpovede svedka M. M.Á. /spolužiak navrhovateľa v 2.rade/ mal súd zistené, že hodnotí jeho vzťah k
poručiteľovi ako dobrý, nezbadal, že by boli medzi nimi rozbroje.

Z výpovede svedka X.E. H. / kamarát navrhovateľa v 1.rade/ mal súd zistené, že sa navrhovateľ v 1.rade

s otcom stretával, išlo o plánované stretnutia. Navštívil ho na Magure, náhodne sa s ním stretol na
Štrbskom Plese, niekoľkokrát ich videl sedieť v kaviarni na sídlisku.

Z výpovede C.. R. F.Č. /odporkyňa v 1.rade je jej zamestnávateľka/ mal súd zistené, že pozná len
odporcu v 4.rade a to tak, že bol zamestnancom firmy. Často navštevoval otca, niekedy raz za týždeň,

niekedy raz za mesiac. Svedkyňa nevedela posúdiť aké mal poručiteľ s odporcom v 4.rade vzťahy,
pretože poručiteľ mal vlastnú kanceláriu. V priestoroch firmy, v čase keď tam pracovala, a to do 1.5.2015,
tam navrhovateľov v 1. a 2.rade nikdy nevidela. Svedkyňa s poručiteľom mala pracovný vzťah, takže o
tom aké mal rodinné vzťahy nevedela. Vedela len, že sú vo firme vedené splátky voči odporcovi v 4.rade.

ZvýpovedesvedkyneU.B./matkaodporkynev1.rade/malsúdzistené,žejematkouodporkynev1.rade
a odporkyne v 2. a 3.rade sú jej vnučky. Poručiteľ bol jej zať. Od poručiteľa vedela, že sa odsťahoval
od bývalej manželky, pretože mal problémy preto, že mu zobrali peniaze. Nevedela osvedčiť, že by
navrhovatelia okrem odporcu v 4.rade poručiteľa navštevovali. V čase keď bol chorý, trvalo to tri roky,
tak mu zo synov neposkytol žiadnu pomoc, hlavne posledné dva roky, keď ležal a pomoc potreboval,

či už pri naložení do auta, alebo chôdzi z izby do izby, alebo na WC. V tomto čase sa o neho starali
odporkyne v 1. a 3.rade.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný.

Podľa § 460 Obč. zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.Podľa § 461 ods. 1 Obč. zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Obč. zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka ak v rozpore s dobrými
mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch.

Podľa § 469a ods. 2 Obč. zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa
dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa § 469a ods. 3 Obč. zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480. V listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh na začatie konania je
podaný v časti dôvodne.

Dňa XX.X.XXXX zomrel poručiteľ D. P., ktorý bol otcom navrhovateľov v 1.a 2. rade, odporcov v 2. až
4.rade a manžel odporkyne v 1.rade. V konaní o dedičstve po nebohom poručiteľovi vedenom na OS v
Prievidzi 14D 577/2012-88 /Dnot 138/2012/ zo dňa 15.1.2015 v dedičskej veci po poručiteľovi D. P. bola
predložená listina o vydedení zanechaná poručiteľom. V listine o vydedení poručiteľ svojich potomkov

navrhovateľa v 1.a 2.rade vylúčil z dedenia a aj ich potomkov. Listina o vydedení bola v celom znení
napísaná notárskou zápisnicou N 108/97, NZ 104/97 na Notárskom úrade v Prievidzi, Hviezdoslavova
3, dňa 25.7.1997 pred notárkou JUDr. Dagmar Gajdošovou.

Navrhovatelia v 1. a 2.rade svojim dispozitívnym úkonom návrhom na začatie konania predmetom

občianskeho súdneho konania vedeného 6C 87/2013 urobili nárok o určenie, že právny úkon, ktorým
došlo k vydedeniu navrhovateľov v 1. a 2.rade v listine o vydedení je neplatný a ďalej, že dôvody
vydedenia v tejto listine nie sú dané.

Pokiaľ ide o inštitút vydedenia tento umožňuje poručiteľovi, aby svojím právnym úkonom zabránil

dedeniu zo zákona neopomenuteľnému dedičovi. Aby vydedenie bolo platné, musí spĺňať určité
formálne a materiálne náležitosti.

Z listiny o vydedení vyplýva, že týmto jednostranným právnym úkonom chcel poručiteľ zabrániť dedeniu
zo zákona neopomenuteľným dedičom - navrhovateľom v 1. a 2. rade ako jeho deťom a v listine o

vydedení určil, že vydedenie sa vzťahuje aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda deti navrhovateľov.

Občiansky súdny poriadok vymedzuje okruh účastníkov tak, že spôsobilosť byť účastníkom priznáva
zásadne každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, každý má právo dovolávať sa na súde

procesnej ochrany práv, ktoré boli ohrozené alebo porušené. Z toho však nevyhnutne vyplýva, že
účastníkom konania sa stáva každý, o ktorého tvrdených právach a povinnostiach sa v konaní pred
súdom koná a rozhoduje. Či skutočne ten, kto tvrdí potrebnosť procesnej ochrany určitého nároku, a
ktorému procesné právo priznáva procesnú legitimáciu, má aj legitimáciu vecnú, ukáže až vlastné civilné
konanie.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade predmetom konania urobili nárok o určenie, že právny úkon, ktorým došlo
k ich vydedeniu v listine o vydedení, je neplatný. Na súd s návrhom na začatie konania sa neobrátili
deti navrhovateľov v 1. a 2. rade, predmetom konania nebolo určenie, či je neplatnou tá časť listiny o
vydedení, ktorou došlo k vydedeniu detí navrhovateľov v 1. a 2. rade.

Listina o vydedení z 25.7.1997 v časti kde došlo k vydedeniu navrhovateľov v 1. a 2.rade je podľa názoru
súdu platným právnym úkonom z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti, jej obsah je jasný, zrozumiteľný,
keď v ňom poručiteľ výslovne uviedol, že z nároku na dedičské právo výslovne vydedil navrhovateľov
v 1.a 2.rade. Časť právneho úkonu /listiny o vydedení/, ktorou došlo k vydedeniu navrhovateľov v 1. a

2. rade je možné oddeliť od ostatného obsahu predmetného právneho úkonu /kde došlo k vydedeniu
detí navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorí sa neobrátili na súd s návrhom a nedovolávali sa súdnej ochrany
práv/. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.Ďalej súd skúmal, či je splnená materiálna náležitosť vydedenia výslovne uvedenie konkrétneho dôvodu
vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469 a ods. 1 Obč. zákonníka taxatívne vypočítava
dôvody vydedenia a zaraďuje ich do 4 skupín. Súd posudzoval so zreteľom na okolnosti prípadu

existenciu dôvodu vydedenia či navrhovatelia v 1. a 2.rade o poručiteľa trvalo neprejavovali opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať a či dôvod vydedenia existoval už v čase urobenia
právneho úkonu o vydedení.

Účastníci konania označili dôkazné prostriedky /výsluch svedkov, predložili listinné dôkazy/, pomocou

ktorých sa mali preukázať rozhodujúce skutočnosti a súd vyhodnotil procesné dôkazy získané
vykonaním dôkazného prostriedku - výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi.

Manželstvo rodičov navrhovateľov v 1. a 2. rade bolo Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi 11C
166/87-16 zo dňa 1.12.1987 rozvedené, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.1987. Z
odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že k narušeniu vzájomných vzťahov poručiteľa a matky

navrhovateľov v 1. a 2. rade došlo po tom čo sa poručiteľ vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
si odpykal v trvaní 10 rokov. V roku 1984 odišiel zo spoločnej domácnosti a odvtedy žije s družkou X.
B. /odporkyňou v 1. rade/ a z družského vzťahu sa narodila XX.X.XXXX X. P., odporkyňa v 2. rade/.
Súd v uvedenom rozhodnutí uviedol, že príčinou rozvratu manželstva bolo nezodpovedné správanie
poručiteľa. Poručiteľ nemohol matke navrhovateľov v 1. a 2. rade nič vytýkať a k rozvratu došlo len jeho

zavinením. Sám sa dopustil trestnej činnosti, v dôsledku ktorej mu bol uložený desaťročný trest odňatia
slobody a tým sám zavinil, že museli s matkou navrhovatelia v 1. a 2. rade žiť oddelene a, že všetka
starostlivosť o rodinu a deti zostala len na nej. Z uvedených skutočností vyplýva, že navrhovatelia a to
navrhovateľv1.radevčasekeďporučiteľbolvovýkonetrestuodňatiaslobodymal8rokovanavrhovateľ
v 2. rade 3 roky a v čase rozvodu ich rodičov už boli plnoletí. Obdobie dospievania navrhovatelia

prežili len s matkou. K vzájomnému odcudzeniu medzi navrhovateľmi a poručiteľom došlo z dôvodu
správania poručiteľa /10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody a opustenie spoločnej domácnosti
z dôvodu nadviazania mimomanželského vzťahu/. Sami navrhovatelia, hlavne navrhovateľ v 1. rade
uviedol, že veľmi potreboval poručiteľa ako otca a hlavne ako mužský vzor, aj napriek odlúčeniu cítili
k nemu citovú väzbu. Navštívili ho vo výkone trestu odňatia slobody, napriek tomu, že to pre nich

ako maloletých bol silno traumatizujúci zážitok. Po tom ako poručiteľ opustil spoločnú domácnosť a
nadviazal mimomanželský vzťah s odporkyňou v 1. rade, z ktorého sa narodila odporkyňa v 2. rade
navrhovatelia, by nebolo možno mať za zlé navrhovateľom, ak by poručiteľa nenavštevovali, na ulici
nepozdravili a správali sa k nemu ako cudzí ľudia. Z uvedených okolností vyplývajúcich zo zisteného
skutkového stavu výsluchu účastníkov konania aj svedkov sa dá vyvodiť, že vzťahy medzi navrhovateľmi

a poručiteľom boli odcudzené, ale tento stav bol podľa názoru súdu vyvolaný samotným poručiteľom,
ktorý počas malosti navrhovateľov nenadviazal s nimi taký citový vzťah, ako by mal medzi dieťaťom a
rodičom byť, z dôvodov uvedených vyššie Vzťahy medzi poručiteľom a navrhovateľmi sa v pracovnej
rovine obnovili, keď ich poručiteľ zamestnal. Po tom čo došlo dohodou ku skončeniu pracovného pomeru
medzi poručiteľom a navrhovateľmi v 1. a 2. rade niekedy koncom roku 1992 a po tom, čo poručiteľ

uzavrel manželstvo s odporkyňou v 1. rade prejavil poručiteľ vôľu o spísanie dňa prehlásenia dňa
1.3.1993, že poručiteľovi a jeho novozaloženej rodine dajú navždy pokoj, čo navrhovatelia aj vôľu
poručiteľa rešpektovali. Dôvod vydedenia voči navrhovateľovi v 1. rade a to, že vykradol trezor s jeho
spoločníkmi a stratilo sa mu väčšie množstvo cigariet, za čo bol zaistený na polícií, sám poručiteľ neguje
v listine o vydedení, tou skutočnosťou, že voči navrhovateľovi v 1. rade nepodal v tejto veci trestné

oznámenie a po prepustení zo zatknutia zostali podľa vyjadrenia poručiteľa v listine o vydedení, vzťahy
medzi nimi ako predtým. Z uvedeného dôvodu nemôže preto navrhovateľ v 1. rade spravodlivo znášať
zákonne dôsledky vydedenia. Nemôže sa mu ani klásť za vinu skutočnosť preukazovaná právnym
zástupcom odporkýň v 1-3 rade a to páchanie trestnej činnosti, naopak súd zistil v spise 1KZV184/2009
Městkého státního zastupiteľstva v Prahe /čl. 115-119/ kde obvinený Ľ. X., nar. XX.X.XXXX mal v presne

nezisteného dňa koncom mesiaca marec 1992 poveriť navrhovateľa v 1. rade a M. U., nar. X.XX.XXXX
za použitia násilia spoločne odcudziť poručiteľovi v Martine obraz o rozmeroch 158x127 cm, olejomaľba
s vyobrazením „Madona s dieťaťom“ signovaný od talianskeho maliara Rafaela Santiho z roku 1517 v
hodnote 3000000 Kčs, za čo im prisľúbil vyplatiť čiastku najskôr 300000 Kčs, ktorú zvýšil na čiastku
800000 Kčs, čo však menovaní neurobili a vec oznámili poručiteľovi, ktorý celú vec oznámil na polícii

v Prievidzi. Dôvody vydedenia voči navrhovateľovi v 2. rade a to, že aj on o poručiteľa neprejavoval
trvalo opravdivý záujem, ktorý by potomok mal prejaviť už súd z rovnakých dôvodov uvedených vyššie
ako u navrhovateľa v 1. rade nevidel resp. neboli v konaní preukázané, že by existovali a zároveň
existovali v čase spísania listiny o vydedení. Rovnako tak v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľzveril navrhovateľovi v 2. rade správu časti podniku a ani to, že by si on privlastňoval tržby a tým ohrozil
existenciu firmy. Naopak súdom bola zistená skutočnosť zo spisu tunajšieho súdu v konaní č. 11C 5/95,
kde poručiteľ si voči odporcovi v 4. rade uplatňoval neodvedenú tržbu, vo veci bol dňa 3.2.1995 medzi

účastníkmikonaniaschválenýsúdnyzmier,nazákladektoréhosaodporcav4.radezaviazalporučiteľovi
uhradiť sumu 72664, 30 Sk s príslušenstvom.

Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu navrhovatelia v 1. a 2. rade nemôžu spravodlivo
znášať zákonné dôsledky vydedenia, že o poručiteľa prejavovali opravdivý záujem, skutočnosti /10

rokov vo výkone trestu odňatia slobody a opustenie spoločnej domácnosti z dôvodu nadviazania
mimomanželského vzťahu poručiteľa/ nezavinili a nemohli objektívne ovplyvniť vzťahy medzi rodičmi.
Poručiteľ navrhovateľov ani nepožiadal o pomoc v chorobe, ktorú zabezpečovali odporkyne v 1. až
3. rade. Podľa názoru súdu skutočným motívom, ktorý poručiteľa viedol k vydedeniu navrhovateľov v
roku 1997, t.j. 4 roky po tom čo skutočnosti uvádzané v listine o vydedení mali nastať, bola zrejme
snaha poručiteľa odvďačiť sa svoje manželke za starostlivosť. S prihliadnutím na všetky okolnosti danej

veci, najmä na odcudzené vzťahy medzi poručiteľom a navrhovateľmi, nepreukázania tvrdení, že voči
poručiteľovi v čase pred spísaním listiny o vydedení navrhovatelia neprejavovali o poručiteľa trvalo
opravdivý záujem súd má za to, že v danej veci dôvody vydedenia navrhovateľov v 1. a 2. rade ich otcom
poručiteľom D. P.O., zomr. XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 25.7.1997 nie sú dané.

Súd o náhrade trov konania rozhodne v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v lehote 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cez tunajší súd na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.