Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0T/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816000363
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816000363.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza sudcom pre prípravné konanie JUDr. Robertom Šorlom, PhD. na hlavnom
pojednávaní 12.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. B., narodený XX.X.XXXX v N., bytom D.-N., N. XXX/X,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e :
11.8.2016 približne o 15.00 hodine na N. ulici v D.-N. v izbe rodinného domu XXX/X po predchádzajúcej

slovnej výmene názorov vulgárne nadával a následne sa slovne vyhrážal svojmu otcovi poškodenému
U. B. tak, že mu povedal že ho zabije, čo zopakoval niekoľkokrát, následne v kuchyni domu niekoľkokrát
predmatkouobvinenéhoM.B.povedal,žepoškodenéhoU.B.zabije,čímvzbudilupoškodenéhodojem,
že svoje vyhrážky zabitím skutočne vykoná, nakoľko už v minulosti mal poškodeného fyzicky napadnúť;
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na

chránenej osobe;
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) v spojení s § 139 ods. 1 písm. c)
a § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Za to sa

o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa mu ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie

ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisnice o
výsluchoch svedkov U. B. a M. B. podľa § 263 ods. 1 a ods. 4 Trestného poriadku (čl. 18 - 19, 22 - 23),
prečítaním časti spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. XXPs/X/XXXX, výsluchom znalca MUDr. Z. W.,
prečítaním evidencie priestupkov obžalovaného (čl. 25 - 26), výpisom z registra trestov obžalovaného
(čl. 27), rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 11.7.2016 sp.zn. XT/XX/XXXX (čl. 84).

Obžalovaný vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že potom ako mu svedok U. B., jeho
otec, odmietol dať cigarety, začal mu vulgárne nadávať a aj mu povedal, že ho zabije, no toto povedal
len raz, keď on bol na chode a jeho otec s matkou v obývačke prepojenej s kuchyňou. Z výsluchu
svedka U. B. vyplynulo to, čo vo svojom výsluchu uviedol obžalovaný, no svedok okrem toho uviedol,
že obžalovaný svoje vyhrážky zabitím zopakoval. Z výsluchu svedkyne M. B. vyplynulo, že obžalovaný
svoje vyhrážky zabitím zopakoval.

Spáchanie skutku obvineným tak, ako bol skutok opísaný v podanej obžalobe vyplýva z výpovede
obžalovaného, pričom zo skutku ho usvedčuje i výpoveď svedkov - jeho rodičov. Súd preto dospel kzáveu, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe a konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keďže obžalovaný
sa vyhrážal smrťou, čo mohlo u jeho otca vzbudiť dôvodnú obavu, keďže tejto vyhrážke predchádzal

slovný konflikt obžalovaného so svedkom. Tohto skutku sa obžalovaný dopustil na svojom otcovi - osobe
blízkej podľa § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Trestného zákona. Voči tomuto právnemu posúdeniu
skutku nebola dôvodná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že vzhľadom na to, že pri vyhrážkach
nebol s otcom v priamom kontakte, ale nachádzali sa v rozdielnych izbách ich domu, nemohla byť
u jeho otca vzbudená dôvodná obava. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa už v

predchádzajúcom období voči otcovi dopustil i násilného fyzického konania, keď ho 25.6.2015 napadol
tak, že ho viackrát udrel päsťou. Preto i vyhrážka smrťou prednesená obžalovaným tak, že ju obžalovaný
vnímal v priestore rodinného domu, bola spôsobilá u neho vyvolať dôvodnú obavu.
Trestná zodpovednosť obžalovaného pre jeho duševnú poruchu nie je podľa § 23 Trestného zákona
vylúčená, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť
svojhokonaniaasvojekonaniemoholovládať.TietoskutočnostivyplynulizvýsluchuznalcaMUDr.Z.W.,

ktorý nezistil, že by obžalovaný trpel duševnou chorobou. Znalec zistil, že u obžalovaného sa prejavuje
závislosť na viacerých látkach, z ktorých obžalovaný preferuje metamfetamín. Okrem toho obžalovaný
má poruchu osobnosti, ide o vôľovo slabú a nestabilnú osobu. Čo sa týka inteligencie obžalovaného, tak
tá je na nižšej úrovni, no nebolo zistené, že by u neho boli poškodené jeho rozpoznávacie schopnosti.
Jeho ovládacie schopnosti sú znížené, no forenzne nepodstatným spôsobom. Znalec sa vyjadril i k

otázke rozporu medzi tým, že v znaleckom posudku pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony bolo zistené, že obžalovaný trpí duševnou poruchou, ktorá ovplyvňuje jeho ovládacie schopnosti.
Konštatoval rovnako, že obžalovaný trpí duševnou poruchou, ktorá znižuje jeho ovládacie schopnosti.
K tomu však uviedol, že treba rozlišovať ovládanie vôle z pohľadu konania, ktoré má trestnoprávne
následky a konania, ktoré má iné ako trestnoprávne následky, čo demonštroval na konkrétnom konaní

obžalovaného, ktorý v súčasnosti rovnako ako pri spáchaní skutku bažil po nikotínových cigaretách, no
v súčasnosti tento nedostatok pri obmedzení svojej osobnej slobody nerieši páchaním trestnej činnosti.
Z uvedených záverov znalca súd dospel k záveru, že obžalovaný mohol aj napriek oslabeniu vôľovej
stránky jeho myslenia ovládať svojej konanie, keďže mal duševnú schopnosť regulovať svojej konanie
tak, aby sa nedopustil skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Súduobžalovanéhozistilpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,keďžeobžalovaný
sa ku skutku priznal a jeho obrana bola postavená len na tom, že trestná zodpovednosť je u neho
vylúčená. Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže
obžalovaný bol rozsudkom z 11.7.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.7.2016 uznaný vinným z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený

trest odňatia slobody v trvaní sedem mesiacov. Vzhľadom na stanovenú trestnú sadzbu odňatia slobody
na šesť mesiacov až tri roky bol preto obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem
mesiacov, a to aj napriek tomu, že na obžalovaného dostatočne nepôsobil už uložený trest odňatia
slobody v rovnakej výmere, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodujúcim prvkom
vedúcim k prevýchove obžalovaného nemôže byť len uložený trest odňatia slobody, ale predovšetkým

ochranné liečenie. Pri výmere trestu súd osobitne prihliadol na to, že u obžalovaného ide o osobu,
ktorá sa skutku dopustila vo veku 19 rokov a na to, že jeho ovládacie schopnosti boli znížené. Keďže
obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody bol zaradený podľa §
48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom marihuany a bažil
po nikotínových cigaretách, pričom jeho pobyt na slobode je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, ak
bude užívať návykové látky. Preto sú u odsúdeného dané dôvody na uloženie ochranného liečenia podľa
§73ods.2písm.d)Trestnéhozákona,keďžeskutokspáchalpodvplyvomnávykovejlátkyavsúvislostis
užívaním návykového nikotínu. Správnosť uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou

formou vyplynula i z toho, že i keď bol obžalovaný liečený, nedošlo u neho k náprave. Osobitne ústavná
forma liečby je nevyhnutná z toho dôvodu, že pri ambulatnej forme liečby nemožno predpokladať
úspešnosť tejto formy liečby s ohľadom na znížené vôľové črty obžalovaného. Pre obžalovaného je
dôležitá edukácia, aby navykol na určité správanie, čo je možné len pri sústredenej ústavnej liečbe.
Práve takáto forma liečby môže u obžalovaného viesť k náprave jeho postoja k užívaniu návykových

látok, ktoré sú rozhodujúcim spúšťačom jeho protiprávneho konania.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehooznámeniacestoutunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V Prievidzi dňa 12. decembra 2016