Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214229574
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214229574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti R. Q. nar. X.X.XXXX a T. Q. nar. X.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Q. so sídlom na T. V. Č.. X v Q. detí rodičov: K. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej
na E. ulici č. X v Q. zastúpenej A. Y. Y. so sídlom v Q. na R. ulici č. XX a R. Q. nar. X.XX.XXXX trvale
bývajúceho na H. ulici č. XX v Q. v súčasnosti bývajúceho XX P. X. R. D. P. XXX B. L. T. Í. v konaní o
zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.12.2015 sp.zn. 23P
326/2014-148 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudok zvýšil výživné od otca pre mal. R. z 50 € mesačne na 170
€ mesačne a pre mal. T. zo 40 € mesačne na 140 € mesačne od 4.11.2014, ktoré zaviazal otca
platiť matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu, v prevyšujúcej časti návrh matky
zamietol a dlžné výživné 1.094,50 € pre mal. R. a 943,20 € pre mal. T. za obdobie od 14.11.2014 do
30.11.2015 zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tak, že od poslednej
úpravy výživného došlo k podstatným zmenám odôvodňujúcim zvýšenie výživného predovšetkým u

maloletých detí, ktorých odôvodnené potreby podstatne vzrástli, keďže mal. R. v čase poslednej súdnej
úpravy výživného navštevoval prvý stupeň základnej školy a v súčasnosti navštevuje druhý stupeň
základnej školy a mal. T. sa stala medzičasom školopovinná, v dôsledku čoho ich odôvodnené potreby
na mimoškolské aktivity a mimoškolské pomôcky vzrástli. Matka maloletých detí rovnako, ako v čase
predchádzajúcej úpravy výživného, je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, nakoľko trpí závažným
onkologickým ochorením, ktoré jej bráni zamestnať sa. Poukázal na podstatné zvýšenie príjmu otca
pracujúceho v Í., ktorý sa zvýšil viac ako 100 %, pretože v súčasnosti v prepočte na EUR predstavuje

1.241,21 €, kým v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného predstavoval 693,40 €. Konštatoval,
že napriek vysokým nákladom bývania je otec schopný platiť zvýšené výživné, pretože na nákladoch na
bývanie sa podieľa aj jeho priateľka, so spolužitia s ktorou sa narodil mal. E. v júli 2015, voči ktorému
má otec rovnako vyživovaciu povinnosť. Poukázal aj na zlepšené majetkové pomery otca, ktorý vlastní
v Q. 1-izbový byt a je tiež vlastníkom ojazdeného motorového vozidla. So zreteľom na všetky uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že zvýšené výživné pre maloleté deti je primerané. Do dlžného výživného,
ktorého počiatok určil od podania návrhu matkou, t.j. od 14.11.2014 do rozhodnutia súdu, započítal

hodnotu vecí zakúpených otcom za toto obdobie majúcich charakter výživného a dlžné výživné zaviazal
otca zaplatiť v súlade so zákonom do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, v ktorom opäť uviedol
všetky dôvody, ktoré tvorili jeho obranu pred súdom prvého stupňa, najmä skutočnosť, že zo svojho
príjmu nie je schopný prispievať zvýšené výživné, pretože v Í. poberá minimálnu mzdu predstavujúcu

900 libier, z ktorej po zaplatení všetkých životných nákladov na mesiac mu nezostane ani na vlastné
ošatenie. Konštatoval, že svoje maloleté deti má veľmi rád, a pri každej príležitosti im kupuje rôzne
potrebné veci, ktoré už vo svojej účastníckej výpovedi, ako aj vo vyjadrení k návrhu pred súdom prvého
stupňa presne špecifikoval.

Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156

ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a správne a zákonne vo veci rozhodol, preto ho podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa stotožnil s jeho
odôvodnením. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 157
ods. 2 O.s.p., pričom je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia postačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého
stupňa dôsledne vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu otca,
ktorá je totožná s jeho argumentáciou v priebehu konania na súde prvého stupňa. Ani odvolací súd
nespochybňuje, že odôvodnené potreby maloletých detí sú vysoké, pričom na ich uspokojovaní sa

majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.
Uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je však vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov.
V tejto právnej veci však matka v dôsledku svojho závažného onkologického ochorenia, ktorej jediným
zdrojom sú dávky v hmotnej núdzi, nemôže doplňovať zdroj výživného maloletých detí, preto si
vyživovaciu povinnosť voči nim plní iba osobnou starostlivosťou a je povinnosťou otca zabezpečiť

odôvodnené potreby maloletých detí primerane svojmu príjmu. Odvolací súd dospel k rovnakému
záveru ako súd prvého stupňa, že životná úroveň detí a povinného otca je pri určení výživného v
rozsahu ako ju určil súd prvého stupňa rovnaká a pomery otca mu neumožňujú prispievať na výživu
maloletých detí vo väčšom rozsahu v súlade s návrhom matky. Odvolací súd k odvolacej argumentácii
otca považuje za potrebné tiež zdôrazniť tzv. valorizačnú kauzu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o

rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky
životných nákladov, ktorá je zrejmá z cien spotrebného koša, zmien inflácie, resp. z iných ekonomických
ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj
životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky
výživného. Odvolací súd poznamenáva, že výživné 170 € mesačne pre mal. R. a 140 € mesačne pre

mal. T. so zreteľom na skutočnosť, že matka nie je schopná doplňovať zdroj výživy maloletých detí
na hranicu ich odôvodnených potrieb, zohľadňuje iba základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých
detí. Odvolací súd tiež dodáva, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných
potrieb. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, ktorého počiatok v súlade

so zákonom určil dňom podania návrhu na zvýšenie výživného a do dlžného výživného započítal iba tie
veci, ktoré otec maloletým deťom za preskúmavané obdobie zakúpil, ktoré majú charakter výživného,
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
a podľa ods. 2 tohto ustanovenia ho doplnil o ďalšie dôvody.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.