Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203287
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814203287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha, členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s.,
Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČO: 00 001 350, zastúpeného: Advokátska kancelária
Mgr. Peter Olejár, Miletičova 21, Bratislava, proti žalovanej: X. R., V.. XX.X.XXXX, P. T. X. R. XX/X, L.
V. B., B..Č.. P. XXX/ XX, Y. X, Č., o zaplatenie 195.501,68 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 1.10.2015 č.k. 10C/32/2014-60, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a o náhrade trov konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Vranou nad Topľou rozsudkom č.k. 10C/32/2014-60 rozhodol o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 144.536,26 Kč s kapitalizovaným úrokom vo výške 36.567,24 Kč, kapitalizovaný

úrok z omeškania vo výške 12.109,27 Kč, úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 144.536,26 Kč
od 19.3.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 144.536,26 Kč vo výške 8,05 % ročne od
19.3.2014 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.145,06 eur pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 321,- eur a trov právneho zastúpenia advokáta žalobcu vo výške 824,06 eur,
ktoré je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V

odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 195.501,68 Kč s úrokom z omeškania
titulom uzavretia Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXR zo dňa 14.3.2012 uzavretej podľa § 497 a násl.
Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.. Úver mal limit 150.000,- Kč. Úver bol prečerpaný 14.3.2012.
Za poskytnutie úveru bol žalobcom účtovaný poplatok 1.500,- Kč. Úver mal byť splatený v 84 anuitných
splátkach po 3.067,- Kč s prvom splátkou 20.4.2012 a poslednou 20.3.2019. Nesplatená istina úveru
bude úročená sadzbou 16,9 % ročne. Za každý deň správy úveru bol účtovaný poplatok 59,- Kč, pričom
bolo dohodnuté poistenie neschopnosti platiť úver s mesačným poistným 185,- Kč. Pre neplatenie úveru

žalobca listom z 20.1.2013 oznámil splatnosť úveru k 20.1.2013 a vyzval žalovanú k úhrade. Súd vo
veci konštatoval, že došlo k uzavretiu úverovej zmluvy podľa § 269 ods. 2 v spojení s § 497 a násl.
Obchodného zákonníka. Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky a Všeobecné obchodné podmienky
ČSOB, podľa ktorých ročná percentuálna sadzba nákladov je 22,68 %. Úrok bol úročený pevnou
sadzbou 16,9 % ročne. Výzvou z 5.11.2012 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu do 14.11.2012.
Zopakoval to ďalším listom z 21.11.2012. Poslednou výzvou z 20.12.2012 vyzval žalovanú na zaplatenie

11.659,49 Kč s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, žalobca pristúpi k zosplatneniu. Listom z
20.1.2013 pre omeškanie s plnením svojich záväzkov žalobca vyhlásil splatnosť celej pohľadávky z
úveru ku 20.1.2013 vo výške 155.058,09 Kč.2) Rozhodným právom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008, a to tzv.
Rím I je právo platné v Českej republike, lebo zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si

zvolia zmluvné strany. Zmluvný vzťah sa riadi právom Českej republiky. Súd posudzoval nárok podľa
§ 497 a násl. Obchodného zákonníka, kde zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. V prípade neplatenia peňažného záväzku podľa 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky

z omeškania podľa tohto zákona, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania; výška úrokov z
omeškania poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis. Podľa Nariadenia vlády ČR č. 142/1994
Zb., výška úrokov z omeškania zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou
pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k
omeškaniu, zvýšenému o 8 percentuálnych bodov. Podľa § 155 ods. 2 O.s.p., výrok o plnení v peniazoch
sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam a ak predmet konania je vyjadrený v

cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo ak
niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané
poskytnutie spotrebiteľského úveru s limitom 150.000,- Kč. V dobe tzv. zosplatnenia úveru žalobca
vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu 155.058,09 Kč. Súd vo veci podrobil kontrole poplatky za upomienku
podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), ktoré hodnotil ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd nepriznal žalobcovi nárok z titulu poplatkov. Poplatok za upomienku a
výzvu považuje za neprimeranú, keďže tieto predstavujú náklady spojené so zaslaním upomienky a
výzvy, ktoré súd nepovažuje za adekvátne k predmetnému úkonu. Je to v rozpore s požiadavkou dobrej
viery a je na ujmu spotrebiteľa, pričom vyvoláva značné nerovnosti v právach a povinnostiach zmluvných

strán. Preto súd žalobu v rozsahu 2.288,91 Kč zamietol. Samotná dohoda o výške úrokov sa neprieči
dobrýmmravomanepresahujemieruúrokovposkytovanýchpeňažnýchprostriedkovvdobeposkytnutia
úveru (marec 2012, čo predstavuje 13,14 %). Predmetnú sumu tvorí kapitalizovaný úrok 12.109,27 Kč,
ktorý bol vyčíslený pri zákonnej výške úroku z omeškania. Súd vyhovel nároku na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 16,9 % ročne zo sumy 144.536,26 Kč od 19.3.2014 do zaplatenia, ako aj úroku z

omeškania z tejto sumy po odpočítaní 2.288,91 Kč, ktoré predstavujú poplatky a ktoré súd nepriznal.
Výška úroku 8,05 % ročne zodpovedná zákonnej výške úrokov z omeškania v zmysle citovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády ČR.

3) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Neúspech žalobcu bol len v

pomerne nepatrnej časti, keď bol zamietnutý nárok na 2.288,91 Kč, čo je 1,2 % neuplatneného nároku.
Preto pri úspechu žalobcu 98,80 % z uplatneného nároku súd mu priznal plnú náhradu trov konania
na zaplatenom súdnom poplatku a na trovách právneho zastúpenia vypočítaných podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z..

4) Proti rozsudku okresného súdu čo do zamietnutia nároku na poplatky vo výške 2.288,91 Kč dal
odvolanie žalobca. Žalobca na základe zmluvy poskytol úver 150.000,- Kč, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach po 3.067,- Kč s tým, že v čl. V zmluvy bolo dohodnuté za správu úveru mesačne
účtovať poplatok 59,- Kč. Súčasne bolo uzavreté poistenie úveru s mesačným poplatkom 185,- Kč.
Na preukázanie svojho nároku žalobca doložil zmluvu, Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné

podmienky ČSOB, Sadzobník poplatkov a podrobný výpis z úverového účtu. Žalobca poukázal na
to, že poplatky sú bežnou bankovou praxou a banky požadujú platenie poplatkov za upomienky pri
neskorej úhrade. Majú povahu paušalizovanej náhrady nákladov navrhovateľa ako veriteľovi v tejto
súvislosti vznikajúce. Poplatky sú účtované výlučne klientom, aby nedošlo k opakovanému porušeniu
základných povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Žalobca nevyúčtuje tieto poplatky svojvoľne,

za účelom obohatenia sa a dosiahnutia zisku. Príčinou je nedisciplinovanosť samotného dlžníka.
Upomienky a výzvy boli z dôvodov upomínania dlžníka, nie dosiahnutia zisku, pričom žalovaná sa
dostala do omeškania s plnením svojich zmluvných povinností bez zavinenia žalobcu. Náklady na
zasielanie upomienok. Nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu, keďže k porušeniu povinností došlo zo
strany žalovanej. Je možné hovoriť o neprijateľných zmluvných podmienkach. Pri ochrane spotrebiteľov

nesmie dôjsť do takého neprijateľného zásahu, že mal by za následok legalizáciu práva spotrebiteľa
zmluvy nečítať, prípadne sa nezaujímať o konkrétny obsah podpisovanej zmluvy. O výške poplatkov
bol klient riadne informovaný, pričom upomienky nie sú zasielané za účelom zisku, ale informovania
dlžníka a zabezpečenia dostatočného splnenia a jeho primárnej zmluvnej povinnosti. Poplatok zavedenie účtu je v zmysle bodu I.5 zmluvy a za poistenie, ktoré bolo žalovanej účtované na základe
pristúpenia k poisteniu úveru. Žalovaná pristúpila k poisteniu dobrovoľne 14.3.2012. Vzhľadom na
vyššie uvedené, súd nesprávne rozhodol o nároku žalobcu, keď došlo k zamietnutiu dlžných poplatkov.

Navrhuje rozhodnutie Okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.

5) Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6) Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP (zákon č. 162/2015 Z.z.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP,
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti ďalej uvádza:

7) Žalobca v konaní uplatňuje nároky z uzavretej Smlouvy o úvěre č. XXXXXXXXXR zo dňa 14.3.2012
medzi poskytovateľom úveru ČSOB a dlžníkom X. R., na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej

spotrebiteľský úver s limitom 150.000,- Kč, s možnosťou čerpania úveru do 14.3.2012. Podľa bodu
I. bod 5, vyčerpaný a nesplatený úver bude úročený úrokovou sadzbou 16,9 % ročne, pri ročnej
percentuálnej miere nákladov na spotrebiteľskom úvere 22,68 %. Za poskytnutie úveru klient zaplatí
poplatok 1.500,- Kč s tým, že za správu úveru bude klientovi účtovaný mesačný poplatok vo výške
59,- Kč. Úver mal byť splácaný v 84 mesačných splátkach po 3.067,- Kč s tým, že celková čiastka,

ktorú je potrebné zaplatiť činí 284.267,- Kč. V prípade, že klient nedodrží termín a výšku splátok,
bude sa mu účtovať úrok z omeškania vo výške repo sadzby Českej národnej banky zvýšený o
7 percentuálnych bodov ročne. Ďalej bola doložená tzv. prihláška k poisteniu o poistení dlžníka k
spotrebiteľskému úveru, kde žalovaná ako poistník k poistenej prihláške zvolila variant poistenia pre
prípad smrti alebo plnej invalidity a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti. Poplatok za poistenie je

185,- Kč mesačne. Žalobca opakovane vyzýval žalovanú k riadnemu plneniu záväzkov z poskytnutého
úveru, a to listami z 5.11.2012, 21.11.2012 a 20.12.2012 a následne oznámil listom z 20.1.2013
tzv. zosplatnenie úveru k dátumu 20.1.2013. Podľa žalobného návrhu je žalovaných 195.501,68 Kč
pozostávajúcichznesplatenejistiny144.536,26Kč,nesplatenýchúrokov16,19%zistiny,čopredstavuje
36.567,24 Kč, úrokov z omeškania kapitalizovaných k 18.3.2014 vo výške 12.109,27 Kč a nezaplatené

poplatky včas v čiastke 2.288,91 Kč. Súd vyhovel návrhu pri istine, úrokoch a úrokoch z omeškania,
ale zamietol návrh v časti uplatnených poplatkov 2.288,91 Kč. Žalobca odôvodňoval platenie poplatkov
jednak dohodou, ktorá vyplýva práve zo Smlouvy o úvěre, a to bodu 1.5 o poplatku 1.500,- Kč
za poskytnutie úveru, ako aj mesačného poplatku 59,- Kč za správu úveru. Dohodou prihlášky k
poisteniu sa má platiť ďalších 185,- Kč mesačne za poistenie pre prípad smrti, invalidity či pracovnej

neschopnosti. Podľa prehľadu o čerpaní úveru (č. l. 16 spisu) dlžné poplatky k 18.3.2014 predstavujú
2.288,91 Kč. Samotný úverový prehľad a výška dlžných poplatkov 2.288,91 Kč nedáva prehľad o
tom, z čoho tieto dlžné poplatky pozostávajú. Okresný súd pri hodnotení nároku žalobcu na súdne
poplatky vychádzal z povinnosti poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľovi ochranu, kde dospel k záveru,
že výška poplatkov je neprimeraná a neadekvátna k predmetnému úkonu. Tieto poplatky sú v rozpore s

požiadavkou dobrej viery a znamenajú ujmu spotrebiteľovi a vytvárajú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, preto žalobu zamietol. Otázka bankových poplatkov je v poslednom
období predmetom súdnych rozhodnutí ako na Slovensku, tak v Českej republike, pričom závery
jednotlivých súdov nie sú jednoznačné. Odvolací súd pri riešení poplatkovej povinnosti vychádzal
ale z judikovaných rozhodnutí Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 18Co/109/2011 či sp. zn.

14Co/110/2013 zaoberajúcich sa poplatkovou povinnosťou pri správe poskytnutých spotrebiteľských
úverov. V prvom rade tieto rozhodnutia poukazujú na to, že sú určité pochybnosti pri hodnotení tzv.
individuálneho dojednania zmluvných podmienok, ktoré sú dojednávané vo veľkom počte. Rozhodnutia
sa odvolávajú na prípad Súdneho dvora vo veci C-168/05 Mostaza Claro, že priemerný spotrebiteľ
sám nepreukáže nekalé zmluvné podmienky a takýto návrh na predbežnú ochranu súdu nepodá, ale

súd na tieto okolnosti musí prihliadať z úradnej moci a posúdiť neprijateľné podmienky, ktoré sú v
rozpore s právom EÚ. Odvoláva sa aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu Brandenburgu z
21.6.2006, ktorý riešia tzv. rozumný ekonomický základ poplatkov a oprávnenosti nároku bánk na
ich zaplatenie, resp. popieranie poplatkovej povinnosti, aby ich neznášal spotrebiteľ. Nemecký súd vtomto prípade posudzoval ako neprijateľnú podmienku poplatky za zasielanie upomienok, na ktoré niet
zákonného nároku. Obdobne aj v rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010 sa
riešila otázka povinnosti zaplatiť bankové poplatky za poskytnutie úveru. Takéto poplatky neprijateľne

zaťažujú spotrebiteľa a spotrebiteľovi sú určené poplatky bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla
skutočné protiplnenie, ak spotrebiteľ navštívi banku v dobrej viere, že banka mu poskytne poradenstvo,
informáciu o poskytnutí úveru zdarma. Preto zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok
za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru je neprijateľná a voči spotrebiteľovi neúčinná. V
prvom rade je potrebné poukázať na to, že úverový vzťah podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka

rieši otázku poskytnutia na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažných prostriedkov do určitej
sumy veriteľom, pričom dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že úroky sú odplatou za poskytnutie
úveru a mali by ich vyjadrovať všetky náklady peňažného ústavu súvisiace s poskytnutím úveru za
celú dobu trvania úverového vzťahu. Preto v princípe v cene úveru majú byť všetky predpokladané

náklady peňažného ústavu s poskytnutím úveru, teda aj náklady súvisiace s overením bonity klienta,
vypracovaním zmluvného vzťahu. Je možné konštatovať, že poplatky za poskytnutie úveru neposkytujú
žiadne protiplnenie spotrebiteľovi, sú len ďalším zaťažením spotrebiteľa s poskytnutím úveru a podľa
rozhodnutia nemeckých súdov nemôže na spotrebiteľa prenášať náklady na činnosti, ktoré robí banka
len vo svojom záujme. Obdobne pri mesačných poplatkoch za správu úveru, sú to náklady banky, ktoré

súvisia len s tým, že trvá zmluvný vzťah medzi bankou a jej klientom. Ak je poskytnutý úver bankou a
táto na celé obdobie trvania zmluvného vzťahu rozpíše dĺžku trvania platenia úveru, konkrétne mesačné
platby, a zo strany klienta je všetko plnené, potom mesačné poplatky za správu úveru nemajú svoju
logiku, pretože dlžník vedomý si svojej povinnosti pozná počet svojich splátok a koniec úverového
viazania. Pri poskytnutí úveru banka si robí prepočet toho, čo získa z trvania zmluvného vzťahu, čo

samozrejme vyplýva aj z toho, že v bode VI bodu 6 sa konštatuje, že pri poskytnutí úveru 150.000,-
Kč jej má byť vrátených celkovo 284.267,- Kč, ak úver bude splácaný v 84 mesačných splátkach. Pre
dlžníka pri uzatváraní úverovej zmluvy je vždy rozhodujúce, aká suma bude mu poskytnutá, v akých
mesačných splátkach to má splácať a kedy sa úverový vzťah ukončí zaplatením úveru. Preto mesačné
poplatky, aj keď dohadované v zmluve o úvere po 59,- Kč mesačne, neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu

pre klienta. Sú to len paušálne náhrady banky súvisiace s jej sledovaním obratov na úverovom účte.
Okresný súd v tejto veci spochybnil aj individuálne dojednanie zmluvných podmienok k úverovej zmluve,
pretože rozhodujúcimi okolnosťami pre spotrebiteľa sú výška úveru, počet splátok, a ďalšie náležitosti
sú v zmluve v štandardizovanej formulárovej podobe. Obsah zmluvných podmienok klient banky -
dlžník nemohol ovplyvniť, sú klientom „nanútené“ v úverových zmluvách a tvoria ďalšiu pridanú hodnotu

pre banku, kde zmysel týchto poplatkov znamená prenášanie nákladov banky na úverového dlžníka,
pričom banka tieto náklady by mala premietnuť do výšky úroku z úveru ako ceny úveru. Dlžník by
nemal byť zaťažovaný poplatkami len z toho dôvodu, že je v zmluvnom vzťahu s veriteľom a naviac,
pri dojednávaní zmluvných podmienok je spotrebiteľ vo výraznej nevýhode, pretože okrem dohody o
výškeúveruamesačnýchsplátkachvprincípepristupujenavšetkyďalšieformulárovépodmienkybanky,

ktoré nemôže ovplyvniť. Aj keď žalobca poukazuje na to, že banky pri ochrane spotrebiteľa nemajú
podporovať ich ľahkovážnosť, resp. neplnenie dohodnutých zmluvných povinností a poskytovať ochranu
nedisciplinovaným klientom, tak stále je potrebné vychádzať z rácia veci, že za poskytnuté služby sa
má platiť, pričom nie je preukázané, že za poplatky o správe účtu je klientovi aj poskytnuté reálne
plnenie. V žalobnom návrhu či v doložených listinných dôkazoch sa uplatňuje dlžný poplatok 2.288,91

Kč bez určenia, ako k takejto výške veriteľ dospel, potom jednak pre neunesenie dôkazného bremena na
preukázanie zákonnosti tohto nároku, tak z hľadiska vyššie posúdeného právneho nároku na poplatky
za správu účtu či poplatky za poskytnutie úveru, nároku žalobcu nie je možné vyhovieť. Naviac, poplatky
za upomienky nie sú predmetom osobitného dojednania banky a dlžníka. Banka nepreukázala reálne
náklady s vystavením upomienok a účtovaním týchto upomienok v sadzbe, ktorá ani nevyplýva zo

žalobného návrhu, pretože sa žalobca len odvoláva na Sadzobník poplatkov. Ten žalobcom nebol
doložený Sadzobník banky a nesvedčí o tom, aby bol medzi účastníkmi individuálne dojednaný a ich
výška platne dojednaná. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ je zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov 2.288,91
Kč. Výška poplatkov zo strany žalobcu nie je špecifikovaná, z čoho pozostáva, a nie je doložený doklad

o tom, aby o takýchto poplatkoch bola dohoda, resp. niektoré poplatky sú okresným súdom hodnotené
ako neprijateľné zmluvné podmienky (viď poplatok za poskytnutie úveru či mesačný poplatok za správu
úveru alebo poplatky za výzvy). Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v jehonapadnutej časti ako vecne správne. Súčasne potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku
o náhrade trov konania.

8) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 251 a § 255 CSP.
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, preto sporovým stranám odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

9) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).