Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208029
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814208029.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: S. K. K., B..K..,

C. XX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX proti žalovaným: 1. T. T., H.. XX.X.XXXX, C. F.H. XXX/XX, XXX XX
N. H. R., 2. Z. T., H.. X.X.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX N. H. R., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Martinou
Fabianovou, advokátkou, so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, o zaplatenie 22.280,66 eur s
prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne, nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 22.280,66 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z vyššie uvedenej sumy od 02. 12. 2013 až do dňa zaplatenia,
a to všetko im povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 147,30 eur splatných vždy každého 30-teho

dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami
straty výhody splátok.

Žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 28.485,26 eur s 6,59% ročným úrokom zo sumy
24.891,89 eur od 1.9.2014 a 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 26.323,87 eur od 1.9.2014
do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1298786 3 02 bola so žalovanými
v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o medziúvere č. 1298786 0 03 a stavebnom úvere č. 1298786 3 02 zo
dňa 27.12.2011, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 25.000
eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,59 %
p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 137,30 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať
na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 40,00 eur. Po pridelení cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 177,30 eur. Žalovaní porušili
zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 20.11.2013
žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru.
Žalovaní peňažné prostriedky nevrátili. Podľa čl. VII. bod 5. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy
nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa Čl. VII. bod
6. Odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky

až do zaplatenia celej pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca úročí istinu dohodnutým úrokom
za úver vo výške 6,59 % p. a. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa rozumie deň, kedy bolo podľa
úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení doručené odstúpenie od
zmluvy všetkým žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 1.12.2013. Dlžná suma ku dňu účinnostiodstúpenia od zmluvy bola 26.323,87 eur a pozostáva z istiny vo výške 24.891,89 eur, z nezaplatených
úrokov za úver a nezaplatených poplatkov vo výške 1.431,98 eur. V súlade s čl. VII. bod 8. zmluvy, odo
dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo

výške 5 % p.a.

3. Žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, že uznávajú uplatnenú pohľadávku, avšak vzhľadom k svojim
majetkovým pomerom žiadajú splátky, neskôr prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali žalobu
žalobcu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere dňa zo 19.12.2011, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby v znení účinnom od januára 2009, odstúpeniami od zmluvy zo dňa 20.11.2013 adresovanými
žalovaným v 1. a 2. rade. Ďalej súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
20.1.2014 spolu s prílohou, a to výpisom z úverového účtu, výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade,

potvrdením o zadaní prevodu zo dňa 14.4.2014, potvrdeniami o nemocenských dávkach vyplatených
Sociálnou poisťovňou zo dňa 13.5.2015, informačným záznamom o finančnom sprostredkovaní
stavebného sporenia, poštovým poukazom č. 361 zo dňa 22.11.2011 a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.11.2014 uviedol, že z predloženej špecifikácie

vyplýva, že dlžníkovi boli poskytnuté úverové prostriedky v sume 24.870,- eur. Žalovaný v zmysle
článku I. Zmluvy o medziúvere a stavebno - spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.12.2011 uhrádzal úroky
medziúveru podľa dohodnutej sadzby 6,59 % ročne v sume 187,29 eur. Dlžná suma ku dňu odstúpenia
od zmluvy predstavuje 26 273,74 eur, ktorá pozostáva z istiny v sume 24.891,89 eur a z nezaplatených
úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy celkovo v sume 1.381,85 eur.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi zhodne uviedli že splácali rok dohodnuté splátky, potom
došlo k zhoršeniu ich životnej situácie. Žalovaná v 1. rade je práceneschopná, poberá zo Sociálnej
poisťovne mesačne po 254 eur. Žalovaný v 2. rade je práceneschopný viac ako rok, poberá zo Sociálnej
poisťovne sumu okolo 350 eur. Bývajú v nájomnom byte, kde platia nájomné v sume 183,50 eur

mesačne.Preddavkovouhrádzajúzaplyn7eurmesačne,elektrinuzálohovo40eurmesačne,zarozhlas
a televíziu sumu 4,64 eur. Majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Zvýšené náklady majú
v súvislosti s ich zdravotným stavom.

7. Podľa článku I. zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi

žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 19.12.2011, žalobca na preklenutie obdobia
do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi medziúver pod č. 1298786 0
03vovýške25.000eur,pričompopridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporení,nazákladektorej
bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných ako aj všeobecných podmienok
pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou

sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. 1298786 3 02 vo výške cca 15.162,42 eur.
Presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu tejto zmluvy nie je možné stanoviť a bude sa rovnať
rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

8. V zmysle článku II. zmluvy - čerpanie, úročenie, doba splatnosti, splácanie medziúveru a stavebného

úveru a ďalšie podmienky, časti Medziúver, dlžník sa zaväzuje poukazovať pravidelne mesačne
dohodnutý vklad na účet zmluvy o stavebnom sporení č. 1298786 3 02 až do pridelenia cieľovej sumy.
Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý medziúver vrátane príslušenstva. Výška úrokovej sadzby
medziúveru je 6,59% p.a. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje
splácať úroky z medziúveru. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje na účet zmluvy o stavebnom

sporení č. 1298786 3 02 pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 40,- eur. Do pridelenia cieľovej
sumy sa dlžník zaväzuje splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 137,3
eur a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 10,- eur.

9. V zmysle článku II. zmluvy - čerpanie, úročenie, doba splatnosti, splácanie medziúveru a stavebného

úveru a ďalšie podmienky, časti Stavebný úver dlžník sa zväzuje pravidelnými mesačnými splátkami
úveru vo výške 177,3 eur uhradiť plnú výšku poskytnutého stavebného úveru s príslušenstvom a
súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami poistného vo výške 10
eur jednou platbou v celkovej výške 187,30 eur na účet stavebného úveru č. XXXXXXX X XX /..10. V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako
dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať

zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

11. Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého

zostatku dlhu.

12. V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť
a požadovať okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

13. Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

14. Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa

splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

15. Ako vyplýva z článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými
stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a
zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení noviel a Všeobecnými podmienkami
pre zmluvy o stavebnom sporení.

16. V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej

povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je K. K. oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

17. V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v

bode 2 tohto článku, je K. K.Ň. oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a
vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

18. Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 20.11.2013 žalovaným v 1. a 2. rade oznámil, že z dôvodu
neuhradenia zročných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote v súlade s čl. VI a VII. úverovej zmluvy

odstupuje od zmluvy o mimoriadnom úvere a o stavebnom úvere a zároveň požaduje okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná v 1. rade písomnosť
prevzal dňa 26.11.2013 a žalovaný v 2. rade písomnosť prevzal dňa 26.11.2013.

19. Podľa predloženého výpisu z účtu odstúpeného medziúveru je zrejmé, že žalovaní uhradili do dňa

15.4.2014 k predmetnej zmluve sumu 2589,34 eur, pričom žalovaným bolo poskytnutých 24,870,- eur.

20.Súdrozsudkomzodňa21.7.2015č.k.4C/198/2014-56žalovanýchv1.,2.rade zaviazalnapovinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 22.280,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z vyššie uvedenej sumy od 02. 12. 2013 až do dňa zaplatenia, čo im povolil uhradiť v

mesačných splátkach po 177,30 eur splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám
žalobcu, začínajúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. Žalobu žalobcu čo
dozvyškuzamietol.Žalovanýchzároveňzaviazalnapovinnosťzaplatiťžalobcovispoločneanerozdielne
trovy konania.

21. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania, podali odvolanie
žalovaní. V odvolaní uviedli, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca
ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou všetky úkony podľa § 7 ods. 1, podľa ktorého nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti siako veriteľ nesplnil svoje povinnosti stanovené v tomto ustanovení a nekonal pri zisťovaní majetkových
pomerov žalovaných v ich schopnosti splácať úver s odbornou starostlivosťou, pričom mal informácie
o ich platobnej neschopnosti, o príjmoch rodiny (príjem žalovanej bol vo výške minimálnej mzdy), o

existencii ďalších úverov, čo preukázali žalovaní informačným záznam o finančnom sprostredkovaní
stavebného sporenia. Ak poukazovali na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, súd prvého stupňa mal
ex offo aplikovať aj ustanovenie § 150 O.s.p. a výnimočne náhradu trov konania úspešnému žalobcovi
nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že sú dlhodobo práceneschopní,
ich zárobkové možnosti sú na úrovni životného minima (poberajú nemocenské dávky) a majú dve

vyživovacie povinnosti k maloletým školopovinným deťom, nevlastnia žiadny hnuteľný a nehnuteľný
majetok vyššej hodnoty.

22. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 4.4.2016 č.k. 13Co/9/2016-95 zrušil rozsudok tunajšieho
súdu v napadnutej časti o povinnosti žalovaných plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne priznanú
istinu s príslušenstvom a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že dospel k záveru,

že bez ohľadu na dôvody podaného odvolania súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil v
súvislosti s následkami odstúpenia zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom medziúvere.
S účinnosťou od 1.5.2014 platí ustanovenie § 5d zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Z citovanej zákonnej definície zmluvy o úvere (§ 497 Obch. zákonníka) zreteľne vyplýva, že jej
ekonomickým dôvodom je umožnenie užívania peňazí zo strany dlžníka za odplatu, ktorou je dohodnutý

alebo zákonom stanovený úrok. Ide pritom o kogentné vymedzenie, od ktorého sa zmluvné strany
nemôžu odchýliť (§ 263 ods. 2 Obch. zákonníka). Zmluva o úvere je záväzkový vzťah, ktorý sa bez
ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod).
So zreteľom na túto skutočnosť je potom potrebné posudzovať aj všetky ostatné úkony a dojednania
medzi zmluvnými stranami a ich účinky. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu,

podľa ktorého, spotrebiteľské vzťahy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 52
a nasl. Obč. zákonníka, a to aj v prípade, ak ide o tzv. absolútne obchodné právne vzťahy, akým je
napríklad vzťah založený zmluvou o úvere. Samotná skutočnosť, že tzv. absolútny obchodný vzťah je
založený medzi dodávateľom a spotrebiteľom však neznamená automaticky pôsobnosť Občianskeho
zákonníka v celom rozsahu, ale zakladá iba aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Právna

úprava odstúpenia od zmluvy v Obeh. zákonníku je komplexnou, a preto ustanovenia Obč. zákonníka
sa nepoužijú (§ 1, § 48 ods. 1 Obč. zákonníka). Preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom (žalobcom) pre
nesplácanie úveru dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru, ako aj na sankčné úroky z
omeškania. Aplikácia ustanovení § 451 ods. 1, 2 a § 457 Obč. zákonníka, na ktoré sa odvoláva okresný
súd v odôvodnení rozsudku, nie je prípustná. Teda, ak okresný súd nárok žalobcu prinajmenšom na

zaplatenie požadovaného úroku z úveru zamietol, v tejto súvislosti síce správne zistil skutkový stav,
avšak nesprávne ho právne posúdil. V tejto súvislosti ani nezdôvodnil, prečo v prípade odstúpenia
od úverovej zmluvy neaplikoval ust. § 506 Obeh. zákonníka. Ak by v prípade odstúpenia od úverovej
zmluvy (i v spotrebiteľských veciach) nastupoval režim bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení
Obč. zákonníka, a nie podľa § 506 Obch. zákonníka, bolo by to prinajmenšom v rozpore s dobrými

mravmi. Keďže súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil následky odstúpenia od úverovej zmluvy
(podľa Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka), už iba nesprávne posúdenie veci
v tejto súvislosti je dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Pre úplnosť
odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že aj keď nesprávne právne posúdenie následkov odstúpenia od
zmluvy nie je namietané v odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade, odvolací súd sa však týmito odvolacími

dôvodmi musel zaoberať z tzv. úradnej povinnosti. Z uvedených dôvodov nezostávalo odvolaciemu súdu
nič iné, iba zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaných v 1.
a 2. rade plniť žalobcovi priznanú istinu s prísl. a nahradiť trovy konania, všetko spoločne a nerozdielne,
a v tomto rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

23. Predmetom konania, o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, je tak nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 22.280,66 eur s príslušenstvom.

24. Súd doplnil dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 20.9.2016 a dňa 4.11.2016 a
prednesom právnej zástupkyne žalovaných.

25. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.9.2016 uviedol, že špecifikáciu súdu predložili
podaním zo dňa 20.11.2014 a od uvedeného podania neboli na konto medziúveru vykonané
žiadne úhrady. Žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 25.000,00 eur. Čerpanie finančnýchprostriedkov sa uskutočnilo dňa 30.12.2011 v sume 7.735,85 eur, dňa 30.12.2011 v sume 3 057,28
eur, dňa 19.01.2012 v sume 9 206,87 eur, dňa 02.02.2012 v sume 4 870,00 eur, dňa 30.12.2011 -
na poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 130,00 eur, zúčtované v súlade s čl II. zmluvy o

úvere (časť medziúver), poplatok za spracovanie medziúveru je splatný pri prvom poukázaní finančných
prostriedkov medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto
poplatkov. Listom zo dňa 10.09.2013 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok,
pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca
bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.

Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 20.112013 odstúpil od zmluvy s výzvou na
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Ku dňu odstúpenia od zmluvy, žalobca v zmysle
čl. VII. bod 9. úverovej zmluvy zúčtoval nasporenú sumu vo výške 108,11 eur so sumou zostatku
poskytnutého medziúveru vo výške 26.381,85 eur, čo predstavuje po započítaní sumu 26.273,74 eur.
Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu vo výške 26.323,87 eur, pričom
pozostáva z istiny vo výške 24.891,89 eur, z nezaplatených úrokov za úver a poplatkov v celkovej výške

1.431,98 eur.

26. Žalovaní prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že navrhujú splátky vo výške 50 eur, z toho
dôvodu, že sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Nezdieľajú názor odvolacieho súdu. Okresný súd správne
právne posúdil danú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o úvere. Na tento právny vzťah je

potrebné aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenia Obchodného zákonníka, na ktoré sa odvoláva
Krajský súd v Prešove, sú dispozitívnou právnou normou. Ďalej poukázali na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky spisová značka 3Mcdo 14/2014, v zmysle ktorého ustanovenia § 52 ods. 2
tretej vety Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva a vzťahuje sa to aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou zákona.

27. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

29. V zmysle § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

30.Podľa§351ods.1Obchodnéhozákonníkaodstúpenímodzmluvyzanikajúvšetkyprávaapovinnosti

stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

31. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

32. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.33. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

36. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné

plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

37. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

38. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

39. Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa

výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

40. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

41. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

42. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

43. Súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého je potrebné na daný právny vzťah

aplikovať v časti odstúpenia od úverovej zmluvy ustanovenia Obchodného zákonníka.

44. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci
uzavreli dňa 19.12.2011 zmluvu o medziúvere č. 1298786 0 03 a stavebnom úvere č. 1298786 3 02
zo dňa 27.12.2011. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným medziúver na základe

uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške
25.000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 1298786 3 02 vo výške
15.162,42 eur.45. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
dňa 20.11.2013 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal oboch žalovaných o okamžité vrátenie celého

zostatku úveru.

46. Nakoľko v pôvodnom rozsudku súd vychádzal zo skutočnosti, že v dôsledku odstúpenia od
zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovanými, pričom žalobca sa neodvolal proti

zamietavej časti rozsudku, ktorý tak nadobudol právoplatnosť, súd nemohol žalobcovi priznať viac, ako
v pôvodnom rozhodnutí zo dňa 21.7.2015.

47. V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 24.870,- eur, pričom
títo celkovo uhradili sumu 2589,34 eur. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného vyjadrenia žalobcu
a výpisu z účtu odstúpeného medziúveru. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške

24.870,- eur, pričom žalovaní mu uhradili k predmetnej úverovej zmluve sumu 2589,34 eur.

48. Žalobcovi tak v predmetnej veci s určitosťou vznikol nárok minimálne na poskytnuté plnenie, po
započítaní úhrad zo strany žalovaných, t.j. na sumu 22.280,66 eur (24.870 eur - 2589,34 eur = 22.280,66
eur), preto súd zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy.

49. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej 22.280,66 eur ako aj žalobcom
uplatneného úroku z úveru vo výške 6,59% ročne zo sumy 24.891,89 eur od 1.9.2014 do zaplatenia,
súd žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 21.7.2015, pričom zamietavý výrok nadobudol právoplatnosť.
Súd sa preto nemohol zaoberať ďalšími nárokmi žalobcu nad sumu 22.280,66 eur a ani nárokom na

úrok z úveru vo výške 6,59% ročne zo sumy 24.891,89 eur od 1.9.2014 do zaplatenia.

50. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania
v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške

5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovaným v odstúpení od zmluvy, t.j. od
2.12.2013 do zaplatenia (5 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy dňa 26.11.2013).

51. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu, na ktoré poukazuje odvolací súd, je potrebné uviesť, že k
samotnému uzavretiu zmluvy došlo dňa 27.12.2011 a žaloba bola podaná na súde dňa 9.9.2014. Súd

je preto toho názoru, že žiaden z nárokov z predmetnej zmluvy nemohol byť premlčaný vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko ani od uzavretia zmluvy
do podania žaloby neuplynula lehota troch rokov.

52. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)

lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

53. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v
splátkach. Svoju majetkovú situáciu žalovaní preukázali predložením tlačív pre dokladovanie pomerov
strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Z predmetných
tlačív je zrejmé, že žalovaná v 1. rade pracuje na dohodu ako predavačka s príjmom 146,- eur a

žalovaný v 2. rade je invalidný dôchodca s príjmom 87,- eur mesačne. Už samotné tieto skutočnosti
odôvodňujú povolenie žalovaným uhradiť dlžnú sumu v splátkach. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú
situáciu žalovaných a značnú sumu, na zaplatenie ktorej ich súd zaviazal, umožnil žalovaným dlžnú
sumu žalobcovi splácať v primeraných mesačných splátkach. Súd určil primeranú výšku splátok 147,30
eur, nakoľko aj podľa úverovej zmluvy boli žalovaní povinní splácať medziúver mesačnými splátkami vo

výške 147,30 eur. Žalovaní tak iba samotnú dlžnú istinu budú splácať viac ako 12 a pol roka. Ak by súd
vyhovel žiadosti žalovaných a povolil im splátky po 50,- eur, iba samotnú dlžnú istinu bez príslušenstva
by splácali viac ako 37 rokov, čo je jednoznačne neprimeraná doba.54. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

57.Preúčelyurčeniapomeryúspechumedziúčastníkmisúdvyčísliluplatňovanúpohľadávkužalobcuku

dňu vyhlásenia pôvodného rozsudku dňa 21.7.2015, ktorým sa už právoplatne rozhodlo o časti nároku
žalobcu. Žalobca požadoval istinu 28.485,26 eur, úrok z úveru vo výške 6,59% zo sumy 24.891,89 eur
od 1.9.2014 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 21.7.2015 predstavuje sumu 1456,11 eur, úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 26.323,87 eur odo dňa 1.9.2014 do zaplatenia, ktorý po
vyčíslení ku 21.7.2015 predstavuje sumu 1168,34 eur.

58. Z uplatnenej sumy 31.109,71 eur (ku dňu 21.7.2015) žalobcovi bolo priznaných 24.102,79 eur
(priznaná suma vyčíslená ku dňu 21.7.2015 pozostávajúca z istiny 22.280,66 eur, úroku z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 22.280,66 eur od 2.12.2013 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu 21.7.2015
predstavuje sumu 1822,13 eur.

59. Žalobcov úspech tak predstavoval 77,48% (24.102,79 x100: 31.109,71 = 77,48%) a neúspech 22,52
% a po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania
v pomere 54,96%.

60. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

61. Súd v danej súvislosti poukazuje na judikatúru týkajúcu sa predchádzajúcej právnej úpravy (§ 150
ods.1Občianskehosúdnehoporiadku),ktorújemožnéaplikovaťajvsúvislostisaktuálnymznenímCSP.

62. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Jednoducho, zistenie, že účastník mal
úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho

nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Aj tu treba prihliadať na všetky okolnosti
významné pre posúdenie náhrady trov konania z hľadiska ustanovenia § 150 OSP.

63. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery

všetkýchúčastníkovkonaniaatrebavziaťdoúvahynielenpomerytoho,ktobymaltrovykonaniazaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M Cdo 5/2006).

64. Žalovaní jednoznačne preukázali dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v ich nepriaznivých
majetkových pomeroch a napriek tomu, že trovy žalobcu pozostávajú iba z náhrady za zaplatený súdny
poplatok (v danom prípade jeho pomernej časti v rozsahu 54,96%), jedná sa o značnú sumu 939,27 eur.

65. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca je právnickou osobou, preto nepriznanie náhrady

trov konania v danom prípade nemôže ohroziť jeho existenciu. V majetkovej sfére žalobcu nedôjde
k značnému úbytku a nepriznanie trov tomuto účastníkovi v predmetnej veci bude mať zanedbateľný
dopad na jeho celkovú majetkovú situáciu.66.Žalobcovipretosúdnepriznalprávonanáhradutrovkonaniaprotiprevažneneúspešnýmžalovaným.

67. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.