Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214864
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115214864.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána
Deáka a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Petra Chovanka, v exekučnej veci oprávneného:
PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne
zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č.
13, proti povinnému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B.. XXXX/XX, XXX XX T. T., o vymoženie

pohľadávky oprávneného v sume 1.000,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen pod spisovou
značkou EX 2289/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
10Er/44/2015-37 zo dňa 13.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,

zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod spis. zn. IA-C/1213/0726 zo dňa 13.03.2014.
Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o úvere, uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 20.06.2011 (ďalej aj „zmluva o úvere“),
na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal
poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach. Rozhodcovský súd

svoju právomoc prejednať nárok oprávneného a vo veci rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky
upravenej v čl. 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré sú integrálnou súčasťou
zmluvy o úvere.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na

rozhodcovskom súde svoj nárok, ďalej rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ako aj exekučného
titulu prijal záver, že konanie pred vydaním exekučného titulu vyplývalo zo spotrebiteľskej zmluvy,
resp. súviselo so spotrebiteľskou zmluvou, a teda spĺňa podmienky spotrebiteľského sporu. Na základe
uvedeného aplikoval na predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným ustanovenia § 52
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) upravujúce
spotrebiteľské zmluvy, ako aj ustanovenia § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSRK).4. Súd poukázal na ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom
je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (ZoSRK) vydaného pred 1. januárom 2015,

možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Keďže podľa zistení súdu prvej
inštancie bol exekučný titul vydaný dňa 13.03.2014, a teda pred účinnosťou ZoSRK, nárok vyplývajúci
z tohto exekučného titulu mohol byť predmetom vymáhania na základe návrhu oprávneného na začatie

exekúcie do 01.04.2015. Z odtlačku pečiatky exekútora vyznačenej v doručenom návrhu na vykonanie
exekúciepritomvyplýva,ženávrhnavykonanieexekúcieboldoručenýexekútorovidňa01.07.2015,teda
po lehote v ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, s ktorou zákon umožňuje zachovať právne účinky
vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní pred 01.01.2015 .

5. Na základe uvedeného súd konštatoval, že exekučné konanie začalo podaním návrhu oprávneného

vykonanie exekúcie po zákonnej lehote upravenej v ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, preto
predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, prestal účastníkov
exekučného konania zaväzovať a nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, na podklade
ktoréhojemožnéviesťexekúciu. Ztýchtodôvodovsúdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
namietal,žesúdprekročilrámecsvojejpreskúmavacejčinnosti,ktorýmuvyplývazExekučnéhoporiadku
v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že podľa ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola súdom opätovne posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť
len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania
jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán
oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002
Z. z.. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy
trojčlennýsenát,pričomjednéhočlenasenátusipriamovyberákaždástranasporuataktosapodieľaina

výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. V tejto, ako aj ďalších súvislostiach, sa stotožnil s odôvodnením Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.

7. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy,
predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol
preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, čím došlo k porušeniu princípu

zmluvnej slobody. Taktiež sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú súdy
toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. S odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 04.2001 uviedol, že aj právna úprava po 01.01.2008, podľa ktorej sa prezumuje,
že podmienka nebola dohodnutá individuálne, nič nemení na aktuálnosti uvedených záverov, keďže
práve možnosť oprávneného vyjadriť sa k doteraz vykonaným dôkazom, ktoré podľa exekučného súdu

určujú neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, je nevyhnutným predpokladom na označenie dôkazných
prostriedkov pre prípadný dôkaz opaku domnienky individuálneho nedojednania zmluvnej podmienky.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská
doložka postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú

ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi oprávneným a povinným došlo k platnému dojednaniu
rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto
zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktoréhoúčinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej
istoty a legitímnych očakávaní.

8. S poukazom na závery Ústavného súdu SR v uznesení III. ÚS 23/2013 konštatoval, že v exekučnom
konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého
obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez právneho významu tá skutočnosť, že povinný
bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. V tomto smere dochádza k
neprimeranému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom, a tým k porušeniu zásady rovnosti

účastníkov konania. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.

9. Oprávnený nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS
a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je
určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva

vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre
výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra
ESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľských
zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

10. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-
C/1213/0726 zo dňa 13.03.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe
zmluvy o úvere uzavretej dňa 20.06.2011 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a

povinným ako dlžníkom, ktorej integrálnou súčasťou bola rozhodcovská doložka upravená v čl. 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd
o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného
od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods.

2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.17. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to

či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa súd prvej
inštancie zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského

súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 234d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľa osobitného predpisu (ZoSRK) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch
mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote

nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať.

19. Odvolací súd nezistil nedostatky v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie ani v jednej
s odvolateľom namietaných skutočností. Súd prvej inštancie vo veci správne a dôsledne aplikoval

ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré mu zveruje prieskumnú právomoc exekučného
titulu počas celého konania, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 3 ods.
1 ZoSRK, § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré citované zákonné ustanovenia boli východiskom
pre subsumovanie zisteného stavu veci. Súd prvej inštancie následne správne posúdil, že konanie
predchádzajúce vydaniu exekučného titulu spĺňa podmienky spotrebiteľského sporu v zmysle ZoSRK.

Preto v konaní nepochybil, keď v prejednávanej veci následne skúmal, či bolo exekučné konanie začaté
v zákonnej lehote tak, ako je to predmetom úpravy prechodného ustanovenia § 243d ods. 1 Exekučného
poriadku. Keďže niet sporu o tom, že zo strany oprávneného nebol návrh na vykonanie exekúcie podaný
v lehote, ktorú zákon pre tento právny úkon oprávneného vyžaduje, súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre stratu vykonateľnosti exekučného titulu, s čím sa

odvolací súd, vrátane dôvodov konštatovaných súdom prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, preto
v zmysle § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach na dôvody napadnutého rozhodnutia poukazuje.

20. Odvolací súd tiež konštatuje, že odvolanie oprávneného považoval za nedôvodné, keďže vecne
na napadnuté uznesenie nereflektuje a oprávnený v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by

spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).