Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Krajčovičová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203450
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614203450.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. XXX,
zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Procházka, Lakšárska Nová Ves 403, proti odporcovi: P. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXX/XX, t.č. Zariadenie sociálnych služieb, n.o. Q., V. XXXX/XXB, Q.,
zastúpenýopatrovníčkouprekonanie:L.P.,zamestnankyňaOkresnéhosúduSenica,zaúčastiOkresnej
prokurátorky v Senici a vedľajšej účastníčky na strane odporcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.,

V. XXX/XX, v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony odporcu, na odvolanie vedľajšej
účastníčky na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 30. októbra 2014, č.k.
7Ps/4/2014-133, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa pozbavil P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXX/

XX spôsobilosti na právne úkony celkom od právoplatnosti rozsudku. Súd ustanovil odporcovi za
opatrovníka G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. XX, tiež od právoplatnosti rozsudku. Opatrovníkovi
uložil povinnosť odporcu zastupovať a spravovať jeho záležitosti. Vyslovil, že upúšťa od doručenia
rozsudku odporcovi a o trovách konania rozhodol tak, že trovy konania znáša štát a vo vzťahu k
účastníkom tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s
použitím ust. § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Obč. zák.), § 189, § 189a, § 191 ods. 1 a § 146 ods.

1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne. Zo znaleckého
posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a z výpovede znalkyne súd
zistil, že odporca trpí organickým psychosyndromom ťažkého stupňa, demenciou ťažkého stupňa v
dôsledku atherosklerotických zmien na mozgových cievach a následkom cievnej mozgovej príhody.
Podstatné zlepšenie zdravotného stavu v oblasti psychickej poruchy je málo pravdepodobné. Odporca

trpí diagnózou, ktorá nemá len prechodný charakter a nie je schopný vôbec spravovať svoje záležitosti,
keďže je úplne odkázaný na starostlivosť inej osoby. Vyžaduje dohľad nad užívaním liekov, stravovaním,
hygienou, nie je schopný nakladať s finančnými prostriedkami a zastupovať sa pred úradmi, rozhodovať
osvojejliečbeaomiestepobytu.Zuvedenýchdôvodovbolopotrebnépristúpiťkpozbaveniuspôsobilosti
odporcu na právne úkony celkom. S použitím § 189a ods. 1 O.s.p. súd potom odporcovi ustanovil
za opatrovníka navrhovateľa, keďže je jeho najbližším príbuzným a o odporcu sa zaujíma, keďže ho

pravidelnenavštevujevzariadení.Navrhovateľvybralzúčtuodporcufinančnéprostriedkyvovýške500,-
Eur, ale podľa zisteného, navrhovateľ mal predložiť doklady o platbe do Zariadenia sociálnych služieb
Senica za odporcu v marci a apríli 2014, doklady o nákupe oblečenia a ďalších potrieb pre odporcu.
Takisto z predloženej vkladnej knižky zistil, že nie je na nej zaznamenaný žiadny výber ako tvrdila
vedľajšia účastníčka. Súd teda nemal preukázané, že by navrhovateľ nepoužil finančné prostriedky v
prospech odporcu. Skutočnosť, že navrhovateľ sa o odporcu zaujímal preukazuje aj to, že zabezpečil a

vybavil pohreb manželky odporcu a sestry vedľajšej účastníčky. O ustanovenie za opatrovníka požiadala
ajvedľajšiaúčastníčka,ktoráprijalaododporcuprostredníctvomdarovacíchzmlúvnehnuteľnostipojehomozgovej príhode a následne podala návrh na vklad do katastra nehnuteľností, preto sú odôvodnené
pochybnosti, že by vykonávala úkony a disponovala s peňažnými prostriedkami v prospech odporcu.
Keďže odporca nechápe význam a zmysel súdneho konania a zároveň znalkyňa odporučila upustiť od

výsluchu odporcu, tak súd upustil od doručenia rozsudku odporcovi. O trovách konania rozhodol podľa
§ 191 ods. 1 O.s.p., keď trovy konania o spôsobilosti na právne úkony platí štát v súlade s § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie vedľajšia účastníčka na strane odporcu prostredníctvom

svojho vtedajšieho právneho zástupcu. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vydaný v
rozpore so zákonom, pretože konanie, ktoré mu predchádzalo obsahuje mnohé porušenia Občianskeho
súdneho poriadku. Nezákonnosť napadnutého rozsudku spočíva v tom, že súd porušil zásadu rovnosti
procesných strán a nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Návrh, ktorým sa navrhovateľ
domáhal pozbavenia spôsobilosti na právne úkony odporcu, tzn. svojho brata, považuje naďalej za
účelový s cieľom zmocniť sa čo najväčšej časti majetku odporcu. Odporca sa niekoľkokrát v prítomnosti

vedľajšej účastníčky a jej dcéry Q. F. vyjadril, že svojmu bratovi nedôveruje a preto chce prepísať
svoj majetok na vedľajšiu účastníčku. Odporca sa takto vyjadril preto, že navrhovateľ prichádza do
úvahy ako jeho jediný zákonný dedič a odporca si neželá, aby navrhovateľ po ňom dedil. Keďže sa
navrhovateľ dozvedel, že odporca chce svoj majetok dobrovoľne previesť na vedľajšiu účastníčku, začal
podnikať kroky k tomu, aby tomu zabránil, hoci sa dovtedy s odporcom nestretával a neudržiaval s

ním žiadne štandardné rodinné vzťahy. Prvým krokom bolo, že navrhovateľ primäl odporcu podpísať
všeobecnú plnú moc a následne uskutočnil ďalšie korky s cieľom zabrániť odporcovi disponovať so
svojím majetkom, ktoré vyvrcholili podaním návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Súd
svojím konaním porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, nakoľko na pojednávaní nebolo umožnené
zúčastniť sa odporcovi ani jeho opatrovníkovi. Je zjavné, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len

z tvrdení navrhovateľa. Je presvedčený, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie v záujem úplného
skutkového objasnenia veci. Ak by takéto dokazovanie bolo vykonané, bol by rozsudok s najväčšou
pravdepodobnosťou iný. Ide hlavne o návrhy právneho zástupcu vedľajšej účastníčky na doplnenie
dokazovania, ktoré boli zamietnuté. Jedná sa o svedeckú výpoveď navrhnutej svedkyni Q. F., ktorá by
mohla podstatne objasniť niektoré skutočnosti a o doplnenie znaleckého posudku, ktoré môže priniesť

aktuálnyobrazozdravotnomstaveodporcu.Návrhynavykonanietýchtodôkazovbolisúdomnezákonne
zamietnuté. Navrhovateľ predložil na pojednávaní nové dôkazy, s ktorými sa druhá strana nemala čas
oboznámiť. Záverom uviedol, že navrhovateľ nespĺňa podmienku pre funkciu opatrovníka odporcu.
Súd nijako neskúmal predpoklady navrhovateľa stať sa opatrovníkom odporcu a nespĺňa ani morálne
predpoklady, keď vo svojich vyjadreniach len účelovo zahmlieval disponovanie s peniazmi odporcu v

mesiacoch marec a apríl 2014. Okrem toho je toho názoru, že navrhovateľ prichádza do úvahy ako
jediný zákonný dedič po odporcovi, a preto je tu aj konflikt záujmov pri vykonávaní funkcie opatrovníka.
Na základe týchto skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu vedľajšej účastníčky podal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Odvolanie označil za účelové, obsahujúce zavádzajúce a nepravdivé
tvrdenia. Jeho brat - Odporca P. Q. utrpel dňa 11.03.2014 cievnu mozgovú príhodu, v dôsledku
ktorej nevie posúdiť svoj duševný stav. Je umiestnený v Zariadení sociálnych služieb Q., kde mu je
poskytovaná celodenná starostlivosť a je pod trvalým celodenným dohľadom. Zdravotný stav P. Q. podľa

lekárskej správy ošetrujúceho odborného lekára MUDr. J. A. neumožňuje pochopenie a rozpoznanie
vykonávaných právnych úkonov a nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu. Celkové jeho
intelektuálne schopnosti a v súčasnosti rovnomerne rozložené v pásme subnormy bez schopnosti
rozpoznať charakter, súvislosti a právne dôsledky akéhokoľvek právneho úkonu. Poukázal na to, že zo
strany vedľajšej účastníčky a jej dcéry boli pokusy o vydanie občianskeho preukazu P. Q., uloženého

v opatrovateľskom zariadení, za účelom manipulácie s majetkom P. Q. a aj došlo k uzavretiu zmluvy
o prevode vlastníctva bytu z odporcu na vedľajšiu účastníčku a k jej podaniu návrhu o vklad do
katastra nehnuteľností ako aj k prevodu garáže. Vydaniu rozhodnutia o vklade týchto darovacích zmlúv
do katastra sa podarilo zabrániť do doby rozhodnutia súdu vo veci samej. Následne došlo k vydaniu
zmeny disponenta s peňažným účtom vedeným v Q. Q., a.s., pobočka Q., k zrušeniu dispozičného

práva navrhovateľa a k zmene disponenta na osobu blízku vedľajšej účastníčke, hoci ide o cudziu
osobu a došlo k následným výberom finančnej hotovosti. Neoprávnenou manipuláciou s finančnými
prostriedkami odporcu na peňažnom účte odporcu hrozia nezvratné následky, ktoré môžu odporcu
priamo existenčne ohroziť. V čase prebiehajúceho konania sa v regionálnej tlači objavili inzeráty,ponúkajúce chatku vo vlastníctve odporcu, teda doposiaľ nezapísanú a záhradku v záhradkárskej osade
A. k odpredaju. Z uvedeného je zrejmé, že práve vedľajšia účastníčka, hoci ide o cudziu osobu sa
usiluje zbaviť urýchlene odporcu všetkého majetku a finančnej hotovosti, zneužívajúc na tento účel

odsúdeniahodným spôsobom jeho zdravotný stav. Vedľajšia účastníčka na pojednávaní pred okresným
súdom 07.11.2014 dokonca sa znížila i k tvrdeniu, že bola intímnou priateľkou odporcu a plánovali sa s
odporcom zosobášiť. Je logické, že ak by odporca uvažoval nad zmenou svojho osobného statusu a nad
akýmikoľvek právnymi úkonmi smerujúcemu k prevodu svojho majetku a finančnej hotovosti na vedľajšiu
účastníčku, bol by tak urobil v čase, keď bol zdravý a schopný posúdiť svoje konanie. Navrhovateľ

považuje za nehoráznosť osočujúce tvrdenia vedľajšej účastníčky, znevažujúce dobrý vzťah medzi
ním a bratom. Nezníži sa však k tomu, aby sa takýmito klamstvami bližšie zaoberal. Hyenizmus
vedľajšej účastníčky a jej dcéry, ktorí prejavili po 11.03.2014 vo vzťahu k majetku i k osobe P. Q.,
hovorí dostatočne sám za seba. Čo sa týka spochybňovania postupu súdu pri dokazovaní, považuje za
dostatočne preukázané, že zdravotný stav odporcu preukázaný jednak lekárskou správou ošetrujúceho
odborného lekára z odboru psychiatrie MUDr. J. A. ako aj znaleckým posudkom súdom ustanovenej

znalkyne,výsluchomznalkynepredsúdomisamotnouzdravotnoudokumentáciouodporcu.Devastačné
organické zmeny mozgu v dôsledku cievnej mozgovej príhody zo dňa 11.03.2014 sú podľa nezávisle
na sebe vydaných vyjadrení odborných lekárov nezvratné. Na tejto jednoznačne v konaní preukázanej
skutočnostibyničnezmenilo,anivykonanienavrhovanýchdôkazovvedľajšouúčastníčkouajejprávnym
zástupcom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zo strany

vedľajšej účastníčky si uplatnil náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby + režijný paušál.

K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie Okresná prokuratúra Senica. S poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny. Vykonaným
dokazovaním, najmä výsluchom znalkyne ako aj znaleckým dokazovaním bolo nepochybne

preukázané, že odporca trpí organickým psychosyndrómom ťažkého stupňa s demenciou ťažkého
stupňa, pričom v dôsledku tohto ochorenia nie je schopný vôbec spravovať svoje záležitosti. Tvrdenia
vedľajšej účastníčky o účelovosti konania o pozbavenie spôsobilosti odporcu na právne úkony zo strany
navrhovateľa hodnotí ako nedôvodné. Je pravdou, že navrhovateľ uskutočnil kroky vo vzťahu k majetku
odporcu, ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, nakladanie navrhovateľa s majetkom odporcu

v súlade s jeho prospechom. Pokiaľ sa odporca pred vedľajšou účastníčkou a jej dcérou mal vyjadriť,
že svojmu bratovi nedôveruje, poukázal na obsah znaleckého posudku, tiež na výsluch znalkyne,
ktorá poukázala na zvýšenú ovplyvniteľnosť pacienta. S poukazom na závery znaleckého posudku a
výsluch znalkyne považuje tvrdenie vedľajšej účastníčky konania o porušení zásady rovnosti účastníkov
konania, ku ktorej malo prísť tým, že súd nevypočul odporcu a svedkyňu Q. F., za neopodstatnené.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212
ods. 2 písm. a) v spojení v § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu
rozsudku v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie, pretože odvolacie argumenty odvolateľa sú dôvodné.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

V zmysle čl. 6 ods. l vety prvej Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo
prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch.

V danej veci navrhovateľ podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony svojho brata -

odporcu, tzn. že sa jedná o konanie o spôsobilosti na právne úkony, ktorej prejednanie a rozhodnutie
nesporne patrí do právomoci súdu v občianskoprávnom konaní.O spôsobilosti na právne úkony či o "svojprávnosti" môže rozhodnúť výlučne súd. Mala by sa tým
sledovať ochrana osôb s duševnou poruchou i ochrana ich majetkových práv. Je to však nepochybne
vážny zásah do ich osobnej slobody a v súdnej praxi treba, aby bola tomuto inštitútu venovaná

primeraná vážnosť.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie
je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa ustanovenia § 189a Občianskeho súdneho poriadku v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení
spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti
na právne úkony.

Podľa ustanovenia § 189 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd môže rozhodnúť, že upustí od
doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho

duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.

V zmysle § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

V zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. (v znení do 01.01.2015) ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže

vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti. Podľa ods. 3 cit. ust. ak nejde o
veci podľa ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred
skončením dokazovania je predseda senátu povinný okrem vecí vymenovaných v ods. 2 cit. ust. poučiť

účastníkov prítomných na pojednávaní, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo
veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr sa neprihliada (ods. 4 cit. ust.).

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí I.ÚS 313/2012-52 zo dňa 28.11.2012 (pričom ide o prvé a
aktuálne rozhodnutie ústavného súdu, ktoré sa týka problematickej oblasti pozbavovania spôsobilosti

na právne úkony osôb s duševným postihnutím s prihliadnutím i na obsah Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím)
zdôraznil, že zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí so zdravotným postihnutím sa vnímajú odbornou
verejnosťou v súčasnosti odlišne ako v minulosti. Už nie je primárny medicínsky prístup, ale do popredia
vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského života, vrátane slobody rozhodovať sa.

V tomto kontexte je potrebné chápať aj zásahy do spôsobilosti na právne úkony. V predmetnom
rozhodnutí ústavný súd označil pozbavenie spôsobilosti na právne úkony za „právnu smrť“. Pritom
zdôraznil, že ak všeobecné súdy rozhodujú o niečej spôsobilosti, musia k pozbaveniu pristúpiť iba v
extrémnych prípadoch, pretože ide o poslednú možnosť (ultima ratio).Súdy musia vždy zvažovať, či k
ochrane dotknutej osoby so zdravotným postihnutím nepostačujú menej reštriktívne opatrenia, napríklad

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalej sa ústavný súd zaoberal problémom znaleckého
dokazovania v konaní o spôsobilosti na právne úkony. K tomu uviedol, že súdy by nemali nekriticky
pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery, mali by vychádzať najmä z
výsluchu dotknutého človeka, a vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho rozmanitých
sociálnych a právnych vzťahov.

Z uvedeného vyplýva, že podľa ústavného súdu samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou,
ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí, súdy by sa v konaní
o spôsobilosti na právne úkony mali opierať aj o iné dôkazy ako len o znalecký posudok z odboru
psychiatrie a predovšetkým o výsluch potenciálne postihovaného človeka. Tieto dôkazy súd musí
vykonať ex offo s poukazom na § 120 O.s.p. a to v záujme zistenia, či dotknutá osoba nedisponuje

v istých nie zanedbateľných sférach života spôsobilosťou na právne úkony, kedy úplné pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony je vylúčené.Je treba mať na zreteli, že zbavením/obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa ex constitutione
primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb,
čo v danom prípad, vzhľadom na obsah spisu vylúčeným nie je.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo
96/2010, zo dňa 20. mája 2010).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a
jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený

skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa sa dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami zákona
neriadil. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd síce nie je povinný vykonať všetky účastníkmi
navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré uzná za právne relevantné.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd uznesením zo dňa 17.09.2014, č.k. 7Ps/4/2014-100 pripustil na strane
P. Q. vedľajšie účastníctvo T. Q., ktorá do spisu pripojila znalecký posudok MUDr. Milan Šimoniho
(bez uvedenia čísla znaleckého posudku) zo dňa 28.04.2014 so záverom, že „nateraz nie je dôvod na
zbavenie spôsobilosti na právne úkonu P. Q., čo však do budúcnosti pri progrese ochorenia a zhoršení

psychického a neurologického obrazu nie je vylúčené“. Obdobne navrhla i dôkaz výsluchom svedkyne
F.. Súd týmto dôkazom nevenoval dostatočnú pozornosť, keď predložený listinný dôkaz nevyhodnotil
a výsluch svedkyne nevykonal, pričom tento svoj postup v napadnutom rozsudku neodôvodnil. Svoje
rozhodnutie zdôvodnil výsledkami vykonaného ostatného dokazovania a predovšetkým paušálne
osvojením si záverov znaleckého posudku MUDr. Marty Grigelovej č. 17/2014 zo dňa 20.07.2014 a jej

výsluchu, z ktorej vyplynula aj skutočnosť, že zdravotný stav P. Q. „kolíše“ v závislosti od rôznych
okolností, pričom znalkyňa sa s obsahom zdravotnej dokumentácie P. Q. neoboznámila.

Sozreteľomnauvedenéodvolacísúdpodľa§221ods.1písm.f)O.s.p.zdôvoduodňatiamožnostikonať
pred súdom, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu podľa ods. 2 tohto ustanovenia

vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), bude vec riadne prejednať postupom staveným v Občianskom súdnom
poriadku, doplniť podľa vyššie uvedeného dokazovanie, hlavne podľa možností a daných okolností i

výsluchom samotného P. Q., zodpovedať všetky relevantné právne otázky, vysporiadať sa so všetkými
relevantnými argumentmi účastníkov konania, a následne po vyhodnotení všetkých na vec majúcich
vplyv okolností, vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.