Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/817/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208820
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414208820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Z. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. XXX/XX, XXX XX E. G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 28. 04. 2015 číslo konania 7C/45/2014 - 42,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 900,- Eur, spolu s 8,15 % úrokom z omeškania zo sumy 900,- Eur od 02. 07. 2014 do zaplatenia,
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pod následkom výkonu rozhodnutia. Taktiež mu uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 259,50 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
na adresu právneho zástupcu žalobcu. Rozhodol tak s odôvodnením, že Zmluvu o úvere, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, považoval za spotrebiteľský právny vzťah, preto daný právny

vzťah posudzoval s ohľadom na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia
dvojstrannéhoprávnehoúkonu,akoajustanoveniaObčianskehozákonníka.Malzato,žedanýúverbolo
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, ale dohodnutú odplatu aj za rozpor s ustanovením §
39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že táto výška je v rozpore s dobrými mravmi, pretože prekračuje
úrokové sadzby, za ktoré úvery poskytovali bankové subjekty.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že strany sporu
si v zmluve dohodli na právne vzťahy postup podľa ustanovení Obchodného zákonníka s ohľadom na §
262 ods. 1. Žalobca dobrovoľne vstúpil do právneho vzťahu s tým, že daný právny vzťah podľa názoru
žalovaného nebolo možné považovať za spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalobcu nebolo možné
považovať za spotrebiteľa, lebo uviedol, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania,
a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Nebolo ho možné teda považovať za spotrebiteľa a uzatvorená
zmluva podľa Obchodného zákonníka má všetky náležitosti, ktoré zmluva o úvere má obsahovať. Okrem

toho bol toho názoru, že dohodnutá odplata medzi žalobcom a žalovaným zodpovedala platnej právnej
úprave, ktorá bola v tom čase obsiahnutá v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, teda, že
v danom prípade malo ísť o odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, teda nielen bankami, ale
aj inými účastníkmi finančného trhu. Namietal tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpoved᧠157 ods. 2 O. s. p. Poukazoval na to, že argumentáciu súdu, ktorú súd použil pri neprijateľnosti
zmluvných podmienok, bolo treba považovať za nepostačujúcu a v rozpore s § 157 ods. 4 O. s. p.
Takýmto spôsobom došlo zo strany súdu vo vzťahu k žalovanému k odopretiu možnosti konať pred

súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené potom dospel k záveru, že v danom prípade na strane žalovaného
nemohlo dôjsť k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, pretože išlo o platne uzatvorenú zmluvu, ktorá
nebola nikdy vyhlásená za neplatnú a taktiež neodpadol právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy, pričom
žalobca na základe predmetnej zmluvy plnil. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril aj žalobca. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie správne na daný právny vzťah použil
ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože daný právny vzťah bolo
potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Obranu žalovaného v tomto smere preto nepovažoval
za dôvodnú. Tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že v danom prípade nebolo možné žalobcu
považovať za spotrebiteľa, pretože poskytnuté finančné prostriedky nemal použiť na svoje súkromné

účely, ale na účel povolania, nepovažoval za dôvodné, lebo použitím ustanovenú Obchodného
zákonníka sa žalovaný snažil využiť to, aby predmetný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
sa nemohol podriadiť práve ustanoveniam právnych predpisov, ktoré upravovali spotrebiteľské právne
vzťahy. Bolo totiž bežné, že údaje o účele úveru vypisovali obchodní zástupcovia žalovaného, čo
samotný žalobca nemohol ani ovplyvniť. Uvedené okolnosti súd prvej inštancie správne posúdil na

základe vykonaného skutkového stavu, správne právne vyhodnotil, preto jednak skutkové, ako aj právne
závery súdu prvej inštancie považoval za správne. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods.
1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to

Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých
vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava bola založená na princípe okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a
to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Táto okolnosť však neznamená absolútnu
aplikabilitu ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z., pretože odvolací súd v čase rozhodovania musel síce

prihliadnuť na ustanovenia novej procesnej úpravy, avšak musel prihliadnuť aj na právne predpisy, za
ktorých začalo konanie v danej veci, prebiehali procesné úkony, bolo vykonané dokazovanie, vydané aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie a začaté aj odvolacie konanie. Toto prebehlo za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. (O. s. p.), a preto na uvedené musel krajský súd prihliadnuť aj s ohľadom na čl. 2 ods. 1,
2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov Zákona č. 160/2015 Z. z (CSP), a to v záujme zachovania právnej

istoty, podľa ktorého strany sporu očakávajú posúdenie danej právnej veci za stavu právnych predpisov,
ktoré platili v čase jednotlivých procesných úkonov vykonávaného dokazovania a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ako aj začatého odvolacieho konania.

7. Odvolacie konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. a v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1

O. s. p. bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Taktiež v zmysle § 213 ods. 1 O. s.
p. bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s výnimkami uvedenými v ods.
2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. Ustanoveniu § 212 ods. 1 O. s. p. zodpovedá úprava v §
379 a § 380 ods. 1 CSP. Aj z týchto ustanovení nového procesného predpisu vyplýva, že odvolací súd
je rozsahom odvolania viazaný a taktiež je viazaný aj odvolacími dôvodmi. Uvedená právna úprava v

§ 379 a § 380 ods. 1 CSP je teda obdobnou úpravou k § 212 ods. 1 O. s. p. Krajský súd sa musel
vyporiadať aj s tým, či v danej veci je viazaný skutkovým stavom tak, ako tento zistil súd prvej inštancie.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že strany sporu dostali poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.
s. p. v predvolaní na pojednávanie súdu prvej inštancie. V tomto boli poučení o tom, že musia predložiťa označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na
dôkazy predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať. Predvolanie na pojednávanie súdu prvej
inštanciestranysporuriadneavčasprevzali.Žalovanýsvojuneúčasťnapojednávaníriadneospravedlnil

atútoospravedlnilajžalobca,ktorýsanemoholdostaviťnapojednávaniesúduprvejinštancievdôsledku
zlého zdravotného stavu. Pojednávania sa zúčastnil jeho právny zástupca, ktorý neúčasť žalobcu na
pojednávaní súdu prvej inštancie ospravedlnil, pričom po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. nemal
nové návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie správne preto vyhlásil uznesenie, ktorým
ďalšie dokazovanie nenariadil a toto považoval za skončené. Uvedený procesný postup bol zachovaný

za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., a preto v súlade s § 213 ods. 1 O. s. p., ale aj § 383 CSP bol odvolací
súd toho názoru, že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože nezistil
prípad, pre ktorý by bolo potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť v zmysle postupu ustanovenia
§ 384 ods. 1, 2 CSP.

8. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcu preskúmal krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie a

konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu v danej
vecizistilskutkovýstav,vykonanédôkazyvyhodnotilvsúladesvtedyplatnýmustanovením§132O.s.p.
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

10. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno
považovať za vzťah spotrebiteľský, a teda nemôže podliehať zákonu č. 129/2010 Z. z., pretože žalobcu
nebolomožnépovažovaťzaspotrebiteľa.Finančnéprostriedkyžalobcanemalpoužiťnasvojesúkromné
účely, ale na výkon povolania.

11. Krajský súd poznamenáva, že uvedenou námietkou sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
riadnym spôsobom zaoberal. Žalobca v konaní preukázal, že v čase uzatvárania zmluvy bol zaradený
do Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom od 30. 03. 2007 ako invalidný dôchodca v dôsledku
zlého zdravotného stavu posúdeného posudkovým lekárom sociálneho poistenia v Sociálnej poisťovni,
pobočka Žiar nad Hronom. Mal preto za to, že uvedený úver si nemohol žalobca brať na výkon svojho

povolania, tak ako to bolo uvedené v zmluve. Súd pritom správne vyhodnotil, že v danom prípade
sa jednalo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Za
daných okolností súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi postavenie spotrebiteľa, a preto na daný
právny vzťah sa vzťahoval aj zákon č. 129/2010 Z. z. platný v čase zatvorenia zmluvy o úvere. Obranu
žalovaného v podanom odvolaní preto nepovažoval ani krajský súd za dôvodnú, pretože taktiež bol toho

názoru, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bolo potrebné považovať za spotrebiteľský právny vzťah.

12. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na použitie ustanovení Obchodného zákonníka, tak treba poukázať na
to, že aj keď by zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako absolútny
obchod, tak táto okolnosť ešte neznamená, že nemajú byť použité normy upravujúce spotrebiteľské

právnevzťahy,atokonkrétneustanoveniaObčianskehozákonníka§52anasl.Občianskehozákonníka,
ako aj ustanovenia zákona upravujúceho spotrebiteľské právne vzťahy, a to konkrétne zákona č.
129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. V danom prípade prednosť
majú tieto ustanovenia, vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré sú pre neho výhodnejšie.

13. Ako vyplýva z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, tento sa zaoberal dohodnutou odplatou medzi
žalobcom a žalovaným za predmetný úver, ktorý mu bol poskytnutý.

14. Do spisu bola predložená Zmluva o úvere zo dňa 31. 01. 2011, z ktorej vyplýva, že žalovaný,
ako veriteľ, poskytol žalobcovi, ako dlžníkovi, celkom sumu 800,- Eur s tým, že tento celkovo zaplatí

žalovanému 1.572,- Eur, teda čiastku navýšenú o sumu 772,- Eur. Suma 772,- Eur tak predstavovala
96,5 % zo sumy 800,- Eur, ktorá bola poskytnutá žalobcovi ako daný úver. Takúto odplatu považoval
súd prvej inštancie za neplatnú s ohľadom na § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrýmmravom, neplatný. Vo vzťahu k uvedeným dôvodom rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný namietal,
že dohodnutá odplata medzi žalobcom a žalovaným zodpovedala platným právnym predpisom, pretože
bola v súlade aj s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý platil v čase uzatvorenia zmluvy a z

ktorého vyplývalo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsobu a mieru zabezpečovania jeho záväzku, objem poskytnutých finančných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Namietal, že tieto okolnosti súd nevyhodnotil, a preto nemohol dospieť

k správnemu právnemu záveru, že dohodnutá odplata medzi žalobcom a žalovaným nebola primeraná.
Ak totiž bola primeraná a v súlade so zákonom, tak nebolo možné takúto dohodu o odplate považovať
za neplatnú.

15. V tejto súvislosti však krajský súd poznamenáva, že uvedené vyššie ustanovenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka bolo upravené v rámci legislatívneho procesu, pretože pôvodne bol návrh

uvedenéhoustanovenia§53ods.6Občianskehozákonníkanasledovný.„Akpredmetomspotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.“ Nové znenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka však kompletne zmenilo zmysel a účel navrhovanej zmeny právnej úpravy.
Cieľompredmetnejzmenynovelizovanéhoustanoveniaboloopäťreferenčnékritérium,podľaktoréhosa

mala posudzovať primeranosť zo sektoru bánk, a to jej prenesenie na sektor finančného trhu ako taký, a
teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek
pravidiel odplaty a jej stropu. Takéto opatrenie napomohlo presadzovaniu úžery v slovenskom právnom
poriadku, pričom jeho cieľom bolo znemožniť judikatúrne ustálenie pomerovania pravidiel primeranosti
oprávnenej odplaty vzhľadom na licencovanú a dohliadanú časť finančného trhu. Do finančných hlásení

sa tak dostávali aj údaje od nebankových subjektov, ktoré poskytovali úvery pre spotrebiteľov, čím
dochádzalo k skresľovaniu konečných výsledkov, pretože nebankové subjekty poskytovali úvery za
desiatky násobkov tých hodnôt, za ktoré poskytovali úvery banky. Ak za tejto právnej situácie v
danom prípade pristúpil súd k posúdeniu primeranosti odplaty aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, považuje v danom prípade aj krajský súd takýto postup súdu prvej inštancie za vecne

správny.

16. Ak na základe uvedeného právneho záveru dospel súd prvej inštancie k tomu, že v konečnom
dôsledku žalobca zaplatil na účet žalovaného viac, ako mal a došlo k bezdôvodnému obohateniu, tak
existoval potom aj právny dôvod na jeho vydanie v zmysle ustanovenia § 459 Občianskeho zákonníka.

17. Odvolanie žalovaného nepovažoval krajský súd za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní žalobca mal úspech. Uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. Krajský súd preto v súlade s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania
v súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).