Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/248/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217295
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116217295.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcu: P.. Z. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., okres S., štátny občan SR proti žalovanému: B. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F. XXX, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
Uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/233/2016-20 zo dňa 13. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením na návrh žalobcu nariadil žalovanému, aby sa zdržal
nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými vo vl. č. 214, mpč. 553, 554/2, KN 553 - roľa vo výmere 2598
m2 a KN 554/2 - roľa vo výmere 1131 m2, obe k. ú. H., a to prevodom vlastníckeho práva a zriadením
záložného práva, až do právoplatného skončenia sporu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva

po neb. A. D. a manželke Z. D., rod. N.. Súd prvej inštancie ďalej uložil žalobcovi, aby do 30 dní od
právoplatnostivyššieoznačenéhouzneseniapodalžalobuvočižalovanémuourčenierozsahudedičstva
po poručiteľovi A. D. a manželke Z. D., rod. N..

2. Vychádzal z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 ods. 1, 2,
3 a § 325 ods. 1, 2d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým

sa dožadoval, aby príslušný súd v zmysle citovaných ustanovení CSP nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým žalovanému uloží povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami (bližšie špecifikovanými
v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) prevodom vlastníckeho práva, resp.
zriadením záložného práva.

3. Žalobca potrebu dočasnej úpravy pomerov strán odôvodňoval tým, že žalovaný predmetné

nehnuteľnosti rozpredáva iným osobám na výstavbu rodinných domov, čím dochádza k ujme na majetku
žalobcu, keďže je toho názoru, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po spoločných predkoch,
a teda že žalobca spolu s jeho sestrou a žalovaným sú dedičmi sporných nehnuteľností.

4. Súd prvej inštancie sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podaného žalobcom. Návrh žalobcu považoval za dôvodný a nevyhnutnosť

dočasnej úpravy pomerov medzi stranami za opodstatnenú. Preto návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku napádaného uznesenia.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
v zákonom ustanovenej lehote odvolanie z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
e, f, h) CSP. Odvolateľ má za to, že v napádanom Uznesení súd neúplne zistil skutkový stav veci,

lebo nevykonal dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej súd na základe dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnehoprávneho posúdenia veci. Odvolateľ rovnako poukazuje na bezpredmetnosť napádaného Uznesenia,
nakoľko predmetné nehnuteľnosti už nie sú v jeho vlastníctve, nakoľko parc č. 554/2 o výmere 1032 m2,
zapísanú na LV č. 515, nachádzajúcu sa v k. ú. H. predal a parc. č. 553 o výmere 2859 m2, zapísanú

na LV č. 515, nachádzajúcu sa v k. ú. H. daroval ešte v máji tohto roku.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 26. 10. 2016 uviedol, že žalovaný sa vo svojom
odvolaní odvoláva na skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde a práve tie boli dôvodom na podanie
samotného žalobného návrhu, a preto žiada odvolací súd, aby odvolanie žalovaného v plnom rozsahu

zamietol a napádané Uznesenie v plnom rozsahu potvrdil.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovení z § 379 CSP a bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1

CSP a contrario rozhodnutie súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo
k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v

podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd.

12. Odvolací súd má za preukázané, že vlastníkom sporných nehnuteľností je aj naďalej žalovaný B.
D., nar. XX. XX. XXXX, aj keď tento vo svojom odvolaní poukazoval na bezpredmetnosť napádaného
Uznesenia práve z dôvodu zmeny vlastníckych pomerov vo vzťahu k predmetných nehnuteľnostiam. Na
webovej stránke Katastrálneho portálu si odvolací súd overil, že na LV č. 515, na ktorom sú evidované
nehnuteľnosti s parc. c. 553 o výmere 2859 m2 (orná pôda) a parc. č. 554/2 o výmere 1032 m2 (orná

pôda), je ako vlastník stále vedený žalovaný. Na vyššie uvedenom liste vlastníctva je zapísaná aj
poznámka o nariadení neodkladného opatrenia Okresným súdom Prešov so sp. zn. 17C/233/2016,
vykonateľným ku dňu 19. 09. 2016. Vzhľadom aj na tieto skutočnosti odvolací súd sa nestotožňuje
s názorom odvolateľa o bezpredmetnosti napádaného Uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenia, keďže priamo z litery zákona (konkrétne § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 162/95 Zb. Katastrálny

zákon) vyplýva, že vlastníctvo k nehnuteľnosti prechádza až rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckych
práv do katastra, ktoré však v tomto prípade vydané nebolo.

13. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv
a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom

opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd
neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery u účastníkov konania, pričom je dôležité, že je
povinnýposkytnúťochranutomu,ktosavydanianeodkladnéhoopatreniadomáha,alevrámciústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžuspravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich
nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

14. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota
na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z
osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.

15. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť
pomery účastníkov konania. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil
nevyhnutnosť dočasnej a okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi tohto konania, vzhľadom k tomu,
že žalovaný nehnuteľnosti, (bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia),
rozpredáva iným osobám na výstavbu rodinných domov, čím dochádza k ujme na majetku žalobcu,

ktorý je toho názoru, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po spoločných predkoch, a teda
že žalobca spolu s jeho sestrou a žalovaným sú dedičmi sporných nehnuteľností.

16. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie
je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní., t.j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie

preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš

pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

17. V týchto súvislostiach považoval odvolací súd doposiaľ získané dôkazy za postačujúce pre

nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

18. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
uznesenia.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)