Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214204144
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214204144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu UK Profit,
spol. s r.o. so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 35937815, právne zastúpeného JUDr. Ivanou
Zmekovou, advokátkou, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 42254396, proti žalovanému V.
S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. V. H. XXX/XX, XXX XX C. J., o zaplatenie sumy 429,88 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12Co/84/2016- 54
zo dňa 13. 08. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 13. 08. 2015 žalobu zamietol (prvý výrok); žalovanému
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca - DPS financial consulting s.r.o., so sídlom
Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46713930 (ďalej aj „právny predchodca žalobcu“) sa domáhal
zaplatenia sumy 429,88 Eur istiny s príslušenstvom.

Okresný súd mal preukázané, že dňa 22. 11. 2007 pôvodný veriteľ I. I., a.s., so sídlom I. K. X, XXX XX
D., IČO: XXXXXXXX uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o kreditnej karte (ďalej aj „Zmluvu o
kreditnej karte“), predmetom ktorej bolo vydanie elektronickej kreditnej karty C. P. s výškou úverového
rámca 10.000,- Sk (331,94 Eur). Veriteľ odstúpil od Zmluvy o kreditnej karty z 22. 10. 2010 v súlade s
ustanovením bodu 10.3 písm. b/ a f/ Obchodných podmienok pre kreditné karty s účinnosťou ku dňu 31.
10. 2010 a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške nesplatenej pohľadávky k 30.
09. 2010 v sume 419,20 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/P. z 27. 09. 2013 veriteľ

ako postupca postúpil právnemu predchodcovi žalobcu ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému.
Súd prvej inštancie konštatoval, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 Občianskeho
zákonníka - ďalej aj „OZ“), preto spadá pod ochranu § 54 ods. 1 OZ. Ďalej poukázal na ustanovenie §
5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Z uvedených
dôvodov bol okresný súd povinný ex offo prihliadnuť na premlčanie. Podľa názoru okresného súdu
právo na odstúpenie od zmluvy je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje za tri roky odo dňa, kedy
ho bolo možné vykonať prvýkrát, preto premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 ods. 1 OZ začala

plynúť dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy, kedy bolo možné právo uplatniť na súde, t. j. dňa
02. 11. 2010 (deň 01. 11. 2010 bol dňom pracovného pokoja). Posledný deň premlčacej doby pripadol
na deň 02. 11. 2013. Žaloba bola podaná na okresnom súde až dňa 09. 06. 2014, teda po márnomuplynutí premlčacej doby. Pretože právo právneho predchodcu žalobcu sa nevykonalo v premlčacej
dobe, okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, náhradu trov
konania spojených s bránením svojho práva si neuplatnil, trovy konania mu ani žiadne nevznikli, preto
okresný súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2.Protirozsudkuokresnéhosúduprávnypredchodcažalobcupodalvčasodvolanie.Žiadal,abyodvolací

súd zmenil rozsudok okresného súdu a vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania. Poukázal na to, že pôvodný veriteľ odstúpil od Zmluvy o kreditnej karte dňa 31. 10.
2010. Splatnosť pohľadávky bola ku dňu 15. 11. 2010. Právny vzťah bol do účinnosti novely č. 102/2014
Z.z. (do 13. 06. 2014), ktorou bol zmenený Občiansky zákonník posudzovaný podľa Obchodného
zákonníka. Podľa jeho názoru premlčacia doba je štvorročná v zmysle Obchodného zákonníka, a teda
žaloba bola podaná včas (dňa 09. 06. 2014).

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Okresný súd uznesením č.k. 3C/289/2015-76 zo dňa 03. 12. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 07. 01. 2016, pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil DPS financial consulting s.r.o., so

sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46713930 a na jeho miesto do konania vstúpil UK Profit,
spol. s r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 35937815.

5. Odvolanie právneho predchodcu žalobcu bolo podané 06. 10. 2015, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č.

160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods.
1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov:

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich

náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

10. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2
O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd nazdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty právneho predchodcu žalobcu v odvolaní.

11. Právny predchodca žalobcu v odvolaní v podstate namietal ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa,nemožnosťjehoaplikácienaprávnevzťahy,ktorévznikliprednadobudnutímjehoúčinnosti,
ako aj súdmi aplikovanú ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd, ktorý je viazaný v zmysle § 379, § 380
ods. 1 CSP rozsahom a dôvodmi odvolania, sa obmedzil len na preskúmanie právnym predchodcom
žalobcuuvádzanýchodvolacíchnámietok,akoajnapreskúmanie,čivkonanípredsúdomprvejinštancie

nedošlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací
súd konštatuje, že existenciu takýchto vád nezistil.

12. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom
Slovenskej republiky do Európskej únie boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z.
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany
spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska
únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy
uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka možno tiež považovať za spotrebiteľské

napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

13. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať

a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany -
spotrebiteľa.

14. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014

Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov s účinnosťou od 01. 05. 2015 došlo ním k prehĺbeniu inštitútu ochrany spotrebiteľa.
V dôvodovej správe k uvedenému zákonu je uvedené: „S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa
jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky

zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči
spotrebiteľovi“.

16. K aplikácii uvedeného ustanovenia sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 01. 2015, ktorý uviedol: „Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa

ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a
právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné a záverečné ustanovenia, to znamená, že sa
od ich účinnosti aplikujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“

17. Odvolací súd stotožňujúc sa s uvedeným záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak

považuje postup súdu prvej inštancie, keď ex offo prihliadol na premlčanie v právnom vzťahu zo
spotrebiteľskej zmluvy, za správny. Pokiaľ ide o skutkové závery, na základe ktorých súd prvej
inštancie dospel k tomu, že právnym predchodcom žalobcu uplatňovaný nárok je premlčaný, tieto
právny predchodca žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal, preto ich odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa už uvedeného § 380 ods. 1 CSP nepreskúmaval a rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne právne potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, ktorý v zmysle
aplikovanej zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (§ 255 ods. 1 CSP) považuje taktiež za správny.18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, tento si však žiadne trovy odvolacieho
konania neuplatnil a ani mu žiadne trov odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že

mu ich náhradu nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).