Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1097/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814203321
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814203321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v 1. rade: D. nar. XX.XX.XXXX, bytom X.,
C. cesta XXXX/XA a 2. rade: J. B., nar. X.X.XXXX, bytom X., C. cesta XXXX/XA, za účasti združenia V.
ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie č. 7, IČO : 42 362 962, zast. JUDr.
Patrikom Podhorským , advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká č. 36, o zaplatenie 5.631,76 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. februára

2015, č.k. 6C/150/2014-103, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

III. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd , ako súd prvej inštancie, uložil žalovaným v 1. a 2. rade

povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 3.975,36,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania
8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.03.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy
82,82 eur od 21.04.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od
21.05.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.06.2011 do
zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.07.2011 do zaplatenia, s
ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.08.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.09.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania

8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy
82,82 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od
21.12.2011 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.01.2012 do
zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.02.2012 do zaplatenia, s
ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.04.2012 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania
8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.05.2012 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy

82,82 eur od 21.06.2012 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od
21.07.2012 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.08.2012 do
zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.09.2012 do zaplatenia, s
ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, s ročným úrokomz omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania
8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy
82,82 eur od 21.01.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od

21.02.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 82,82 eur od 21.03.2013 do
zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,50% zo sumy 82,82 eur od 21.04.2013 do zaplatenia, s
ročným úrokom z omeškania 8,50% zo sumy 82,82 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania 8,50% zo sumy 82,82 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania
8,50% zo sumy 82,82 eur od 21.07.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,50% zo sumy

82,82 eur od 21.08.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,50% zo sumy 82,82 eur od
21.09.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,50% zo sumy 82,82 eur od 21.10.2013 do
zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,50% zo sumy 82,82 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, s
ročným úrokom z omeškania 8,25% zo sumy 82,82 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania 8,25% zo sumy 82,82 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania
8,25% zo sumy 82,82 eur od 21.02.2014 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,25% zo sumy

82,82 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,25% zo sumy 82,82 eur od
21.04.2014 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,25% zo sumy 82,82 eur od 21.05.2014 do
zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,25% zo sumy 82,82 eur od 21.06.2014 do zaplatenia, s
ročným úrokom z omeškania 8,15% zo sumy 82,82 eur od 21.07.2014 do zaplatenia, s ročným úrokom
z omeškania 8,15% zo sumy 82,82 eur od 21.08.2014 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania

8,15% zo sumy 82,82 eur od 21.09.2014 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,05% zo sumy
82,82 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 82,82 eur od
21.11.2014 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 82,82 eur od 21.12.2014 do
zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 82,82 eur od 21.01.2015 do zaplatenia, s
ročným úrokom z omeškania 8,05% zo sumy 82,82 eur od 21.02.2015 do zaplatenia, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Právne vec odôvodnil poukazom na ust. § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľských úveroch, § 54 ods. 1,2

Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 24.2.2014 domáhal zaplatenie
sumy vo výške 5631,76 eur s úrokom z omeškania so splátok za obdobie od 21.3.2010 do 4.8.2012
vo výške 253,37 eur a úrokom z omeškania 8,75% ročne od 5.8.2012 do zaplatenia a náhrady trov

konania proti žalovaným 1/ a 2/. Uviedol, že so žalovanými uzavrel zmluvu o splátkovom úvere zo
dňa 31.10.2005, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe
zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaným peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazali vrátiť
spôsobom dohodnutým v zmluve. Žalovaní úver nesplácali a ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu
predstavovala výška ich dlhu 7697,72 eur, ktorá suma pozostávala z istiny 6678,09 eur, riadneho úroku

495,63 eur , úroku z omeškania 494,10 eur a ostatného príslušenstva 29,90 eur. Žalovaným bol
poskytnutý úver vo výške 6638,78 eur, ktorý mali splácať mesačnými splátkami po 82,82 eur vždy k
20.dňu v mesiaci. Žalobca si uplatnil len splátky splatné od 20.3. 2010 do 20.10. 2015, t.j. do konečnej
splatnosti úveru v počte 68 a celkovej výške 5631,76 eur . Splátky pôvodne splatné od 20.8. 2012
do 20.10. 2015 sa stali splatnými dňa 4.8. 2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
po zhodnotení vykonaného dokazovania žalobu žalobcu za dôvodnú čiastočne. Je nepochybné, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými ako dlžníkmi bola uzavretá zmluva o splátkovom
úvere č. 0372524278 dňa 31.10.2005, pričom išlo o bezúčelový úver, pri ktorom dlžník mal postavenie
spotrebiteľa, pretože úver poskytovala banka ako veriteľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti /§ 3 ods.

1 zákona č. 258/2001 Z.z./ a žalovaní v zmysle § 3 ods. 2 citovaného zákona nebrali úver na účel
povolania, podnikania alebo zamestnania. Svojou povahou teda išlo o spotrebiteľský úver a zmluvu o
splátkovom úvere treba považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, i keď bola uzavretá v zmysle §
497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere má pritom všetky zákonné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na

danú zmluvu nepochybne dopadá aj právna úprava spotrebiteľského práva /viď citované ustanovenie §
23aods.1zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa/.Nebolospochybnené,žedlžnícisvojzáväzok
voči pôvodnému veriteľovi Slovenskej sporiteľni a.s. nesplnili, čo vyplýva nielen z tvrdení navrhovateľa,
ale i z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, ako i oznámenia o postúpení pohľadávkyzo strany Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava z 28.6.2012. Žalovaný v 2. rade bol pritom vyzývaný
na plnenie jednak pôvodným veriteľom, ako i žalobcom pred začatím konania /viď pokus o zmier
a vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti/ a za výzvu sa považuje aj samotné uplatnenie nároku voči

dlžníkovi podaním žaloby /viď Ro NS ČR z 25.1.2005, sp. zn. 29 Odo 583/2004/. Predmetom konania
boli neuhradené splátky za dobu od 20.3.2010 do 20.10.2015 v počte 68 splátok pri výške dojednanej
splátky vo výške 82,82 eur. Žalobca označil tieto splátky ako neuhradené a ide o nepremlčané splátky
splatné tri roky pred podaním návrhu, ktorý bol podaný 24.2.2014. Súd sa zaoberal splatnosťou všetkých
splátok s poukazom i na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom. Vychádzajúc z trojročnej

premlčacej doby podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka sú splátky uplatnené žalobcom
splatné tri roky pred podaním návrhu dňa 24.2.2014 nepremlčané, pričom ide o splátky splatné od
21.3. 2011 do dňa rozhodovania súdu 27.2. 2015, teda splátka splatná i 21.2. 2015, pretože splatnosť
splátok bola dohodnutá do 20.dňa v mesiaci. V tomto smere je námietka premlčania vznesená vedľajším
účastníkom nedôvodná. Vedľajší účastník založil námietku premlčania na tom názore, že premlčacia
doba plynula veriteľovi od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho

vôľu. Súd sa s týmto záverom v danej veci nestotožňuje. Vo Všeobecných obchodných podmienkach
v bode 7.6.1 sú upravené prípady porušenia zmluvných povinností klientom, ktorý ak je v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.

Uvedené zmluvné dojednanie súd považuje za neplatné zmluvné dojednanie podľa § 53 ods. 4 OZ,
pretože oprávňuje veriteľa už pri omeškaní s jednou splátkou, ktoré omeškanie trvá viac ako 10 dní,
žiadať vrátenie celého úveru s príslušenstvom v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Ide o mimoriadne krátku dobu omeškania, ktorá v neprospech spotrebiteľa ho zaväzuje pri využití
dojednaného práva veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k zaplateniu celého úveru, i

keď by napríklad išlo o omeškanie len jednej splátky a napríklad len po dobu 11 dní. Uvedenému
názoru zodpovedá i nasledujúca právna úprava, ktorá bola zakotvená do § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka, a to zákonom č. 379/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2008, podľa ktorého „ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Preto podľa názoru súdu
nemohol tak právny predchodca žalobcu , ako i žalobca pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a tým
zosplatniť všetky splátky tak, ako predpokladá § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca i keď tvrdil, že
sporiteľňa zosplatnila úver, uvedenú skutočnosť súdu nepreukázal voči žalovanému v 1 rade žiadnym
listinným dôkazom. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti preukazoval listinným dôkazom, a to vyhlásením

mimoriadnej splatnosti z 16.7. 2012 len voči žalovanému v 2. rade. Právo veriteľa žiadať zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky možno akceptovať len vtedy keď bolo toto právo
platne dojednané /§ 565 OZ/, čo však v danej veci nebolo. Pritom v čase , keď žalobca mal pristúpiť
k mimoriadnej splatnosti úveru listom z 16.7.2012 uvedená právna úprava už bola v platnosti, pričom
dopadala podľa názoru súdu vzhľadom na prechodné ustanovenia uvedené v § 879k Občianskeho

zákonníkainapredmetnúzmluvu,pretožeideohmotnoprávneustanovenie,ktoréneupravujevznikaani
nárokzozmluvyskôrdojednanej.Veriteľpokiaľpristúpikmimoriadnejsplatnosti,musízároveňupozorniť
dlžníka na využitie tohto práva v lehote 15 dní, čo v danej veci žalobca listom z 16.7.2012 evidentne
nedodržal. Právny úkon, a to vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý vykonal žalobca listom z
16.7.2012, a od ktorého odvíja splatnosť všetkých splátok nemôže byť platným právnym úkonom už i z

dôvoduneurčitostitohtoúkonu/§37Občianskehozákonníka/.Zuvedenéhovyhláseniavôbecnevyplýva
v súvislosti s ktorou omeškanou splátkou alebo splátkami veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť,
pretože uvedené má význam pre posúdenie včasnosti využitia tohto práva a nakoniec i pre plynutie
premlčacej doby /§ 103 OZ /. Okrem toho odhliadnuc od uvedeného súd zastáva názor, že právo veriteľa
predpokladané v § 565 Občianskeho zákonníka je jeho právom a nie povinnosťou a možno očakávať

od veriteľa i také správanie, že nepristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti , alebo k predčasnému
jednostrannémuukončeniuzmluvy,čojevýrazomzmluvnejvoľnosti.Podľanázorusúdunejdeosituáciu,
keď veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, pretože splácanie úveru bolo zmluvne dojednané, a to v
jednotlivých splátkach a v danej veci nešlo o situáciu, keď splatnosť dlhu mohol vyvolať veriteľ sám tak,
ako poukazuje vedľajší účastník s odkazom na R 28/1984/. Uvedené rozhodnutie v právnej vete uvádza:

„Nebyla-li doba splnění dluhu dohodnuta ani jinak stanovena (§ 78 o.z.), začíná promlčecí doba běžet
dnem následujícím poté, kdy vznikl dluh. Byla-li doba splnění dluhu ponechána na vůli dlužníka (§ 79
o.z.), nezačne promlčecí doba běžet, ledaže věřitel navrhl, aby dobu splnění určil soud, a rozhodnutím
soudu byla určena lhůta splatnosti, takže dnem následujícím po jejím uplynutí začne běh promlčecídoby“. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci nešlo o situáciu, kedy doba plnenia je ponechaná na
vôli dlžníka a ani o situáciu, keď dlžník je povinný plniť po tom, čo ho veriteľ vyzval. Ako súd uviedol
vyššie v zmluve o úvere bola dojednaná splatnosť úveru v jednotlivých splátkach, teda doba plnenia bola

zmluvne upravená a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predstavuje inú skutkovú okolnosť, ktorá okrem
iného je právom osobitne upravená. Okrem toho súd zastáva názor, že nezaplatením každej jednotlivej
splátky sa obnovuje právo veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, preto nemožno hovoriť o
jednorazovom premlčaní tohto práva, pričom sa prípadne premlčí len samotné právo na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, a nie na zaplatenie dlhu. Súd preto posudzoval splatnosť jednotlivých splátok

podľa pôvodne dojednanej zmluvnej splatnosti, a to u každej jednotlivej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci.
Žalobcovi priznal omeškané splátky ako plnenie dlžníkov počnúc splátky splatnej od 21.3.2011 do
splátky splatnej ku dňu rozhodovania súdu, t.j. do 20.2. 2015, t.j. 48 splátok á 82,82 eur, spolu 3975,36
eur. Ide o splátky neuhradené dlžníkmi. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 53b ods. 1
Občianskeho zákonníka, a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení /s ohľadom i
na § 10c citovaného nariadenia/ súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných

splátok osobitne za každú jednotlivú splátku vzhľadom na to, že nepriznal účinky zosplatnenia splátok v
dôsledku mimoriadnej splatnosti. Žalobcovi patrí úrok z omeškania z každej omeškanej splátky počnúc
dňom nasledujúcim po jej splatnosti, t.j. vždy od 21.dňa v mesiaci až do zaplatenia. Úrok z omeškania
za tieto splátky si uplatnil žalobca vo výške 8,75% ročne z každej omeškanej splátky - viď podanie z
24.2.2014. Následne žiadal žalobca úrok z omeškania 8,75% ročne zo žalovanej sumy 5631,76 eur

od 5.8.2012 do zaplatenia. Súd priznal z každej splátky úrok z omeškania, pričom u každej jednotlivej
splátky vychádzal z úrokovej sadzby uplatnenej žalobcom . Za dobu od 13.4.2011 do 13.7.2011 bola
výška úroku z omeškania 9,25 % ročne, žalobca však uplatnil úrok z omeškania len v sume 8,75%
ročne, preto súd priznal úrok v uvedenej výške. Za dobu od 13.7.2011 do 9.11.2011 bola výška úroku
z omeškania 9,50% ročne, žalobca uplatnil úrok vo výške 8,75% ročne, preto súd priznal úrok v tejto

výške. Za dobu od 9.11.2011 do 14.12.2011 bola výška úroku z omeškania 9,25% ročne, súd priznal
úrok v uplatnenom rozsahu 8,75 % ročne, za dobu od 14.12.2011 do 11.7.2012 bola výška úroku z
omeškania 9%, preto za túto dobu splátok priznal úrok z omeškania v uplatnenom rozsahu 8,75 %
ročne, za dobu od 11.7.2012 do 8.5.2013 bola výška úroku z omeškania 8,75 % ročne, preto súd priznal
úrok v tejto výške, za dobu od 8.5.2013 do 13.11.2013 bola výška úroku o omeškania 8,50% preto patrí

žalobcovi z jednotlivých splátok úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne, súd preto úrok z omeškania v
uvedenej výške priznal a vo zvyšnej časti úrok z omeškania zamietol, za dobu splátok od 13.11.2013 do
11.6.2014 patrí z jednotlivých splátok úrok z omeškania 8,25 % ročne, za dobu splátok od 11.6.2014 do
10.9.2014 patrí úrok z omeškania 8,15 % ročne, za dobu splátok od 10.9.2014 patrí úrok z omeškania
vo výške 8,05 % ročne až do zaplatenia. Pokiaľ žalobca uplatňoval splátky, ktorých splatnosť ku dňu

rozhodovania súdu podľa zmluvy nenastala, a to splátky splatné v mesiaci marec až október 2015 /viď
konečná splatnosť úveru 20.10.2015/, súd v tejto časti návrh ako predčasne podaný zamietol. Pokiaľ
ide argumentáciu vedľajšieho účastníka týkajúcu sa nepreukázania kedy a akým spôsobom čerpali
žalovaní úver, ako bol splácaný a kedy boli vyzývaní na plnenie, súd udáva, že zo zmluvy o postúpení
pohľadávok a prílohy č. 1. k zmluve vyplýva, že sporiteľňa postupovala pohľadávku voči dlžníkom s

uvedením poskytnutej sumy 6638,79 eur, dátumom poslednej úhrady dlžníka, výškou úhrady, existenciu
úveru a jeho poskytnutie preukazuje navrhovateľ samotnou zmluvou o úvere, oznámením sporiteľne o
postúpení pohľadávky. Súd nemal pochybnosti o tom, že úver bol dlžníkmi čerpaný . V tejto súvislosti súd
poukazuje na tvrdenia vedľajšieho účastníka, ktorý namieta nepreukázanie čerpania úveru žalovanými .
K okolnostiam mimoriadnej splatnosti sa súd vyjadril vyššie, preto súd ohľadom námietky vedľajšieho

účastníka poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku vyššie. Vedľajší účastník namietal nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu , keď spochybnil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/
CE zo dňa 28.6.2012 s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase
postúpenia pohľadávky, podľa ktorého „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta“. Vedľajší účastník tvrdil,
že nie je preukázané, že pred postúpením pohľadávky banka vyzvala klienta na splnenie záväzku, a
že tento zostal v omeškaní so splatením záväzku aspoň 90 dní. Vychádzajúc z prílohy k zmluve o

postúpení pohľadávok bol dlžník v omeškaní 1221 dní a výška omeškanej splátky predstavuje 7677,22
eur, čo činí omeškanie najmenej 40 mesačných splátok. Počet dní omeškania 1221 dní predstavuje
taktiež omeškanie aspoň 3 roky, i keď zrejme dlžník plnil čiastočne dlh, pretože v prílohe sa uvádza
posledné plnenie 11,30 eur dňa 14.7.2009. V zmluve o postúpení pohľadávky v čl. IV. bod 4.2.d /Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila, že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 odst.
8 Zákona o bankách. Vychádzajúc z uvedených skutočností a za situácie, že hlavný dlžník postúpenie
ako také nenamietal, súd považoval postúpenie pohľadávky za platné, pretože omeškanie dlžníka bolo

evidentne dlhšie ako 90 dní. Len samotné nepreukázanie písomnej výzvy za stavu, že banka splnenie
tejto povinnosti vyhlasuje v zmluve o postúpení pohľadávky, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení
pohľadávky. Podľa názoru súdu nestačí samo o sebe len spochybniť tvrdením vedľajšieho účastníka,
že nebola preukázaná písomná výzva na plnenie, keď nedoručenie písomnej výzvy nenamieta samotný
dlžník a ani ručiteľ. Je nepravdepodobné, že by sporiteľňa pri tak dlhom omeškaní dlžníka zostala

nečinnáanevyzývaladlžníkakplneniuomeškanýchsplátok.Sohľadomajnasituáciupredpokladanúv§
92 ods. 8 citovaného zákona, podľa ktorého ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti
toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok, keďže
omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac ako jeden rok, je súd názoru, že postúpenie pohľadávky
nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu , že vedľajší účastník nemá
právo namietať premlčanie, pretože ide o hmotnoprávnu námietku, súd udáva, že uvedená námietka

nemá v danej veci žiaden význam, pretože predmetom konania boli nepremlčané splátky, ktoré súd
žalobcovi priznal. V zásade však námietku premlčania môže vzniesť aj vedľajší účastník, ktorý má v
konanírovnaképrávaakohlavnýúčastník /§ 93ods.4O.s.p./.Kebyprináležalovedľajšiemuúčastníkovi
uplatňovať len procesné námietky, bol by účel vedľajšieho účastníctva ako takého nenaplnený.

4. O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

5. Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním žalobca,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu, čo do jeho zamietajúcej časti (o zaplatenie 993,84 eur

s príslušenstvom), a navrhoval odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho návrhu bude v celom
rozsahu vyhovené, alternatívne bude napadnuté rozhodnutie zrušené a vrátené okresnému súdu na
ďalšie konanie . Súčasne žiadal, aby žalovaní a vedľajší účastník boli zaviazaní nahradiť mu trovy
prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 71,81 eur. Dôvodil nesprávnou aplikáciou
Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah pokiaľ ide o premlčaciu dobu, keďže podľa jeho názoru

v danom prípade jednoznačne bolo potrebné vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere je absolútny
obchodno-záväzkový vzťah, aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých
je premlčacia doba štvorročná. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 31.10.2005, pričom v období do
31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa §

55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008, bez
ohľadu na to, že dlžníkom tu je spotrebiteľ. V súvislosti s uvedeným poukázal na viaceré rozhodnutia
odvolacích súdov a tiež rozhodnutie NS SR 2MCdo 3/2011, 6 MCdo 4/2012. Zároveň uvádzal, že
žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok splatných od 20.03.2010 do 21.02.2011 spolu s

príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky
až do zaplatenia.

6. Vedľajší účastník na strane žalovaných v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo
dňa 05.05.2015 uviedol, že odvolaním žalobcu bol napadnutý výrok, ktorým súd v zvyšnej časti

návrh zamietol, pričom odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a ex offo musí preskúmať aj
nenapadnuté výroky. Žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu a nemohol úver zosplatniť. Na daný vzťah
je potrebné aplikovať občiansky zákonník, čo potvrdil aj Ústavný súd v uznesení sp. zn. I.ÚS 402/2013-1
zo dňa 19.júna 2013. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere je právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia

pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách . Predpokladom postúpenia
pohľadávky na inú osobu je písomná výzva banky a skutočnosť, keď je dlžník v omeškaní aspoň 90
dní. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný preukázať, že pred postúpením
pohľadávka banka klienta písomne vyzvala na splnenie záväzku a klient je v omeškaní aspoň 90 dní.
Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky. Toto oprávnenie žalobca

nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Nárok uplatnený žalobcom, ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti, je nárokom, ktorý nemá oporu v zákone. Žalobca zosplatnil úver v rozpore s ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd žalobu
zamietol a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal trovy konania pred okresným súdomvo výške 907,76 ,- eur a trovy odvolacieho konania vo výške 199,28,- eur,-. V doplňujúcom vyjadrení zo
dňa 12.06.2015 ako i zo dňa 07.07.2015 opätovne poukázal na platnosť postúpenia pohľadávky, aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu. Podaním zo dňa 25.08.2015 zaslal prehľad aktuálnych rozhodnutí krajských

súdov k otázke aktívnej legitimácie.

7. Žalovaní 1/ a 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového

poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len "CSP" ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok
II.) je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Vzhľadom na to , že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu
predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Rozhodnutie okresného súdu v jeho zvyšných častiach - vyhovujúcej (výroku I.) nepreskúmaval,
keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli ( § 367 CSP).

12. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v

súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

13. Odvolací súd v konaní pred okresným súdom nezistil existenciu vád týkajúcich sa procesných
podmienok.

14. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a
právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP ).

15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje

pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

16. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z

hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

18. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke
premlčania časti uplatneného nároku, ktorú nesprávnosť vzhliadol v aplikácii Občianskeho zákonníka.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako

aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými
v konaní.20. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

21. Okresný súd žalobu na zaplatenie časti nárokovanej sumy zamietol z dôvodu, že nárok
žalobcu považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 101, § 103 Občianskeho
zákonníka. Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadol žalobca v nedôvodnosti
aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah s poukazom na to, že zmluva o úvere je
absolútnym obchodom a tiež s poukazom na dátum jej uzatvorenia (pred 1.1.2008) .

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď na
danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 101, § 103 .
Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril

aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako
absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S
Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu
v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové

plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom
zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo
20/2009.)

23. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis

vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy

a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,

pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade
nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal tak

zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že cit. ".... ide o spresnenie jedného ustanovenia,
na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy v rámci
tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi, čo by mohlo
maťnásledneneodhadnuteľnýdopadzdôvodurôznychprístupovsprávnychorgánovajnahospodársku
súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o ustanovenie, ktoré

bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone, nakoľko predmetnú
kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho postupu) Slovenská
obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo sa to. Týmto
spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide o spresnenia účinnosti
jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces." Dané odôvodnenie zmeny účinnosti zákonnej

normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov.

24. K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená

zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004
vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v
citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorétreba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k
následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem
spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.

25. Okresný súd teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na
právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu, teda odvolacia
námietka žalobcu nebola spôsobilá privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

26. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací
súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a
právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je.

27. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v

napadnutej - zamietajúcej časti je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu
potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jeho úspechu v odvolacom konaní žalovaným 1/ a

2/ , ktorým trovy v odvolacom konaní nevznikli a vychádzajúc zo zásady úspechu nárok na ich náhradu
priznal Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

29. O výške náhrady trov odvolacieho konania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového

poriadku súd prvej inštancie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).