Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoZm/14/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237789
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110237789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Bc. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X. X, XXX XX R., proti žalovanému: B. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpenému AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom E.
B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému
platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm
6/2011-63 zo dňa 15.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm 6/2011-63 zo dňa 15.05.2012 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenkový platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom Žilina č.k.
11Zm 96/2010-15 zo dňa 28.03.2011 ponechal v celom rozsahu v platnosti. Žalobcovi náhradu trov
námietkového konania nepriznal. Okresný súd poukázal na návrh žalobcu zo dňa 16.12.2010, ktorým
sa domáhal voči žalovanému vydania zmenkového platobného rozkazu, na uloženie povinnosti zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu 48.611,- Eur a trovy konania 2.916,66 Eur. Na základe podanej žaloby a
predložených originálov zmeniek okresný súd zmenkovým platobným rozkazom č.k. 11Zm 96/2010-15

zo dňa 28.03.2011 návrhu žalobcu vyhovel.

Okresný súd konštatoval, že žalovaný podal proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu v
zákonnej lehote námietky z dôvodu, že žalobca v návrhu neuviedol, že predmetné zmenky slúžili ako
zabezpečovacie zmenky. Žalobca a žalovaný dňa 19.02.2009 uzatvorili Zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému pôžičku 29.875,- Eur a dňa 12.07.2010 Zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému sumu 18.736,- Eur. Žalovaný prehlásil, že žalobca

mu pôžičky neposkytol, napriek tomu si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal a požiadal súd o
vydanie zmenkového platobného rozkazu. Žalovaný navrhol, aby bol zmenkový platobný rozkaz zrušený
a žaloba zamietnutá.

S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery a za aplikácie ust.
čl. I § 78 ods. 1, § 43 ods. 1, § 17 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zák. č.
191/1950 Zb.“ alebo „ZZŠ“), § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), okresný

súd prijal záver o nedôvodnosti podaných námietok.

Okresný súd uviedol, že žalobca ako majiteľ predmetných zmeniek si uplatnil voči žalovanému ako
výstavcovi vlastných zmeniek priamy nárok zo zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy v súlade s čl.I § 78 ods. 1, § 43 ZZŠ. Zo zisteného skutkového stavu, z vykonaných dôkazov mal okresný súd
preukázané, že k odovzdaniu finančných prostriedkov na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 19.02.2010
(zrejme malo byť 19.02.2009) a zo dňa 12.07.2010 medzi účastníkmi konania nedošlo (zhodné tvrdenie

účastníkov konania). Žalovaným vystavené vlastné zmenky zo dňa 19.02.2009 a 12.07.2010 vyplynuli
z dohody účastníkov o zabezpečení pohľadávok žalobcu vyplývajúcich z časovo predchádzajúcich
zmluvných vzťahov medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným a jeho bratom R. A. ako dlžníkmi na
strane druhej. Objekt zabezpečenia, t.z. výšku celkovej pohľadávky žalobcu, zmluvné strany vyjadrili
konkrétnymi čiastkami označenými v prehlásení z 13.09.2010 (č.l. 29-29 spisu) a tiež v písomne

uzatvorených zmluvách o pôžičke zo dňa 19.02.2009 a zo dňa 12.07.2010 bez toho, že by reálne došlo
k odovzdaniu týchto finančných prostriedkov tak, ako zmluvné strany deklarovali v sporných listinách.
Nosnou otázkou v konaní bola skutočnosť, či v námietkach formulovaná obrana žalovaného, aj v prípade
jej preukázania v súdnom konaní, je spôsobilá ovplyvniť existenciu a obsah zmenkového záväzku,
ktorý na seba žalovaný vystavením a podpísaním vlastných zmeniek prevzal. Okresný súd uviedol,
že ten, kto sa ako dlžník na zmenku podpíše, je zo zmenky zaviazaný aj vtedy, pokiaľ medzi ním a

majiteľom zmenky neexistuje žiaden záväzkový vzťah. Vznik zmenkového záväzku zákon neviaže na
žiadneinéokolnosti,akonasplneniezákonomstanovenýchpodmienokplatnostizmenky.Právnaúprava
zásadne abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Z nesporného charakteru zmenky
vyplýva, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej prípadnom
vymáhaní, preukazovať, že povinný zo zmenky skutočne dlhuje veriteľovi zmenkovú sumu. Nedostatok

kauzálneho vzťahu medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom nezakladá dôvod neplatnosti
zmenkového záväzku, ale len za súčasného splnenia podmienok vymedzených v čl. I § 17 ZZŠ môže
predstavovaťnámietku,ktorájeobranouprotipovinnostiplatiťnatútozmenku.Nárokzozabezpečovacej
zmenky ako cenného papiera predstavuje samostatný nárok, pričom zabezpečovacia zmenka nie je
zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia. Existencia záväzku zo zmenky preto

zásadne nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky a slúži najmä na to, aby sa žalobca
ako oprávnený mohol touto formou náhrady uspokojiť, ak zabezpečená pohľadávka nie je dlžníkom
riadne splnená. Zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papiera vyplýva, že veriteľ je oprávnený
požadovať splnenie záväzku tak zo zmenky, ako aj z kauzálneho vzťahu, pričom spôsob, eventuálne
poradie jeho uplatnenia je na vôli veriteľa. Žalobca v predmetnom konaní svoj žalobný návrh formuloval

opisom obsahových náležitostí zmeniek, z ktorých uplatnil nárok voči žalovanému ako zmenkovému
dlžníkovi bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho
vzťahu, ku ktorému sa vystavené zmenky viažu. Žalovaný v podaných námietkach proti zmenkovému
platobnému rozkazu uviedol, že žalobca uplatňuje svoj nárok zo zabezpečovacích zmeniek a ďalej,
že na základe pôžičiek, ku ktorým sa sporné zmenky viažu, žalobca neposkytol žalovanému finančné

prostriedky, napriek tomu si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal a na ich základe si uplatnil
voči žalovanému zmenkový nárok. Takto formulovaná obrana žalovaného bola predmetom konania o
námietkach a predmetom dokazovania okresného súdu.

Pre hodnotenie relevantnosti uplatnenej obrany žalovaným ako zmenkovým dlžníkom bolo podľa

okresného súdu potrebné vychádzať z charakteru zabezpečovacích zmeniek, ktoré primárne
predstavujú dokonalý cenný papier, stelesňujúci v sebe priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný
záväzok, zaplatiť určitej osobe, v určenom mieste a čase zmenkovú sumu. Jednou zo základných
charakteristíkzmenkovýchvzťahovjeichabstraktnápovaha,ktoráspočívavjehoformálnejamateriálnej
nezávislosti na záväzku, ktorý bol príčinou jeho vzniku. Zásadne existencia zmenkového záväzku

nevyhnutne nepredpokladá existenciu príčinného vzťahu. Dôvodom vzniku zmenky je zmenková
dohoda, ktorá vytvára dôvod na vznik zmenky a vznik zmenkového záväzku, prostredníctvom ktorého
sa určitá osoba zaviaže zmenkou ručiť za cudzí záväzok, ako tomu bolo aj v prípade žalovaného.
Teda zabezpečovacie zmenky v posudzovanom prípade súviseli s kauzálnym vzťahom žalobcu ako
veriteľa a žalovaného ako dlžníka zo zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom bolo dočasné poskytnutie

finančných prostriedkov v sume 400.000,- Sk na podnikateľskú činnosť žalovaného a s kauzálnym
vzťahom vzniknutým medzi žalobcom a bratom žalovaného z dohôd o spoločnom stávkovaní. Tieto
kauzálne zmluvy však neboli dôvodom vystavených zmeniek, ale len motívom, ktorý účastníkov viedol k
uzavretiu zmenkovej zmluvy, ktorá vytvorila zabezpečovací vzťah medzi všeobecnou pohľadávkou (t.j.
motívom zmenky) a samotnou zmenkou.

Z vymedzeného charakteru zabezpečovacej zmenky teda vyplýva, že obrana žalovaného, ktorú
žalovaný formuloval v podaných námietkach, nemala vplyv na obsah záväzku zmenkového dlžníka
zo zmenky plniť. Námietka neposkytnutej hodnoty na základe písomne uzavretých zmlúv o pôžičke z19.02.2009 a 12.07.2010 nebola námietkou spôsobilou vyvolať zánik zmenkového záväzku žalovaného
tak, ako tento vznikol na základe vystavených vlastných zmeniek žalovaného. Postačujúcim dôvodom
zmenky bola dohoda o tom, že povinnosť dlžníka bude zabezpečená zmenkou, ktorú žalovaný podpísal.

Teda, ak žalovaný formuloval svoju jedinú námietku voči zmenkovému platobnému rozkazu tvrdením o
neposkytnutí hodnoty na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke, o ktorých existencii žalobca v žalobe
neuviedolžiadnetvrdenia,okresnýsúdvyhodnotilobranužalovanéhoakoprávneirelevantnú.Podpisom
oboch zmeniek a ich odovzdaním žalobcovi sa žalovaný stal osobou zo zmeniek zaviazanou, teda
dlžníkom z týchto zmeniek a má povinnosť na zmenky plniť. Okresný súd zdôraznil, že zmluvy o pôžičke

z 19.02.2009 a z 12.07.2010 účastníci konania preukázateľne neuzatvárali s vedomím a úmyslom, že
na ich základe žalobca ako veriteľ poskytne žalovanému ako dlžníkovi peňažné plnenie, teda neboli
kauzou, z ktorej by vznikol zmenkový záväzok žalovaného.

K námietke, že k vystaveniu zmeniek došlo na základe neplatnej dohody o zabezpečení pohľadávky
zmenkou podľa ust. § 835 ods. 1 OZ (zrejme malo byť § 845 ods. 1 OZ), nebolo podľa okresného

súdu možné s poukazom na zásadu koncentrácie námietkového konania prihliadať. „Takto formulovanú
obranu nemožno hodnotiť ako nové tvrdenie“ produkované žalovaným k objasneniu skutočností
uvedených v námietkach. Išlo o kvalitatívne a kvantitatívne odlišné tvrdenia, ktorých doplnenie po
uplynutízákonomstanovenejlehotyjeneprípustné.Výnimkazkoncentračnejzásadysamôževzťahovať
len na také vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom čoho má byť

zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne príslušnému súdu. Okresný súd z
uvedených podstatných dôvodov napadnutý zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. O náhrade
trov námietkového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 2 OSP.

Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalovaný.Spoukazomna§205ods.2písm.d),

f)OSPnamietol,žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
odvolateľa, jeho tvrdenie o neplatnosti dohody o zabezpečení pohľadávky zmenkou, argumentačne
naviazané na ust. § 845 Občianskeho zákonníka, bolo možné zahrnúť do obsahu včas podanej námietky
proti zmenkovému platobnému rozkazu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobcovi uplatnené právo

zo zmeniek v súdnom konaní nebolo možné priznať s poukazom na ust. § 845 Občianskeho zákonníka,
bololenobjasnenímvčaspodanejnámietkyžalovaného.Žalovanývnámietkachzo07.04.2011prehlásil,
že žalobca mu v skutočnosti pôžičky neposkytol a na pojednávaní 10.02.2012 žalovaný len objasnil,
že žalobca mu žiadne peniaze neposkytol na základe uzavretých zmlúv o pôžičkách. Poukázal najmä,
z akých dôvodov nedošlo k reálnemu uzavretiu zmlúv o pôžičke, k reálnemu odovzdaniu peňazí.

Žalovaný na pojednávaní objasnil, že išlo o finančné prostriedky použité do stávkových príležitostí medzi
žalobcomajehobratomR.A..Žalobcasipožičiavalpeniazeodcudzíchveriteľov,ktorénikdyneodovzdal
žalovanému ani jeho bratovi R. A., ale tieto finančné prostriedky investoval do stávok. Pritom z ust. § 845
ods.1Občianskehozákonníkavyplýva,žepohľadávkyposkytnutévedomedostávkynemožnovymáhať
ani platne zabezpečiť. Žalovaný zdôraznil okolnosť, že finančné prostriedky neboli fyzicky reálne

odovzdané tak, ako o tom svedčia zmluvy o pôžičke. Keďže zmluva o pôžičke je reálna zmluva a ak
nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, tak záväzkový vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou
o pôžičke nevznikol. Žalovaný poukázal na to, že neplatnosť zmenkovej zmluvy síce nespôsobuje
neplatnosť zmenky, ale jej dôsledkom je chýbajúci vzťah medzi pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju
mala zabezpečovať. Povinný sa môže plateniu takejto zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu

pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Obdo V 43/2006). Podľa žalovaného v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia danú námietku
uviedol. K otázke preukázania kauzy zmenky žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1M Obdo V 9/2007, z 27. novembra 2008 a v ňom vyjadrený právny názor, že
„abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený

s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu,
správne súdy skonštatovali, že v tejto časti dôkazné bremeno je na žalobcovi“. Žalovaný zdôraznil,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah
- zmenková dohoda, t.z. zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah a že zmenka nebola vystavená
bezdôvodne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zruší v

celom rozsahu vydaný zmenkový platobný rozkaz, žalobu zamietne a žalobcu zaviaže povinnosťou
nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo vyčíslenej výške.K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č.l. 78-81 spisu) a napadnutý rozsudok
okresného súdu označil za vecne správny, právne náležite odôvodnený, vychádzajúci z relevantných
podkladov a posúdenia každého dôkazu jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Mal za to,

že uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie zmenkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Fakt, že zmenky uplatnené v zmenkovom konaní majú zabezpečovací charakter, nič nemení na
platnosti a trvaní abstraktného, nesporného zmenkového záväzku žalovaného, založeného vystavením
a podpísaním vlastných zmeniek, ktoré spĺňajú náležitosti podľa zák. č. 191/1950 Zb. Podľa žalobcu
kauzálny vzťah, ktorý predchádzal vystaveniu zmeniek, bol len príčinou, motívom pre vystavenie

zmeniek.Kauzálnyvzťahnemôžeovplyvniťprávnukvalituabstraktnéhozmenkovéhovzťahu.Zmenkový
vzťah nebol zabezpečovacím záväzkom, ktorý by mal charakter subsidiárny, akcesorický vo vzťahu k
zabezpečovanej pohľadávke. Žalobca poukázal i na prednosť zmenkového plnenia v zmysle § 334
OBZ. Uviedol, že jeho oprávnenie ako zmenkového veriteľa a povinnosť žalovaného ako zmenkového
dlžníka sú v rámci tohto abstraktného vzťahu inkorporované do zmenkovej listiny. Zmenka je nezávislá
odhospodárskehočiinéhodôvodu,ktorýviedolkonajúcesubjektykjejzriadeniu;pozriadeníapodpísaní

zmenky je už právne irelevantné, čo bolo pred ňou, dôležitý je už iba text zmenky. Žalobca zvýraznil,
že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov do rúk žalovaného došlo vo výške, ako uviedol súdu
a ako žalovaný niekoľkokrát písomne uznal, dokonca s overeným podpisom. Prehlásenie z 13.09.2010
spĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Zo svedeckej výpovede otca
žalovaného, R. A. vyplynulo, že pôžičky sa týkali podnikateľských aktivít LORET - TRANSPORT, s.r.o.,

a peniaze boli použité aj do podnikania a boli reálne poskytnuté a reálne spotrebované. Žalobca financie
nepožičal vedome do hry a stávky - takúto argumentáciu žalovaný naviac použil až po uplynutí trojdňovej
lehoty na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Pri uplatnení námietok je potrebné
rozlišovať, či ide o námietky existencie, či zaplatenia zmenky alebo existencie, či zaplatenia pohľadávky,
ktorú zmenka zabezpečuje. U oboch námietok platí prísna koncentračná zásada. Žalobca navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP,beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2OSP,sverejnýmvyhlásenímrozsudkuzasplnenia
podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu podľa

ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom
prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Vo vzťahu k vecne preskúmavanému rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol vydaný zmenkový
platobný rozkaz ponechaný v platnosti, odvolací súd primárne uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho
rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava (§ 212 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP).

Prejednanímvecipodľa§212ods.1OSPlenvrámcianazákladetýchdôvodov,ktoréžalovanývymedzil
v odvolaní a z nich tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré sa viazali na obranu žalovaného použitú
pred súdom prvého stupňa vo väzbe na vyjadrené námietky, ich rozsah, proti vydanému zmenkovému
platobnému rozkazu, uplatnené v zákonnej lehote, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci

v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov
účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a závery a rovnako
správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho
výroku rozsudku okresného súdu o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu v
platnosti a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom,

krajskýsúdzaaplikácie§219ods.2OSPvplnejmiereodkazujenaodôvodnenienapadnutéhorozsudku
okresného súdu.Len na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalovaného
krajský súd uvádza, že odvolacie dôvody žalovaného spočívali v námietke nesprávnych skutkových
zistení, ku ktorým mal súd prvého stupňa dospieť na základe vykonaného dokazovania a že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný teda v odvolaní
napadol rozsudok súdu prvého stupňa, keď mu vytkol vady tak v skutkovej rovine ako aj v rovine hmotno-
právneho posúdenia. Prejednaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania.

Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných

prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z ust. § 132 - 135 OSP. K tomu je potrebné uviesť, že dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
(§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi o tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého
podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne,
avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993) (k tomu
porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009).

Odvolací súd v danom prípade nezistil, že by v konaní súdu prvého stupňa došlo pri hodnotení
vykonaných dôkazov vo veci k porušeniu ust. § 132 - 135 OSP a k naplneniu odvolacieho dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP. Relevantné bolo, čo zvýraznil v dostatočnej miere aj súd
prvého stupňa, vymedzenie obrany žalovaného proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu v
podaných námietkach, a to podaných v zákonnej lehote. Procesná koncentračná zásada vo vzťahu k

námietkovému konaniu, v rámci ktorého konal a rozhodoval okresný súd, sa nevyhnutne premietla aj do
rozsahu a relevantnosti odvolacích dôvodov v konaní pred odvolacím súdom. Okresný súd nepochybne
vykonal dokazovanie navrhnuté účastníkmi, a to v rozsahu, ktorý išiel až nad rámec tých námietok,
ktoré žalovaný vyjadril v podaných námietkach v bode II (č.l. 17-18 spisu). Žalovaný namietol len, že
predmetné zmenky slúžili ako zabezpečovacie zmenky, čo žalobca v návrhu na vydanie zmenkového

platobného rozkazu neuviedol a že účastníci uzavreli 19.02.2009 a 12.07.2010 dve zmluvy o pôžičke
na sumu 29.875,- Eur a 18.736,- Eur, spolu 48.611,- Eur, ktorú zmenkovú sumu žalobca uplatnil voči
žalovanému v rámci návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Základ námietok tvorilo
prehlásenie žalovaného, že žalobca mu v skutočnosti pôžičky nikdy neposkytol a aj napriek tomu
si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal. Vo vzťahu k takto formulovaným námietkam okresný

súd vykonal podľa posúdenia odvolacieho súdu dostatočné dokazovanie a vykonané dôkazy správne
vyhodnotil. Relevantné bolo zistenie, že aj keď k odovzdaniu finančných prostriedkov na základe
namietaných zmlúv o pôžičke z 19.02.2009 a 12.07.2010 medzi účastníkmi nedošlo, tak tieto kauzálne
zmluvy tvorili motív, ktorý účastníkov viedol k uzavretiu zmenkovej zmluvy, ktorá vytvorila zabezpečovací
vzťah medzi všeobecnou pohľadávkou (t.j. motívom zmenky) a samostatnou zmenkou. Z dokazovania

vyplynulo, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, že zmluvy o pôžičke z 19.02.2009 a 12.07.2010 účastníci
konania neuzatvárali s vedomím a úmyslom, že na ich základe žalobca ako veriteľ poskytne žalovanému
ako dlžníkovi peňažné plnenie, teda v skutočnosti neboli kauzou, z ktorej by vznikol zmenkový záväzok
žalovaného. Nepochybne však medzi účastníkmi existoval právny vzťah, a to zmenková dohoda, ktorá
vytvorila dostatočný dôvod na vznik zmenky a vznik zmenkového záväzku, pričom obe zabezpečovacie

zmenky v danom prípade súviseli s kauzálnym vzťahom žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka
z inej zmluvy o pôžičke o dočasnom poskytnutí finančných prostriedkov 400.000,- Sk na podnikateľskú
činnosť žalovaného a ďalej tiež s kauzálnym vzťahom vzniknutým medzi žalobcom a bratom žalovaného
z dohôd o spoločnom stávkovaní. Nešlo teda o situáciu, že by vystavenie predmetných zmeniek
bolo výsledkom určitej ľubovôle, že by zmenky boli vystavené úplne bezdôvodne a nevychádzali z

určitého reálneho základu. V tomto smere okresný súd tiež rovnako správne zdôraznil, že pohľadávka
vyplývajúca zo zmenky je nezávislá od príčinného kauzálneho vzťahu. Tieto dva právne vzťahy sú
právne oddelené, preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Pokiaľ bol kauzálny vzťah,
ktorý inicioval záväzok veriteľa krytý zmenkovo-právnym vzťahom, do tohto zmenkovo-právneho vzťahusa neprenášajú neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. Zásadnú úlohu tu má ust. § 17 ZZŠ a
výnimočne sa môžu uplatniť aj námietky vychádzajúce z kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu
samotnej zmenky. Ide o námietky relatívne, pričom ak námietku kauzy vzniesol v danom prípade

žalovaný ako priamy účastník záväzkového vzťahu, tak okresný súd sa takouto relatívnou námietkou
dostatočne zaoberal.

V odvolaní žalovaný tvrdil dôkazné bremeno na strane žalobcu, poukazoval pritom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M Obdo V 9/2007 zo dňa 05. marca 2009 a v ňom

vyslovený právny názor (odvolacím súdom už uvádzaný vyššie). Avšak v danom konkrétnom prípade
z dokazovania vyplynulo, že žalobca v konaní dostatočne uniesol svoje dôkazné bremeno, ak na
preukázanie existencie zmenkovo-právneho vzťahu voči žalovanému doložil originálne vlastné zmenky
vystavené žalovaným a dostatočne tiež preukázal, že vystavenie zmeniek vychádzalo z určitého
reálneho základu, kauzy zmenky, ako vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd.
Odvolací súd akcentuje, že nebolo relevantné pri danom skutkovom stave veci, že práve touto kauzou

neboli priamo zmluvy o pôžičkách medzi účastníkmi z 19.02.2009 a 12.07.2010. Z dokazovania
nepochybne vyplynulo, že žalobca okrem zmeniek disponuje i nepochybnými uznávacími prejavmi
žalovaného, a to časovo z doby po vystavení zmeniek žalovaným, išlo o písomné prehlásenie podpísané
i žalovaným zo dňa 13.09.2010, ktorého dôkaznú hodnotu nepochybne zvýšilo i osvedčenie pravosti
podpisu žalovaného pred notárom (č.l. 28-31 spisu). Súčasne žalobca doložil i príjmové pokladničné

doklady z 19.02.2009 a 12.07.2010 podpísané príjemcom (žalovaným) a znejúce na žalované sumy
29.875,- Eur a 18.736,- Eur. I z týchto ďalších dôkazných prostriedkov, okrem výpovedí účastníkov
a svedkov, bola dostatočne zistená a dotvrdená okolnosť existencie príčinnej kauzy pre vystavenie
vlastných zmeniek žalovaným, ktoré boli predmetom vydaného zmenkového platobného rozkazu.
Naviac, pri uznávacom prejave obsiahnutom v prehlásení z 13.09.2010, sa dôkazné bremeno prenieslo

nadlžníka,vdanomprípadeveriteľa,pričompredmetomprehláseniaboliajsumy29.875,-Eura18.736,-
Eur. V tomto smere išlo teda o odchýlny skutkový stav, než bol riešený a posudzovaný vo vzťahu k
hodnoteniu dôkazného bremena, ako riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 1M
Obdo V 9/2007 zo dňa 05. marca 2009.

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že pri námietke
nesprávneho posúdenia veci, pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne
otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom,
že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu
normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu

normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Ani v tomto
smere odvolací súd prejednaním veci nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu vzneseného
žalovaným v podanom odvolaní. Odvolací súd zhodne s okresným súdom považoval námietku týkajúcu
sa nemožnosti priznať nároky zo stávky a hry v zmysle úpravy v § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za námietku, ktorá nebola obsiahnutá v procesnom podaní žalovaného zo dňa 07.04.2011 (č.l. 7-18

spisu), ktorým žalovaný vzniesol námietky voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Námietky
žalovaného nepochybne spočívali len v prehlásení, že žalobca mu v skutočnosti pôžičky na konkrétne
označené písomné zmluvy o pôžičke z 19.02.2009 a 12.07.2010 neposkytol a napriek tomu si zmenky
ako formu zabezpečenia týchto pôžičiek ponechal. I odvolací súd zhodne s okresným súdom videl
v námietke o tom, že malo ísť o pôžičky vedome poskytnuté do stávky alebo hry za kvalitatívne i

kvantitatívne odlišné námietky, a to tak v skutkovej ako aj v právnej rovine od tých, ako boli vyjadrené v
námietkach žalovaného zo 07.04.2011. O takýchto odlišných, nových námietkach nemal prvostupňový
aniodvolacísúdpriestorpreichposudzovanievrovineichrelevancienavecnúsprávnosťrozhodnutiavo
veci o (ne)ponechaní vydaného zmenkového platobného rozkazu v platnosti, a to cez dodržanie zásady
koncentrácie zmenkového konania vyjadrenej primárne v úprave podľa § 175 ods. 1, 3 OSP. Z týchto

zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že ak žalovaný podal včas námietky a okresný súd nariadil
na ich prejednanie pojednávanie, tak na námietky podané neskôr už nebolo možné prihliadať. To sa
práve týkalo i námietok žalovaného, na ktoré poukazoval i v odvolaní, vo väzbe na tvrdené skutkové
okolnosti a právnu úpravu v § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 6 uvádzal ust. § 835 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom správne malo ísť o ust. § 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak
uvedená nesprávnosť (v rovine pisárskej chyby) netvorila takú procesnú vadu prvostupňového konania
a vadu napadnutého rozsudku, ktorá by mala za následok jeho vecnú nesprávnosť a na takúto vaduodvolací súd rovnako nemusel prihliadať cez ust. § 212 ods. 3 OSP, podľa ktorého na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre úplnosť odvolací súd poukazuje i na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, a to, že bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo

žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno
požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24. februára 2010, sp.zn. 4 Cdo 13/2009). Na uvedené odvolací súd poukazuje v tej
rovine odvolacích námietok, v rámci ktorých žalovaný zvýrazňoval dôležitosť kauzy medzi účastníkmi.
Za daného skutkového stavu bolo však dostatočne preukázané a žalobcom v tomto smere unesené
dôkazné bremeno, že kauzálna príčina vystavenia zmeniek žalovaným, existencia kauzálnych vzťahov

medzi účastníkmi existovala, a to v žalovanej výške zmenkovej sumy, že vystavenie žalovaných zmeniek
malo reálny základ, nešlo o úplne svojvoľne, bezdôvodne vystavené zmenky. Súčasne, ak existenciu
(zmenkového) dlhu tvrdil žalobca, tak dôkaznými prostriedkami použitými v rámci dokazovania v
prvostupňovom konaní sa mu podarilo preukázať existenciu takéhoto dlhu v žalovanej výške, čo
dotvrdzovali aj listinné dôkazy na č.l. 28-32 spisu a z tohto dôkazného stavu sa dôkazné bremeno

v rovine tvrdenej neexistencie dlhu prenieslo na žalovaného v rámci ním použitej (kauzálnej) obrany.
Žalovaný presvedčivo predmetné dôkazné prostriedky nevyvrátil, nevysvetlil logicky, prečo pri ním
tvrdenej neexistencii dlhu voči žalobcovi v žalovanej výške podpísal prehlásenie z 13.09.2010, a to
pred notárom, a tiež pokladničné doklady na č.l. 32 spisu. Pokiaľ v odvolaní žalovaný zvýrazňoval, že
malo ísť o pôžičky poskytnuté vedome žalobcom do stávky alebo hry, tak na túto obranu nebolo možné

prihliadať v rámci koncentrácie námietkového konania, v ktorom smere okresný súd nepochybil, a to
procesne ani v rámci hmotno-právneho posúdenia veci a súčasne odvolací súd poukazuje na to, že
z dokazovania vyplynuli aj iné kauzy, ako príčina (motív) peňažných vzťahov medzi účastníkmi, a to
pôžička na podnikanie, čo žalovaný v odvolaní opomenul spomenúť.

Z vyššie uvedených relevantných dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správnerozhodnutie(§219ods.1,2OSP),atoajvovzťahukvýrokuotrováchprvostupňovéhokonania.

Na dôvažok krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla
2012, sp.zn. 1Cdo 147/2011, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu

prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov
rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1, § 151 ods. 1, 2 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuplatnil a nevyčíslil

náhradu trov odvolacieho konania, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.