Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/465/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215102
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116215102.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu 1/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana P. republiky, bytom
S. XXXX/XX, A. - B., 2/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky P. republiky, bytom S. XXXX/XX,A.
- B. proti žalovanému M. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi P. republiky, bytom S. XXXX/XA,
A., o určenie vlastníckeho práva a vydanie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcov proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.09.2016, č.k. 16C/149/2016-51, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa žalobcovia domáhali, aby súd do skončenia konania vo veci samej nariadil žalovanému povinnosť
zdržať sa scudzenia, zaťaženia a nakladania s nehnuteľnosťami, a to bytom a nebytovým priestorom
špecifikovanými v návrhu (ďalej tiež predmetné nehnuteľnosti. Súčasne žiadali aby súd žalovanému

uložil povinnosť strpieť výkon práva bývania a užívania daného bytu a nebytového priestoru žalobcami.
Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe návrhu podaného spolu so žalobou o určenie vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam odôvodnenou tým, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti
nadobudol na základe neplatných právnych úkonov. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti zákazu dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami odôvodnil súd prvej inštancie tým,
že dostatočnou ochranou pred dôsledkami dispozície je poznámka o prebiehajúcom súdnom spore o

určenie vlastníctva zapísaná v katastri nehnuteľností. Čo sa týka druhej časti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, a to povinnosti žalovaného strpieť užívanie predmetných nehnuteľností
žalobcami, v tejto časti návrhu súd prvej inštancie nevyhovel z dôvodu, že vypratanie predmetných
nehnuteľností bolo predmetom exekučného konania, v ktorom bol zamietnutý návrh žalobcov na odklad
exekúcie a toto exekučné rozhodnutie nemožno nahrádzať rozhodnutím o neodkladnom opatrení a
zasahovať tak do prebiehajúcej exekúcie.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia, a to v časti, ktorou bol zamietnutý
ich návrh na uloženie povinnosti strpieť užívanie predmetných nehnuteľností žalobcami. Považovali za
nesprávne, že súd prvej inštancie nerozhodoval o neodkladnom opatrení v kontexte celej žaloby, v
dôsledku čoho nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Považovali
za nedostatočné vysporiadanie sa so skutkovými okolnosťami, keď argumenty v prospech žalobcov

odmietol na základe údajne rovnakej argumentácie v konaní o povolení odkladu výkonu exekúcie. Za
nesprávny považovali aj záver súdu prvej inštancie, že otázka kto užíva predmetné nehnuteľnosti do
rozhodnutia vo veci samej nemá žiaden vplyv na rozhodnutie o určení vlastníckeho práva. Žalobcovia
vyjadrili presvedčenie, že užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam neoddeliteľne súvisí s
určením vlastníckeho práva, pretože je v snahe žalovaného výrazným spôsobom zasahovať do stavu
nehnuteľností, čoho dôsledkom môže byť stav, kedy budú mať predmetné nehnuteľnosti kvalitatívne

odlišné náznaky. Žalobcovia rovnako vyjadrili obavu že žalovaný vytvorí k predmetným nehnuteľnostiam
užívacie práva iným osobám, čo vytvorí situáciu, v ktorej bude musieť súd posudzovať aj práva tretíchosôb (napríklad nájomcov a podobne). Žalobcovia odôvodnili odvolanie tiež poukazom na nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu.

5. Vzhľadom na námietku žalobcov o nedostatočnom zohľadnení obsahu žaloby sa odvolací súd
zaoberal jej obsahom, v ktorom žalobcovia uviedli, že v roku 2006 uzavreli s bankou zmluvu o

hypotekárnom úvere, ktorý bol zabezpečený záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam v ich
vlastníctve. V roku 2014 došlo zo strany banky k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a postúpeniu
pohľadávky z úveru, pretože žalobcovia pre finančné problémy úver riadne nesplácali. Zo strany
nadobúdateľa pohľadávky boli žalobcovia vyzvaní o umožnenie obhliadky nehnuteľností a ich následné
vypratanie a odovzdanie. Pri snahe žalobcov zachrániť rodine strechu nad hlavou ich z vlastnej

iniciatívy kontaktoval pán B. s ponukou sprostredkovania pôžičky na vyplatenie úveru. Jedného dňa
priniesol pripravenú zmluvu na podpis ktorú žalobcovia nemali možnosť čítať pred ani po podpísaní a v
domnienke, že sa jednalo o zmluvu o pôžičke túto žalobcovia podpísali v časovej tiesni a vo výraznom
negatívnom psychologickom rozpoložení. Ako sa žalobcovia neskôr dozvedeli, zmluva predložená zo
strany pána B. v bola z formálneho hľadiska zmluvou o prevode vlastníctva predmetných nehnuteľností.

Zmluvnou stranou nebol pán B. ale pán L., ktorého žalobcovia pred tým vôbec nepoznali. Rovnopisy
zmluvy žalobcovia neobdržali a prvýkrát mali možnosť do nich nahliadnuť a kompletne si ju prečítať
až začiatkom marca roku 2016. Po podpise zmluvy kontaktoval žalobcov pán B. znova v januári 2015
za účelom podpísania ďalšieho vopred neurčitého dokumentu. Scenár bol podobný ako pri uzatvorení
predchádzaj zmluvy, teda nebola daná možnosť vopred dokument preštudovať a žalobca 1/ ani nebol

oboznámený s jeho obsahom a poučený o následkoch podpísania predmetného dokumentu. K podpisu
bol žalobca 1/zavolaný na stretnutie u notára v Trenčíne za účelom notárskeho overenia podpisu na
predmetnom dokumente. Obsah predmetného dokumentu a jeho právny význam poznal žalobca 1/
až v januári roku 2016 po doručení exekučného príkazu. Na jeho základe sa žalobcovia dozvedeli že
predmetný dokument bol notárskou zápisnicou, v zmysle ktorej bolo potvrdené uzavretie ústnej zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve s pánom L., predmetom, ktorej mal byť odplatný prevod bytu a nebytového
priestoru na žalovaných, a to po zániku ich nájomného vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam,
ktorý údajne v tom čase existoval. Predmetná notárska zápisnica bola navyše žalobcom 1/podpísaná
bez súhlasu žalobkyne 2/ ako manželky, a preto sa žalobcovia dovolávajú jej relatívnej neplatnosti.
Súčasťou notárskej zápisnice bol súhlas s vykonateľnosťou, na základe ktorého došlo exekúcii na

vypratanie nehnuteľností. V exekúcii sa žalobcovia domáhali odkladu exekúcie, ktorý Okresný súd
Trenčín nepovolil.

6. Po podaní návrhu na odklad exekúcie, teda vo februári 2016 žalobcov znova oslovil pán B. s

novou ponukou pôžičky na sumu 148 000 eur, ktorá korešpondovala so sumou uvedenou v notárskej v
zápisnici. Po preštudovaní predmetnej zmluvy žalobcovia zistili, že predmetom zmluvy nebola pôžička
ale prevod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže v tom čase žalobcom reálne hrozila
strata strechy nad hlavou, prijali jediné dostupné riešenie, ktorým bola znova pomoc od pána B., avšak
tentokrát sa už jednalo o sprostredkovanie pôžičky od žalovaného, ktorého žalobcovia poznali. Za

účelom poskytnutia pôžičky, ktorá mala slúžiť na vyplatenie nárokov pána na L., vyzval B. žalobcu 1/ k
podpísaniu zmluvy u notára, pričom zdôraznil, že sa jedná len o formalitu. Obsah zmluvy bol žalobcovi 1/
ajvtomtoprípadeodopretýanemalmožnosťsasnímoboznámiť.Napriekopätovnejsnaheojejzískanie
ju žalobcovia od B. nezískali. Kópia zmluvy bola žalobcom poskytnutá až po nahliadnutí do exekučného
spisu, pričom zistili, že sa jedná o dohodu o urovnaní medzi pánom L., žalobcom 1/ a žalovaným. Z

dohody o urovnaní žalobcovia zistili, že dňa 11. 3. 2016 predal L. predmetné nehnuteľnosti žalovanému.
Aj dohoda o urovnaní bola podpísaná bez účasti a súhlasu žalobkyne 2/ako manželky žalobcu 1/ a
títo sa preto dovolali jej relatívnej neplatnosti. Právne svoj nárok založili tiež na neplatnosti zmluvy o
prevode vlastníctva bytu z roku 2014, notárskej zápisnice z roku 2015 ako aj dohody o urovnaní, pretožetieto boli urobené v omyle. Čo sa týka zmluvy z roku 2014 táto nebola uzavretá slobodne a vážne,
keďže skutočnou vôľou žalobcov nebolo predať byt a nebytový priestor, ale získať pôžičku na vyrovnanie
pohľadávky voči banke a dlhu voči bytovému družstvu. Žalobcovia poukázali tiež na to, že žalovaný ich

v júli 2016 informoval, že v prípade ak mu vyplatia sumu 140 000 eur, tak ich v byte ponechá, s čím však
nemohli súhlasiť, a to aj vzhľadom na to, že akceptovaním uvedených požiadaviek by pôvodnú pôžičku
preplatili o približne 60 000 eur.

7. Ani uvedená genéza veci neodôvodňuje, aby bolo žalovanému uložené strpieť užívanie predmetných

nehnuteľností žalobcami, tak ako sa toho domáhajú návrhom na neodkladné opatrenie po podaní
odvolania. Ten v otázke užívania predmetných nehnuteľností odôvodňujú najmä obavou z takých
faktických a právnych zmien na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré zmenia ich podstatu alebo sťažia
výkon vlastníckeho práva žalobcov v prípade vyhovenia ich žalobe o určenie vlastníckeho práva. Pre
účely neodkladného opatrenia je potrebné porovnať túto hrozbu s obmedzením, ktoré by nariadením
neodkladného opatrenia vzniklo na strane žalovaného, ktorý je v súčasnosti vedený ako vlastník

predmetných nehnuteľností, z ktorého zápisu je potrebné vychádzať, pokiaľ sa nepreukáže opak.
Nariadenie požadovaného predbežného opatrenia v otázke užívania predmetných nehnuteľností (iba
tá ostala predmetom konania o neodkladnom opatrení) by pre žalovaného znamenalo tak zásadné
obmedzenie jeho vlastníckych oprávnení, že by sa na jeho strane jednalo o holé vlastníctvo, teda
vlastníctvo prosté oprávnení vec užívať a brať z nej úžitky. Pre takýto intenzívny zásah v podobe

dočasnej úpravy pomerov by museli byť dané mimoriadne okolnosti. Ako však vyplýva z genézy
udalostí uvedenej žalovanými, jedná sa na ich strane o snahu za každú cenu udržať predmetné
nehnuteľnosti, pri ktorej, podľa ich tvrdení, pristupujú na riešenia postrádajúce elementárnu mieru
opatrnosti v právnych vzťahoch, keď tvrdia, že dokonca opakovane podpisujú dokumenty, ktorých obsah
im nie je známy. Dôsledkom takéhoto konania potom nemožno len na základe neodkladného opatrenia

poskytnúť predbežnú ochranu tak vysokej intenzity ako je požadované obmedzenie užívacích práv
vlastníka nehnuteľností evidovaného v katastri nehnuteľností, len preto, že o vlastníctvo sa vedie spor.
Svojim prístupom k právnym vzťahom mu napokon žalobcovia nemalou mierou prispeli.

8. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia z

dôvoduexistujúcehorozhodnutiaozamietnutínávrhunaodkladexekúciesosociálnychdôvodov,stýmto
sa odvolací súd stotožňuje. Za dostatočnú považoval odvolací súd aj formu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.