Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010719
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010719.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. septembra
2016 prejednal sťažnosť odsúdeného O. V. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.
júla 2016, sp. zn. 6Pp/121/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného O. V.

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 4. júla 2016, sp. zn. 6Pp/121/2016, zamietol podľa § 66 ods.1,
2 Tr. zák. ako nedôvodný návrh odsúdeného O. V. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.12.2015, sp. zn.
2T/150/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.2.2016, sp. zn. 23To/7/2016

vo výmere 16 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený O. V. sťažnosť, v písomnom vyhotovení
ktorej namietal správnosť hodnotenia jeho osoby okresným súdom a z toho dôvodu i správnosť
napadnutéhouznesenia.Navrholzrušiťnapadnutéuznesenieajehonávrhuopodmienečnéprepustenie

vyhovieť.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 25. augusta
2016, preskúmal v zmysle § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného O. V. nie je
dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne, keď návrh odsúdeného O. V. o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné
podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené
okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, vysoké riziko
recidívy, slabé sociálne zázemie, nepriaznivá resocializačná prognóza) nemožno dôvodne očakávať, že

v budúcnosti povedie riadny život tak ako predpokladá ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák.

Z ustanovení § 66 ods.1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného O. V. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že
odsúdený vykonal polovicu z uloženého nepodmienečného trest odňatia slobody, že vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať,

že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne
aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva, polovice uloženého trestu a pozitívnehodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte
pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú

prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu
na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie
okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie
§ 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania

sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom
vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom
prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej
osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s
prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať
na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké

podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo
výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi
a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone
trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych
návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli

k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne riadil, prihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone

trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, a dospel preto k správnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného O. V. riaditeľom Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody v Ilave, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia
okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný
plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie a zároveň toto

správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Súčasne však z hodnotenia vyplýva aj záver,
že odsúdený O. V. preukazuje iba čiastočne splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, že
resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika
sociálneho zlyhania, pričom rizikovým faktorom u odsúdeného je sklon k páchaniu trestných činov, riziko
recidívy, sklon ku gamblingu a slabé pracovné návyky.

Podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má pritom predovšetkým správanie a konanie
odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený O. V. bol už 15 krát opakovane
odsúdený na podmienečné a na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Je teda osobou s výrazným
sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností

preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia, vrátane
podmienečných prepustení z výkonu trestu, nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho
správanie práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto
výrazne nepriaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce
okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestných činov tvoria u neho

také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho
vyplývajúci záver, že u odsúdeného, aj napriek pozitívnemu hodnoteniu jeho správania a čiastočného
plnenia povinností svedčiacemu o jeho polepšení a snahe po náprave, nebol ešte dosiahnutý taký
stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré
viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu bol uložený teraz vykonávaný trest a nemožno preto

dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.

Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský
súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne
dôvody poukazuje. Sťažnosť odsúdeného O. V. nepovažoval preto za dôvodnú, neakceptoval ju a na

základe uvedených dôvodov ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.