Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213228258
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213228258.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu : Secapital S.á.r.L.,

2 Avenue Charles de Gaulle,L-1653 Luxembursko, IČ: B 108305 , v konaní zast. Advokátska kancelária
Gallo s.r.o. so sídlom ul. Jilemnického 30 Martin proti žalovanému : J. G. nar. X.XX.XXXX bytom J. G.
U. ul. Č. XXX , o zaplatenie 3329,87 Euro s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 17.12.2013 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu
3329,87 Euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne za čas od 12.6.2013 do zaplatenia
a trovy konania , na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril

dňa X.X.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bola žalovanému poskytnutá
pôžička v celkovej sume 3948,75 . Túto pôžičku žalovaný sa zaviazal veriteľovi splácať v pravidelných
mesačných splátkach , mal vykonať 48 splátok, každú v sume 85,84 Euro. Žalovaný však dohodnuté
splátky pravidelne a včas nezaplatil, preto listom zo dňa XX.X.XXXX ho vyzval na zaplatenie celej dlžnej
sumy, avšak žalovaný dlh nezaplatil.
2/ Právny zástupca žalobcu žiadal vec prejednať v jeho neprítomnosti ako aj žalobcu a žalobe vyhovieť
v celom rozsahu s poukazom na obsah predložených listinných dôkazov.

3/ Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na zmluve ( ktorú predložil súdu žalobca ) sa nachádzajúci
podpis vyzerá tak, ako jeho podpis, on však nič nevie o tom, že by mu veriteľ Comsumer Finance Holding
poskytol pôžičku v sume 80 000 Sk .
4/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žiadosti a zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX ako
aj obchodných podmienok pôvodného veriteľa a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :
5/ Dňa X.X.XXXX žalovaný ako klient podpísal žiadosť a zmluvu o poskytnutí pôžičky . Podľa jej obsahu
bola schválená pôžička v sume 80 000 Sk ( 2655, 51 Euro ) , výška mesačnej splátky 2586 Sk počet

splátok 46. Dňa XX.XX.XXXX žalobca uzatvoril s pôvodným veriteľom zmluvu o postúpení pohľadávok.
6/ Podľa ust. §-u 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
7/ Z citovaného zákonného ustanovenia §-u 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Pri zmluve o pôžičke, akoneformálnej, ale reálnej zmluve (kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky
(peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním
krátkou cestou . Pre súd teda bolo na posúdenie dôvodnosti žaloby rozhodujúcim zistenie, či došlo k

vzniku právneho vzťahu z pôžičky a to aj k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému . Ako už bolo
vyššie uvedené, k zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe
dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalovaný poprel
tvrdenie žalobcu o tom, že jeho právny predchodca mu poskytol pôžičku . Vzhľadom na túto skutočnosť
žalobca mal v konaní preukázať, kedy akým spôsobom odovzdal predmet pôžičky žalovanému , pretože

až tým úkonom by došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak
rozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyťpreukázané),akoajnositeľadôkazného
bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia
v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité

plnenie . Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Zo
žalobcom v tejto veci predložených listinných dôkazov nevyplýva, kedy a akým spôsobom malo dôjsť k
odovzdaniupredmetupôžičkyžalovanémuaokrempredloženýchlistinnýchdôkazovžalobcanepredložil
ani neoznačil iný dôkaz , na preukázanie tejto skutočnosti . Na základe vyše uvedených súd má za to,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno , ktoré ho v tomto spore zaťažuje na preukázanie odovzdania
predmetu pôžičky žalovanému.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej sporovej strane , ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú sporovú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Ak teda žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol pôžičku, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť
súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Tejto svojej procesnej povinnosti však žalobca
zadosť neučinil, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8/ O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 257 CSP, keď v konaní úspešnému žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, pretože mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).