Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/773/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515212564
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mlejová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7515212564.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou, v právnej veci navrhovateľa:

Z. J., a.s., so sídlom E. 8, T., IČO: XXXXXXXX, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: D. H., F..
XX.X.XXXX, Q. T. J. XXX/XX, R. E., v konaní o zaplatenie 232,51 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 160,01 eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne
z dlžnej sumy od 28.2.2014 až do zaplatenia a trovy konania v sume 33,28 eur, a to všetko to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.7.2015 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie
sumy 232,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy od 28.2.2014 do zaplatenia
a trovami konania z titulu nároku na doplatenie neuhradených služieb.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení č. I. spolu s Dodatkom k Zmluve zo
dňa 11.1.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti Z. J., a.s. na
poskytovanieverejnýchelektronickýchkomunikačnýchslužiebprostredníctvomverejnejtelefónnejsiete.

V zmysle predmetných zmlúv, navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 ks J. karty, ktorá mu umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.

Navrhovateľsavsúladesvyššieuvedenýmdomáhanárokuvovýškeškodyvočiodporcovi,ktorávznikla
navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie/ F. B vo výške 90,63 eur.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu / telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca spôsobil tým,

že získal mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak,
že podpisom Dodatkov sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne
porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti)
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol v zmysle Dodatkov vedomý, že mobilný
telefón / telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatkov,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu,
že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatkoch, pričom nedodržanie tohto

záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny mobilného telefónu / telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody
navrhovateľ zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporcaspôsobil navrhovateľovi je nasledovný: predajná cena 146,- eur - akciová cena 1,- eur, poskytnutá zľava
145,- eur, uplatnená škoda 90,63 eur.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca riadne a včas neuhradil cenu poskytnutých služieb v sume
146,88 eur vyfakturovaných v období 2013/10 - 2013/12, a preto pokusom o pokonávku zo dňa
13.2.2014 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón / telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu
o pokonávku bola časť pohľadávky v sume 5,- eur odpísaná a preto si ju navrhovateľ v tomto konaní

neuplatňuje. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Nárok navrhovateľa preto v tomto konaní podľa návrhu pozostáva z doplatenia neuhradených služieb v
sume 141,88 eur a z náhrady škody v sume 90,63 eur.

Odporca prevzal návrh spolu s poučením dňa 18.1.2016, napriek výzve súdu sa však vo veci nevyjadril,

ani nezaslal súdu žiadne svoje stanovisko.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav :

Podľa ustanovenia § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1.000,-

eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Účastníci konania uzavreli dňa 22.8.2010 zmluvu o pripojení číslo I., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú

Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 ks J. karty, ktorá
mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.

K zmluve bol uzavretý dodatok, pričom na základe dodatku k zmluve zo dňa 11.1.2012 bol odporcovi
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie F. B v hodnote 146,- eur, pričom odporca sa

pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zotrvať v záväzkovom vzťahu 24 mesiacov zaviazal zaplatiť
zmluvnú pokutu v sume 320,- eur. Podľa čl. 1 bodu 1.2 dodatku bežná maloobchodná predajná cena
mobilného telefónu evidovaná navrhovateľom bola v sume 146,- eur, akciová cena 1,- eur.

Odporca však nedodržal podmienky zmluvy, keďže k prvému porušeniu zmluvných podmienok

došlo neuhradením faktúry zo dňa 21.10.2013. Za obdobie od uzavretia zmluvy nezaplatil cenu
poskytnutých telekomunikačných služieb, tento nedoplatok bol fakturovaný faktúrami č. XXXXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o

elektronických komunikáciách“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákon o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú

dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie

ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o
pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi
navrhovateľom ako poskytovateľom služieb a odporcom ako spotrebiteľom, ktorý je upravený zmluvami
vrátane dodatkov, špecifikovaný všeobecnými obchodnými podmienkami. Na právny vzťah sa vzťahuje

aj zákonná úprava právnych predpisov č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a zákona o
ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V konaní mal taktiež za preukázané, že odporcovi boli vyúčtované navrhovateľom poskytnuté služby
splatné v období 2013/10 - 2013/12. Súd z uvedených dokladov zistil aj poskytnutie služieb tak, ako bola

zmluvne dojednaná povinnosť odporcu. Nemal však preukázané uhradenie svojich splatných záväzkov
vyúčtovaných navrhovateľom odporcovi, alebo preukázaný zánik záväzku odporcu z iného dôvodu. Súd
zo žiadneho iného dôkazu obsiahnutého v súdnom spise nezistil, že by niektoré služby neboli dodané
alebo boli reklamované.

Povinnosti navrhovateľa poskytovať telekomunikačné služby odporcovi zodpovedá povinnosť odporcu

riadne a včas platiť úhradu za poskytnuté služby. Súd nemal preukázaný akýkoľvek zánik záväzku
za poskytnuté služby, či už zaplatením alebo iným spôsobom podľa šiesteho oddielu Občianskeho
zákonníka, alebo akúkoľvek zmenu záväzku. Odporca v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazné
prostriedky. Z uvedeného dôvodu súd považoval nárok žalobcu za úhradu vyúčtovaných služieb za
obdobie 2013/10 - 2013/12 v sume 141,88 eur za preukázaný.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ustanovenia ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 491 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto
zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a
zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone

neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona
upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd

znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,
súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta
presahuje rozsah vzniknutej škody.

Navrhovateľ sa ďalej v tomto konaní domáha svojho nároku proti odporcovi z titulu náhrady škody za
odpredaný mobilný telefón Nokia C5-03 v sume 90,63 eur. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, pričom pri výpočte skutočnej škody navrhovateľ
zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Ide o škodu navrhovateľa, ktorú mu odporca spôsobil tým, že

získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku k zmluve o
pripojení sa zaviazal používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Odporca si bol vedomý, že mobilný telefón mu je odpredávaný za cenu uvedenú v čl.1/bod.1.3
Dodatku k zmluve o pripojení, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľkou (trhovou cenou) a

poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda
minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.

Navrhovateľ ako právny titul svojho nároku na zaplatenie sumy 90,63 eur uvádza náhradu škody

spôsobenej odporcom. Podľa názoru súdu právnym titulom na zaplatenie tejto sumy nie je náhrada
škody (podľa ustanovenia § 420 OZ), ktorú navrhovateľ v konaní ani žiadny spôsobom nepreukázal,
pričom dôkazné bremeno je na ňom, ale zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z uzavretého dodatku
k zmluve o pripojení.

Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá typizovaná, štandarizovaná formulárová
spotrebiteľská zmluva, ktorej náležitosti boli vopred zadefinované navrhovateľom.

Z obsahu listiny s názvom („dodatok k zmluve o pripojení“) vyplýva, že ide zmiešanú zmluvu, ktorá
obsahuje aj kúpnu zmluvu, ktorej sa účastníci t.j navrhovateľ a odporca dohodli na predaji mobilného

telefónu za dohodnutú akciovú cenu, ale len v prípade dodržania zmluvných povinnosti odporcom počas
dohodnutej doby viazanosti zmluvou. V bode 1.2 Dodatku je zrejmé, že odporca si je vedomý , že
mobilný telefón mu je za zľavnenú akciovú cenu predaný len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby
poskytnuté prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v dodatku (24 mesiacov) a tak isto si jevedomý, že bežná cena tohto mobilného telefónu je 146,- eur. V bode 2.5 Dodatku sa účastníci dohodli,
že v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka, najmä ale nie len nezaplatenie splatnej ceny
za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.3 alebo 2.4. Dodatku, jednostranné ukončenie

platnosti zmluvy pred uplynutí viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj došlo k ukončeniu jeho
platnosti, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu 145,- eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou cenou a bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu a kúpnou
cenou s DPH, za ktorého podnik t.j. Orange predal účastníkovi. Podľa dodatku právo na zmluvnú pokutu

vznikne samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku, napr. odstúpenie od zmluvy. Zmluvnú
pokutu bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do
uplynutia doby viazanosti.

Navrhovateľ ako predávajúci odovzdal odporcovi predmet kúpy, mobilný telefón F. B ktorého

maloobchodná cena podľa dodatku bola 145,- eur a odporca zaň zaplatil len 1,- eur a zvyšok ceny
telefónu by bol zaplatil pri dodržaní doby viazanosti, ktorú však nedodržal. Výsledkom správania sa
odporcu je, že je vlastníkom mobilného telefónu v trhovej cene 145,- eur, za ktorý však zaplatil len 1,-
eur. Odporca takto získal určitú hodnotu - mobilný telefón a navrhovateľ nezískal od neho protihodnotu,
ktorej sa mu malo dostať, keby si bol odporca riadne plniť svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal, t.j.

splatenie faktúr riadne a včas po dobu 24 mesiacov.

Z prejednávanej veci je zrejmé, že na rozdiel od návrhu zmlúv o pripojení a návrhu dodatkov k nim, ktoré
v minulosti vyhotovoval navrhovateľ a v ktorých bola uvedená dohoda o neúmerne vysokej zmluvnej
pokute (napr. 330 eur a viac, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti ) o ktorej bolo rozhodnuté,

že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, zmluva o pripojení a dodatok k nej, ktorú uzavrel navrhovateľ
a odporca, dohodu o neprimerane vysokej pokute neobsahujú.

Súd posudzoval obsah zmluvy a dodatku k nej z hľadiska dodržania rovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán v súvislosti so zákonnými požiadavkami ustanovenými vo vyššie

citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.

V predmetnej veci uhrádzal odporca navrhovateľovi faktúry za hovorné až do doby 2013/09. Z tohto
dôvodu, že odporca si svoje povinnosti plnil riadne a včas a splatením faktúr prestal v období od 2013/10,
z tohto dôvodu súd znížil zmluvnú pokutu a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 18,13 eur.

Súd zmluvnú pokutu znížil tým spôsobom, že rozdiel medzi trhovou cenou a akciovou cenou za
odpredaný mobilný telefón prepočítal podľa doby viazanosti (24 mesiacov) a zaviazal odporcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty len za obdobie, kedy zo strany odporcu došlo k porušeniu jeho povinnosti
ku ktorým sa zaviazal k zmluve o pripojení a jej dodatku (3 mesiace).

Z uvedeného dôvodu súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o požiadavku individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, súd poukazuje na tú skutočnosť,
že odporca si slobodne bez nátlaku vybral navrhovateľa ako dodávateľa služieb, sám si vybral okruh

služieb, ktoré mu navrhovateľ poskytoval a napokon sám si zvolil mobilný telefón, ktorý mu navrhovateľ
predal. Od týchto skutočností sa odvíjala aj dohodnutá výška zmluvnej pokuty a svojim správaním -
výberom ponúkaných služieb a voľbou telefónu, ktorý mu bol predaný, samotný odporca ovplyvnil výšku
dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd ma za to, že súhrn práv a povinnosti navrhovateľa a odporcu netrpí
nerovnováhou v ujme spotrebiteľa, je primeranou sankciou a súčasne aj paušalizovanou náhradou

škodyzanesplneniepovinnostispotrebiteľaplatiťriadneavčaszaposkytnutéslužby.Dojednanietakejto
zmluvnej pokuty v tomto konkrétnom prípade nebolo v rozpore s dobrými mravmi a keďže zmluvná
pokuta patrí k zákonným prostriedkom zabezpečenia práva navrhovateľa, súd jej uplatnenie akceptoval.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009
výška úrokov za omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože odporca bol s plnením v omeškaní, súd priznal navrhovateľovi zákonné úroky z omeškania,
ktoré boli v rozhodnom čase vo výške 8,25% odo dňa 28.2.2014, teda deň po uplynutí lehoty na plnenie
určenej v pokuse o pokonávku.

Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 232,51 eur mu bolo priznaných 160,01 eur a
neúspešný bol v časti o 72,50 eur. Odporca presne opačne. Súd preto, že úspech navrhovateľa v konaní
je 68,82 % a neúspech 31,18 %, priznal z uplatnenej istiny 232,51 eur trovy vo výške (68,82 % - 31,18
%) 37,64 %, čo činí 33,28 eur.

Súdom priznaná výška trov konania v prospech navrhovateľa vychádza zo zásady úspechu, ktorá je

zakotvená v § 142 ods. 2 OSP, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa žalobou
domáhal navrhovateľ a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú
v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom navrhovateľa. Podľa pomeru medzi
úspechom a neúspechom navrhovateľa súd vysloví, či navrhovateľ má alebo nemá právo na náhradu
trov konania. V uvedenej právnej veci navrhovateľ žiadal priznať istinu 232,51 eur, z ktorej mu súd

priznal len sumu 160,01 eur, čo predstavuje 68,82 % a konanie v časti o zaplatenie 72,50 eur zamietol,
čo predstavuje 31,18 %. Z percentuálneho podielu úspechu navrhovateľa sa odráta jeho neúspech, a
teda súd priznal trovy konania len vo výške 37,64 % z navrhovateľom vyčíslenej sumy trov konania.

Navrhovateľ žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške

16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 71,93 eur, alebo vo výške stanovenej súdom. Celková
výška takto vyčíslených trov konania predstavuje sumu 88,43 eur. Súd tak dospel k záveru aj vzhľadom
na vyššie uvedené, že odporca je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 33,28 eur, pozostávajúce
zo sumy 6,21 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a zo sumy 27,07 eur titulom trov právneho
zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.